Výber plodu korešponduje s výberom jabĺk na uskladnenie. Tak ako nevyberáme na uskladnenie pomliaždené, mäkké a nahnité jablká, taká nesmie byť ani tekvica. Úplne dozreté tekvice zbierame za slnečného a suchého dňa, aby boli naozaj suché. Suchou handrou každú tekvicu očistíme, aby sa zbavila všetkých nečistôt a zeminy, zaschnutú stonku neodrezávame, plod ničím neobaľujeme, umiestnime ho do dobre vetranej a zároveň suchej pivnice, kde je stála teplota okolo 10 °C. Nekladieme ju priamo na podlahu, ale uložíme na podstielku zo slamy alebo sena, alebo v najhoršom prípade do veľkých prepraviek. Nezabúdame na pravidelnú kontrolu, či sa tekvice nezačínajú kaziť. Keď na takú narazíme, ihneď sa jej zbavíme, inak nakazí aj ostatné.
Hokaido, prosím
Popularita tekvice hokaido má korene azda aj v tom, že z jej plodu môžeme využiť takmer všetko – dužinu, šupku aj semená. Šupka je však dosť tuhá, zmäkne až po uvarení. Semienka môžeme ľahko olúpať a opražiť na panvici alebo v rúre. Hokaido môžeme použiť aj ako prílohu, pyré, plnku či si ju dopriať grilovanú.
S tekutinou opatrne
Dužina z tekvice obsahuje veľké množstvo vody, ktorá sa pri tepelnom spracovaní vylučuje. Preto by sme mali ďalšie tekutiny prilievať len opatrne. Väčšinou sa tekvica len olúpe a spracuje sa jej dužina. Z jadier najmä na Balkáne lisujú zdravý tekvicový olej.
Populárny importovaný fenomén
Populárna je „dovezená“ podoba tekvice v podobe vydlabaných halloweenských hláv, ktorých životnosť sa dá predĺžiť tak, že tekvice budú v chlade, vysušené kuchynskou papierovou utierkou, s vnútrom ošetreným octom alebo kyselinou citrónovou, ktoré zabránia plesniveniu. Alebo ich treba vystriekať lakom na vlasy či vymazať tekvicu vazelínou.