Štatistiky publikované v odbornom časopise Lancet sú neúprosné. Prípadov náhlych cievnych mozgových príhod (CMP) z roka na rok pribúda. Okrem známych rizikových faktorov ako je vysoký krvný tlak či cholesterol sa pridávajú aj také, ktoré veľmi nevieme ovplyvniť, no denne sa nám dostávajú pod kožu – doslova.
Čítajte viac Mŕtvica máva závažné alebo fatálne následky. Ak viete, čo je FAST a prečo je dôležitý čas 4 a pol hodiny máte polovicu boja o život vyhratú
Aktuálne vedci upozorňujú najmä na znečistenie ovzdušia tuhými časticami, teda oxidy dusíka, ozón či oxid uhoľnatý, ktoré môžu prenikať do krvného obehu a vyvolávať systémový zápal, poškodenie cievnej výstelky, zmeny krvného tlaku a poruchy zrážanlivosti krvi. Tieto procesy vedú k narušeniu krvno-mozgovej bariéry, rozvoju aterosklerózy, trombóze a v konečnom dôsledku k akútnym cerebrovaskulárnym príhodám. Výskumy ukazujú, že aj nízke hladiny znečistenia môžu mať výrazný vplyv na zdravie mozgu, najmä u mladších ľudí a žien.
PM2.5 je nové fajčenie
Až 84 % globálnej záťaže CMP v roku 2021 súviselo s 23 modifikovateľnými rizikovými faktormi, medzi ktorými práve znečistenie ovzdušia, vrátane jemných častíc (PM2.5) a domácich zdrojov znečistenia, zohráva kľúčovú úlohu. Štúdia po prvýkrát ukázala, že znečistenie vzduchu týmito časticami je rovnako významným rizikovým faktorom pre subarachnoidálne krvácanie ako fajčenie, pričom až 14 % úmrtí a zdravotných strát pri tomto type mozgovej príhody možno pripísať špeciálne ich vplyvu. Je to o to alarmujúcejšie, že až 94 % svetovej populácie je stále vystavených koncentráciám jemných častíc nad odporúčaným limitom WHO.
Foto: SHUTTERSTOCK
Smog z domácich piecok
Podľa dát Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) z minulého roka napriek postupnému zlepšovaniu kvality ovzdušia patríme stále medzi krajiny s najvyšším znečistením pevnými časticami v rámci Európskej únie. V roku 2020 dosiahla priemerná koncentrácia PM2,5 až 15Prit,5 μg/m³, čo nás radí na štvrté miesto v EÚ – hneď po Poľsku, Bulharsku a Chorvátsku, pričom európsky priemer je 13,5 μg/m³. Až 82 % znečistenia pochádza z domácností, najmä kvôli vykurovaniu tuhým palivom, ako je drevo, štiepka či pelety. Tento problém je najväčší v Žilinskom kraji, kde až 43 % domácností využíva kotly na pevné palivo.
Mozog v tridsiatkach trpí
Rovnako znepokojivý je nárast CMP v dôsledku stále častejších horúčav. Podľa tej istej štúdie v The Lancet Neurology sa globálna záťaž CMP spojená s vysokými teplotami medzi rokmi 1990 a 2021 zvýšila o 72 %, čo naznačuje rastúci vplyv klimatických zmien na zdravie mozgu a ciev.
Foto: Freepik/freepik
Ako sa zistilo v inom výskume publikovanom v JAMA Network Open, riziko CMP sa takmer zdvojnásobilo pri teplotách okolo 33 °C v porovnaní s miernymi teplotami okolo 12 °C. Mechanizmus spočíva najmä v dehydratácii, ktorá zvyšuje hustotu krvi a tým aj pravdepodobnosť vzniku krvných zrazenín. Okrem toho vysoké teploty môžu narušiť termoregulačné centrá v mozgu, najmä hypotalamus, čo vedie k poruchám regulácie telesnej teploty, zvýšenej metabolickej záťaži a zápalovým procesom. Tieto faktory môžu narušiť usadeniny v cievach a spustiť mozgovú porážku. Riziko je obzvlášť vysoké u mladších dospelých, žien a ľudí s obmedzeným prístupom k ochladeniu.
Každý desiaty po CMP je mladý
Teploty sa v dôsledku klimatických zmien dlhodobo zvyšujú aj na Slovensku, a to približne o jeden stupeň za posledných sto rokov. Zároveň zažívame viac tropických dní, kedy je dostatočná hydratácia organizmu náročnejšia a hrozba mozgovej mŕtvice väčšia.
