Nechcem zlyhať ako dcéra

Psychoporadňa Maxima E. Matkina: Váš nový partnerský vzťah potrebuje priestor, vytvárajte mu ho po centimetroch, nie extrémnymi krokmi.

11.05.2013 07:30
dcéra - rozvaha - úvaha - dilema Foto:
Nechcem zlyhať ako dcéra a zároveň túžim po normálnom živote s priateľom.
debata

Príjemný deň, prečítala som si Vaše odpovede na listy a páčia sa mi. Dovolila by som si Vás poprosiť o radu. Moja súčasná situácia súvisí s mojím rozvodom. Pred 13 rokmi som sa po 16 rokoch rozviedla s mužom, psychologicky aj fyziognomicky podobným Hitlerovi a navyše popíjajúcim, tuhým fajčiarom a gamblerom a odišla som s dvomi deťmi bývať k mame do rodinného domu, bývala tam sama. Pracovala som, mama mi pomáhala, ako vedela, starala sa o záhradu, varila… Žili sme harmonicky, napriek útokom môjho bývalého, teraz už zosnulého, muža, písomným – cez anonymy, aj štvavým – cez deti. Pred 6 rokmi som sa zoznámila s mužom – vdovcom so synom. Vznikol medzi nami pekný vzťah, moje deti ho napriek štvaniu od bývalého rešpektovali a rešpektujú. Ale moja mama ho berie ako rivala, pravidelne, keď som chcela ísť za ním, začala „umierať“, teda triasť sa, prevracať oči, trpieť závratmi, v nemocnici ju odmietli hospitalizovať s tým, že má síce zdravotné problémy, ale dokáže s nimi žiť. Priateľ kúpil starší dom a pripravuje ho na bývanie, možno o 2–3 roky. Keď odchádzam na víkend za ním, mám príšerné výčitky svedomia, že ju nechávam samú, čo keď sa jej niečo stane. Už som jej navrhla opatrovateľku, ale ona to striktne odmieta. Je úplne sebestačná. Keď cíti, že mi neriadi život, stráca motiváciu, je skleslá a bez nálady. Tento stav trvá 6 rokov. Ja následkom tejto situácie trpím na vysoký krvný tlak a začínam mať aj iné zdravotné problémy. Prosím, poraďte mi. Nechcem zlyhať ako dcéra a zároveň túžim po normálnom živote s priateľom. Ďakujem.
Amata

"Mami, viac než teba, milujem len svoje deti. Keby teba nebolo, nie som na svete, keby teba nebolo, bola by som teraz nešťastná vedľa zlého manžela, alebo v hrobe, v blázinci, alebo vo väzení za mužovraždu. Si úžasná žena a ja som šťastná, že som tvojou dcérou. Budem ti navždy vďačná za všetko, čo si pre mňa urobila, budem na teba vždy hrdá za tvoju každodennú odvahu, oddanosť a veľké srdce. Viem, že tvoje rozhodnutia vždy viedla láska ku mne. Viem, že máš strach, aby som sa zase nepopálila, aby ma nesklamal človek, ktorému dôverujem. Dovoľ mi pustiť do svojho života ďalšieho muža, pomôž mi uveriť, že nám všetkým bude oporou. Nikto ťa nemôže nahradiť a ja budem mať pre teba vždy miesto nielen v mojom srdci, ale aj v mojom živote. Môj priateľ ťa rešpektuje a ja som v duchu stále s tebou. Tu je telefón, tu moje telefónne číslo, prídem v nedeľu o piatej popoludní, dáme si spolu večeru a preberieme novinky. Čo ti mám doniesť z cesty, Popoluška?“ – Tak asi takto by som na vašom mieste začal. Myslite na to, že tým, že ste sa vrátili k mame, vrátili ste sa aj v čase, a tak teraz znovu prežívate to, čo ste už raz absolvovali v dobách osamostatňovania smerom k dospelosti. Vtedy ste však mali menej skúseností, strachov a citových zranení, možno bol s vami ešte váš otec, takže mama nezostávala sama a nebála sa budúcnosti. Váš odchod je však aj teraz nevyhnutný a prirodzený, zároveň však musíte postupovať obozretnejšie a opatrnejšie, aby sa mama necítila definitívne opustená. Pretože ona možno zdravotné problémy nesimuluje, ona sa naozaj cíti zle, keď odchádzate, pretože má pocit, že je to navždy a už to bude len horšie. Nie je to navždy a nebude to horšie, to je to posolstvo, ktoré sa k nej musí dostať. Takže odchádzajte vždy na dobu určitú, povedzte, kedy zavoláte a kedy prídete a dodržte to. Zároveň sa pokúste dohodnúť s niekým, kto sa za mamou zastaví, kým budete preč, aby mala program a zároveň spoločnosť. Postupujte pomaly, ale dôsledne a s láskou, ani dieťa ste nenechali hneď od prvého dňa v škôlke plakať, tiež to bol proces, kým si zvyklo na iný režim. Váš nový partnerský vzťah potrebuje priestor, vytvárajte mu ho po centimetroch, nie extrémnymi krokmi. A ešte niečo – karma je karma, možno budete o tridsať rokov v situácii svojej mamy. Robte len to, čo raz chcete zažiť na vlastnej koži, lebo teraz píšete odkaz osudu a dávate lekciu z rodinných vzťahov svojim deťom.

Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!

debata chyba

+ Nezabúdajte na hydratáciu, pre vaše telo je veľmi dôležitá.
Čím neskôr začnete, tým neskôr skončíte, pamätajte....

+ Vysušené a popraskané ruky riešte s dermatológom, pomôže vám.
V tíme dokážete viac ako sami, porozmýšľajte nad...