Slovo mŕtvica znie rovnako strašidelne, akým tento stav v skutočnosti je. Cievna mozgová príhoda (CMP), ako sa odborne volá, patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí a dlhodobej invalidity. Z 11-tisíc porážok ročne len na Slovensku, je drvivá väčšina ischemická. Vzniká náhle, keď sa zablokuje prívod krvi do časti mozgu, čo vedie k odumieraniu nervových buniek a trvalému poškodeniu funkcií. Človeka zastihne úplne nečakane bez akejkoľvek výstrahy, no od najbližších hodín, priam minút, závisí, či prežije alebo sa ešte niekedy postaví na vlastné nohy.
Čítajte viac Ročne zabije predčasne tisícky Slovákov, trpieť ním môže každý druhý človek. Príznaky ignorujú najmä muži, dôsledkom je infarkt alebo mŕtvica
Liečba sa musí podať čo najskôr. Po uplynutí približne trojhodinového časového okna už neexistuje žiadna štandardná terapia, ktorá by mohla zabrániť dlhodobým následkom. To by však mohol zmeniť aktuálny objav medzinárodného tímu vedkýň – podľa ich zistení by narušené tkanivá mozgu dokázala „opraviť“ terapia kmeňovými bunkami, a to aj mesiac po udalosti.
Kmeňové bunky naštartovali obnovu
Výskumníčky z Gladstone Institutes v experimentoch na potkanoch injekčne aplikovali ľudské kmeňové bunky do oblastí poškodeného mozgu. Výsledky boli prekvapivé aj pre ne samotné. Aplikácia nielenže zmiernila tzv. hyperexcitabilitu – nadmernú aktivitu nervových buniek súvisiacu s pohybovými problémami a epilepsiou, ale zvýšila aj hladinu proteínov a buniek dôležitých pre regeneráciu mozgu. Hoci v mozgu zvierat zostalo menej než 1 % transplantovaných buniek, ich účinok bol dlhodobý.
Foto: Freepik/freepik
Vedkyne tiež zaznamenali pozitívne zmeny v krvných vzorkách – hladiny molekúl spojených so zápalom a zdravím mozgu sa normalizovali, akoby tieto bunky naštartovali vlastné opravné mechanizmy mozgu. A najzásadnejšie zistenie štúdie – mozog takto reagoval na liečbu aj po niekoľkých týždňoch. To otvára dvere pre pacientov, ktorým doteraz nebolo pomoci.
Zlepšia pohyb a návrat do života
Výskum zároveň ukazuje, že kmeňové bunky môžu ovplyvniť nielen mozgovú aktivitu, ale aj systémové procesy v tele. Podľa rozsiahlej revízie publikovanej v The Egyptian Journal of Neurology, Psychiatry and Neurosurgery kmeňové bunky podporujú neurogenézu (tvorbu nových nervových buniek), angiogenézu (vznik nových krvných ciev), znižujú zápal a zvyšujú plasticitu mozgu. Zjednodušene povedané – pomáhajú mozgu obnoviť stratené spojenia, zlepšiť prekrvenie a vytvárať nové nervové dráhy, ktoré môžu nahradiť tie zasiahnuté.
Foto: Freepik/8photo
Ďalšia metaanalýza potvrdila, že pacienti liečení kmeňovými bunkami dosahovali lepšie výsledky v pohyblivosti a každodenných aktivitách. Hoci je pred nami ešte dlhá cesta, štúdie naznačujú, že kmeňové bunky môžu byť kľúčom k liečbe aj v chronickej fáze po CMP – tam, kde dosiaľ žiadna nádej neexistovala, bola malá či návrat do života pacienta stál nadľudské úsilie.
Čím skôr, tým lepšie
Kým sa tieto štúdie stanú súčasťou liečby, odborníci upozorňujú na včasnú rehabilitáciu po mŕtvici, ktorá je najúčinnejším kľúčom k zotaveniu. „Pacient sa bezprostredne po CMP automaticky prevezie na neurologické oddelenie najbližšej nemocnice, kde sa lieči akútna fáza štandardne desať dní. Ďalšie doliečovanie prebieha ideálne čo najskôr po príhode, aby sa po stabilizovaní stavu ihneď mohlo začať s rehabilitáciou. Platí, že čím skôr sa rehabilitácia poskytne, tým lepšie sú jej výsledky,“ vysvetľuje MUDr. Marianna Hodosy, primárka zo špecializovanej nemocnice FBLR Vitalita v Lehniciach.