Foto: Freepik/freepik
Podľa Národného centra zdravotníckych informácií u nás cievna mozgová príhoda ročne postihne viac ako 11-tisíc ľudí, z toho takmer 9 000 je ischemických – v dôsledku blokády cievy krvnou zrazeninou. Stúpajúcimi hodnotami pevných častíc i na teplomeroch sa dá očakávať, že rásť budú aj štatistiky mozgových mŕtvic – a to aj u mladých a aktívnych ľudí, ktorí sa už dnes stávajú približne ich každou desiatou obeťou.
Odborníci aj na Slovensku už teraz upozorňujú na rastúci počet cievnych mozgových príhod osobitne u osôb vo veku okolo 40 rokov. „Hoci najviac našich pacientov je v seniorskej vekovej skupine, nie je nezvyčajné, že cievna mozgová príhoda postihne aj mladého človeka. Nárast počtu mladých pacientov pozorujeme od pandémie koronavírusu,“ hovorí MUDr. Jarmila Petrovičová, FBLR lekárka zo Špecializovanej nemocnice Vitalita v Lehniciach.
Foto: Canva/Kaboompics.com/Pexels
Tento mimoriadne vážny stav ovplyvňuje život od základov. Dochádza pri ňom k poškodeniu mozgu, čo môže viesť k strate reči, pohybu, pamäti či schopnosti porozumieť. Neberie len zdravie, ale aj samostatnosť a vyhliadky do budúcnosti. Moderná lekárska veda a osobitne následná odborná rehabilitácia však ponúkajú dostatok možností, ako sa aj po mŕtvici postaviť na vlastné nohy.
Čím skôr, tým lepšie
Pri súčasných možnostiach starostlivosti je možné stratené funkcie mozgu a tela postupne vrátiť späť, často dokonca na predchádzajúcu úroveň. Najrozhodujúcejší je však čas. „Pacient je bezprostredne po CMP automaticky prevezený na neurologické oddelenie najbližšej nemocnice, kde sa lieči akútna fáza štandardne desať dní. O ďalšie doliečovanie musí pacient, resp. jeho rodinní príslušníci, požiadať iné zdravotné zariadenie. Ideálne čo najskôr po príhode, aby sa po stabilizovaní stavu ihneď mohlo začať s rehabilitáciou. Platí, že čím skôr sa rehabilitácia poskytne, tým lepšie sú jej výsledky,“ vysvetľuje MUDr. Marianna Hodosy, primárka zo špecializovanej nemocnice FBLR Vitalita v Lehniciach.
Foto: Freepik/freepik
„Nastúpiť“ na rehabilitáciu čo najskôr sa oplatí aj kvôli praktickým otázkam. S úhradou nákladov na liečbu musí súhlasiť vaša zdravotná poisťovňa, schvaľovací proces však môže trvať aj 2 – 3 týždne, preto ho treba započať ideálne aj tri dni po CMP. A navyše: lehotu, do kedy môžu pacienti využiť ústavnú liečebnú rehabilitáciu, si určuje každá poisťovňa sama a každá poisťovňa ju má inú, preto sa treba informovať v tej svojej. Na ilustráciu – v jednej zdravotnej poisťovni to môže byť až päť rokov po CMP, v inej len tri mesiace od príhody," upresňuje primárka.
Spolupráca odborníkov
Zriedka sa stane, že mŕtvicou ostane postihnutý iba jeden telesný systém. Rehabilitácia je preto obvykle záležitosťou multidisciplinárneho tímu. „V závislosti od miesta a rozsahu poškodenia mozgu v dôsledku náhlej CMP môže mať pacient problémy s ochabnutím polovice tela, prehĺtaním, rečou, poruchami kognitívnych schopností, ale napríklad aj depresiu a podobne,“ konštatuje Annamária Szevecsek, psychologička zo špecializovanej nemocnice FBLR Vitalita v Lehniciach.
Čítajte viac Ročne zabije predčasne tisícky Slovákov, trpieť ním môže každý druhý človek. Príznaky ignorujú najmä muži, dôsledkom je infarkt alebo mŕtvica
Dobrým základom je prítomnosť neurológa, lekára FBLR, fyzioterapeuta, logopéda a psychológa, ideálne aj ergoterapeuta a možnosť využitia roboticky asistovanej rehabilitácie. Tá ešte viac motivuje k pravidelnému cvičeniu, aktívnemu zapájaniu sa do terapie a postupnému obnovovaniu stratených funkcií. Vďaka viditeľnému pokroku a technickej podpore tak máte väčšiu chuť nevzdávať sa a veriť v zlepšenie svojho stavu.
