Dobre sa rozísť je veľké umenie

Drahý Maxim! Ocitla som sa v sentimentálnej slepej uličke. Pred 5 mesiacmi som sa rozišla s priateľom. Ja som po piatich rokoch vzťahu túžila po tom, aby sme bývali spolu, on ešte stále býval u rodičov a chcel sa nasťahovať s najlepšou kamarátkou a ešte jedným dievčaťom, aby zažil skúsenosť kamarátskeho spolunažívania. Zažili sme spolu nádherné 4 roky, ale potom sa všetko zrútilo, keď sa mi priznal, že ma párkrát podviedol – aj s našou spoločnou kamarátkou. Vtedy nastal boj o prežitie – 3 rozchody v priebehu jedného roka. Tiež som si našla niekoho, ale hoci som sa necítila zamilovaná, začalo mi na ňom záležať. Ale aj tak sme sa znovu dali s priateľom dokopy. Až keď som si uvedomila, že okrem problémov s vernosťou navyše ani nemáme rovnaké predstavy o živote, som sa odhodlala nadobro odísť. A opustila som aj toho druhého, pre niekoho, vďaka ktorému som sa cítila zase nažive a hoci som vedela, že bol bezcitný lámač sŕdc, presvedčil ma, že sa zmenil, aby o 2 mesiace zlomil srdce aj mne. A tak som už 2 mesiace sama po vyše 5 rokoch života vo vzťahu. Na začiatku to bolo ťažké, upadla som do depresie, vôbec som sa nespoznávala, ale po pár týždňoch som sa znovu začala cítiť sama sebou, začala som na sebe pracovať, znovu kresliť a viac čítať, venovať sa priateľom. Ibaže môj bývalý je tu, býva v mojej štvrti a trávime spolu dosť času. Minule mi povedal, že je do mňa veľmi zamilovaný a že by sme mali byť spolu, že urobil chyby, ktoré ho mrzia, ale že by bol šťastný, keby som mu dala ešte jednu šancu a že sa za tých 5 mesiacov veľmi zmenil. Samozrejme, že ho mám ešte veľmi rada, ale neviem, aká je presná povaha tejto lásky – či v nej zostalo dosť zamilovanosti a nevinnosti. Neviem, či by som mu bola schopná znovu uveriť, keď ma toľkokrát sklamal a či by som bola schopná bozkávať ho bez toho, aby som sa pozerala ponad jeho plece, či za ním nie je niekto, kto by ma zachránil. Ale zároveň neviem preťať pupočnú šnúru, čo ma spája s touto prvou láskou, aj zo strachu, že už lásku nenájdem a hoci sa často správal nezrelo, je to skvelý človek a nechcem ho nechať odísť zo svojho života, tak strašne by mi chýbal. A tak sme zaseknutí v slepej uličke nejasného vzťahu a obaja sa zmárame pochybnosťami. Bojím sa, že ak sa dáme dokopy, znovu stroskotáme na tých istých problémoch. Je to komplikované ako v zlom románe a ja neviem, čo robiť. Ako prísť na to, čo je správne?
Zuzana (25)

Počet rozchodov, po ktorých by som dával opätovnú šancu tomu istému vzťahu je podľa mňa maximálne jeden. Vy ste sa rozišli trikrát či štyrikrát. Ľudia sa môžu zmeniť, ale zázraky sa nedejú. Zmeny potrebujú čas a veľké životné skúšky, za päť mesiacov pohodového života sa nezmení nikto. No a ešte – kto viackrát podviedol, dokonca s blízkou kamarátkou a toľkokrát sa mu to prepieklo, akokoľvek si teraz myslí, že už to neurobí, tak to s najväčšou pravdepodobnosťou spraví znovu. Lebo jeho emocionálna pamäť mu povie, že sa to môže, že tabu bolo prelomené, že to bolo príjemné a že sa mu potom nič zlé nestalo. Takže toto si ja myslím o ponukách na návrat k bývalému priateľovi. Je to prvá láska a takou aj zostane, možno je to fajn kamarát, ale pre teba nastal čas posunúť sa ďalej. Pupočná šnúra spája dieťa s matkou, nie teba s chalanom, čo chcel ísť bývať s dvomi kamoškami. Dobre sa rozísť je veľké umenie, ale myslím, že máš na to, aby si to zvládla. Aby si chvíľu „viac čítala, kreslila a venovala sa priateľom“. Aby si chvíľu žila sama za seba. Aby si si vybudovala svet, v ktorom tvoj bývalý nebude jeho každodennou súčasťou. Takže žiadne stretávanie, kontakt len vľúdny a sporadický a raz môžete byť zase kamaráti. Pustiť prvého frajera v dobrom definitívne z očí je jedným z míľnikom na ceste k ozajstnej dospelosti, tak teda držím palce.