„Tento zmysel sa však naplní iba vtedy, ak odpady, ktoré vytvoríme, končia tam, kde patria,“ skonštatoval Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack.
Odpady ako papier, plast, sklo či nápojové kartóny, tzv. tetrapaky, sa nemajú vyhadzovať do komunálneho odpadu, ale do farebných kontajnerov, prípadne do vriec na triedený zber. Nebezpečné odpady či veľkokapacitné odpady ako nábytok patria zase na zberné dvory, vysvetlil Brinzík. Elektroopad, použité batérie alebo akumulátory sa odovzdávajú v tzv. miestach spätného zberu – napríklad elektropredajniach. Miestami spätného zberu sú aj lekárne. Odovzdávajú sa tam nespotrebované lieky, čo je tiež potenciálne veľké riziko pre životné prostredie, pripomenul.
„Na Slovensku sa stretávame často s tým, že odpady nekončia tam, kde patria, ale tam, kde zásadne nepatria. A to v prírode, a preto sme krajina čiernych skládok. Žiaľ, často tam končia veľmi dobre recyklovateľné odpady ako papier, sklo, plasty, kovové obaly, nápojové plechovky, vrátane elektroopadov,“ priblížil Brinzík. Pripomína preto, že na naplnenie zmyslu triedenia a recyklácie odpadov je potrebné vyhadzovať odpady správne. „Bez dobrého triedenia odpadov nebude ani dobrá a efektívna recyklácia. Odpady nepatria do prírody ani do zmesového kontajnera,“ doplnil Brinzík.
K hromadeniu odpadu prispievame výraznou mierou aj plytvaním potravinami – približne tretina potravín, vyrobených každoročne na celom svete pre ľudskú spotrebu, skončí v odpade alebo sa inak znehodnotí. Plytvanie potravinami má negatívne dopady aj na životné prostredie – plytváme vodou, produkujeme oxid uhličitý, deforestujeme krajinu.