Foto: Freepik/Drazen Zigic
Starostlivosť o pacienta po mŕtvici je multidisciplinárna – zapája sa neurológ, rehabilitačný lekár, fyzioterapeut, logopéd, ergoterapeut i psychológ. Stratiť schopnosť postarať sa o seba doslova zo sekundy na sekundu dáva psychike veľmi zabrať, preto niektorí pacienti trpia aj apatiou a depresiou. Práve to je úloha pre psychológa, no aj ergoterapeuta.
Ergoterapia učí „spomenúť si“
Ergoterapia je liečba zameraná na obnovu schopností potrebných pre každodenný život – učí „spomenúť si“ na všetky drobné aj väčšie úkony, ktoré človek potrebuje pre svoju samostatnosť, nezávislosť i sebavedomie. Práve o tieto základné funkcie prichádzajú pacienti po mŕtvici. Zároveň ergoterapia naplno využíva vzácnu schopnosť mozgu – neuroplasticitu, teda schopnosť meniť sa, prispôsobovať a reorganizovať svoje štruktúry a funkcie v reakcii na nové skúsenosti, učenie, poškodenie alebo zmeny prostredia.
Foto: Freepik/kues1
Ako vraví Zuzana Blaho Nagy, ergoterapeutka zo špecializovanej nemocnice FBLR Vitalita v Lehniciach, takýto postup dokáže hotové zázraky. Sprevádza pacientov, ktorých z lôžka postavila na nohy – doslova aj metaforicky. „Pomáham pacientom opäť nadobudnúť kontrolu nad vlastným telom, niektorí musia začať úplne od nuly,“ hovorí.
V praxi to často znamená učiť sa všetko nanovo – sedieť, stáť, kráčať, čítať, písať, rozprávať, používať príbor, obliecť sa, zaviazať si šnúrky, najesť sa. Ergoterapia je práve o takýchto malých krokoch, ktoré však dokážu priniesť veľké benefity. Citlivý a individuálny prístup je pritom základ.
Foto: Freepik/stockking
„Na začiatku zistím čo najviac informácií o zdravotnom stave pacientov od lekárov a fyzioterapeutov. Následne sa s nimi porozprávam, zisťujem ich schopnosti a záujmy. Často nemajú chuť na aktivity, ktoré im navrhnem, preto musím vychádzať z ich záľub a záujmov. Napríklad záhradkárčenie je výborná forma terapie pre ľudí, ktorí mali pred úrazom záhradu. Aj na vozíku sa môžu venovať starostlivosti o rastliny vo vyvýšených záhonoch, a to im dodáva nádej a radosť,“ dodáva Blaho Nagy.
Rehabilitácia je už navždy
Jedným z najdôležitejších cieľov ergoterapie je pripraviť pacientov na návrat domov. Rodina pacienta môže zohrávať kľúčovú úlohu v tom, aby mu pomohla pokračovať v rehabilitácii aj vo vlastnom prostredí. Či už ide o zapájanie do domácich prác, pravidelné prechádzky alebo tréning pamäte pomocou mobilných aplikácií, podstatné je, aby cvičenie bolo súčasťou každodenného života.
Čítajte viac Počet mladých ľudí, ktorí trpia mŕtvicami, narastá. Vedci zrejme prišli na príčinu
„Rehabilitácia a cvičenie sú mnohokrát celoživotnou záležitosťou. Jedným z dôvodov je napríklad prevencia opakovania cievnej mozgovej príhody, zároveň je to nevyhnutnosť, aby sa zdravotný stav pacienta nevrátil do stavu pred rehabilitáciou,“ zdôrazňuje primárka Hodossy. Poctivý prístup k rehabilitácii tak môže pôsobiť podobne ako kmeňové bunky – pomáha mozgu obnoviť stratené spojenia, aktivovať jeho vlastné opravné mechanizmy a vytvárať nové cesty k samostatnosti.
