Prestane kvôli mne frajer piť?

Dobrý deň, mám 20 rokov a štyriapolročný vzťah, o ktorom mi každý hovoril, že nie je ten pravý pre mňa, že si ma priateľ nezaslúži. Narobil v minulosti príliš veľa hlúpostí, ktoré súviseli s alkoholom. Zo začiatku vzťahu ma podvádzal, no odpustila som mu vždy. Bývali sme spolu len cez víkendy, pretože som bola v internáte. Po nejakom čase sa zmenil, vraj kvôli mne, pil len málokedy a snažil sa vo všetkom, čakali sme len na to, kým skončím školu, aby sme sa mohli odsťahovať do vlastného. Tak sa stalo minulý rok, vybrali sme sa spoločne do zahraničia na 3 mesiace, všetko bolo super, no pred odchodom späť na Slovensko sa opil a ja som si to odniesla. Bol hrubý, silno ma zovieral v rukách, nadával mi a hovoril veci, ktoré ani neboli pravda. Odpustila som mu to, ale povedala som si, že to už nikdy nedopustím, no nedávno sa to zopakovalo. Bývame v byte, ktorý sme si pred mesiacom prenajali, a prišli na oslavu jeho priatelia a opäť sa opil. Prišlo nám to, akoby mal schizofréniu, robil mi napriek, nechcel ma pustiť z izby a veľmi ma urážal. To, čím presiahol medze, bolo, že sa nás pokúsil zamknúť do izby a povedal mi vetu, na ktorú nikdy nezabudnem: „Čo keď ťa teraz znásilním?“ Vyzliekol si nohavice a veľmi ma chytil do zovretia, nechcel ma pustiť, aj keď som plakala, nakoniec tam prišli kamaráti, no i tak ma nechcel pustiť, po chvíli sa zrútil, že nevie, čo s ním je, že mi nechce ubližovať a neskôr sa tváril, akoby sa nič nestalo. Ja som celú noc preplakala, kamarát tu zostal, bála som sa byť s ním sama. Keď som mu ráno povedala, čo robil, povedal mi, že nič vážne sa nestalo, že už som si na to zvykla. Bývam stále s ním, no nedokážem mu dať ani pusu, mám v sebe strach. Keď je triezvy, je všetko super, ale keď si vypije, správa sa takto. Neviem, čo mám robiť, vidím na ňom, že chce, aby som tu zostala bývať, aj keď budeme rozídení, sľúbil mi, že nebude piť, no neviem, čo môžem očakávať. Nechcem sa vrátiť domov, nevychádzam dobre s maminým priateľom, aj to bol dôvod čo najskôr sa odsťahovať. Čo mám robiť? Som zúfalá.
Monika

In vino veritas, vravievali starí Rimania. Vo víne je pravda. Mysleli tým nie to, že pod jeho vplyvom na niečo zásadné prídeme, ale to, že alkohol často odkrýva podstatu človeka. Kým sme triezvi, tak sa správame viac či menej podľa toho, akými chceme byť, čo sa od nás očakáva, ako veľmi a ako dobre sa dokážeme ovládať. A potom si vypijeme a každý sa trochu zmení. Niekto filozofuje, niekto je smutný, niekto chce tancovať, niekto meniť svet, niekto sa túliť, niekto zoznamovať. No a sú ľudia, ktorí sú vtedy agresívni, urážajú, vyvolávajú bitky a sú hrubí na svojich najbližších. Múdri ľudia z tejto poslednej kategórie sa preto radšej alkoholu celkom vyhýbajú – pretože nechcú ničiť život sebe ani iným a so svojimi vnútornými démonmi bojujú, ako najlepšie vedia, za triezva, vybíjajú si ich v športoch, hrách a kariérnom postupe. A sú aj takí, ktorí so svojou agresivitou nebojujú, ktorí sa tvária, že o nič nejde, veď všetci si už zvykli, veď ja som už raz taký, že občas dám niekomu po papuli, a ak ma žena miluje, tak si poplače a odpustí. Nuž v tvojom prípade si si už poplakala, párkrát aj odpustila a teraz nastal čas zbaliť si veci a odísť. Pretože to nikdy nie je tak, že niekto, kto je za mladých čias párkrát hrubý v opitosti, sa stane milujúcim manželom a otcom, ktorý nikdy nezdvihne ruku na ženu a na deti. To je tak, že niekto niečo párkrát urobí, potom sa ospravedlní a život ide ďalej, ale agresívny vzorec čaká na svoju príležitosť, príde alkohol, príde kríza, tlak, malé deti, málo spánku a peňazí, veľa práce a žiarlivosti a zrazu sa pri zaštrkotaní kľúčov v zámke žena a deti trasú, čo bude, keď vojde otec, či bude triezvy, alebo bude zas bitka, či budú musieť zase utekať, či budú chorí od chronického strachu a hanby, ubití a nešťastní. Vráť sa k mame a hľadaj si bývanie. Bude to pre teba ťažké, pretože si celý svoj dospelý život strávila s priateľom, ale ver mi, že to, čo občas robí, a to, že sa ho bojíš, sú jednoznačné signály, že toto nie je muž pre spoločný život. Pre násilie platí nulová tolerancia. A keby si to už konečne uvedomili všetci, bolo by menej zničených životov, zranených detských duší a strašných príbehov v čiernej kronike.