Oceľovou kefou z neho odstránime všetky zvyšky jedla a nečistoty, na menšie nečistoty môžeme použiť jemnú oceľovú drôtenku. Potom rošt umyjeme vodou so saponátom na čistenie roštov. Keď je popol úplne vychladnutý, odstránime ho z vane, nenechávame ho do budúcej grilovačky. Popol pohlcuje vlhkosť zo vzduchu, čím zvyšuje riziko korózie grilu. Navyše by pri ďalšom grilovaní negatívne ovplyvňoval cirkuláciu vzduchu a pripravované pokrmy by neboli rovnomerne prepečené. Mastné škvrny na veku a bokoch grilu aj stopy od dymu potom odstránime čističom na grily. Prípravok rozprašovačom nastriekame na znečistenú plochu, necháme chvíľu pôsobiť a hubkou zotrieme. Gril by sa mal pred a po každom grilovaní vypáliť, čím sa údržba veľmi uľahčí.
Rozpory pri marinovaní
Klasické marinovanie, keď by sme mäso mali naložiť do marinády najmenej na dve hodiny pred grilovaním, je predmetom sporov. Niekto tvrdí, že mäso sa má nakladať v každom prípade, kvôli jeho lahodnosti, iní sa domnievajú, že marináda ničí chuť čerstvého mäsa, vraj stačí mäso ugrilovať, pridať čierne korenie a soľ a každý si mäso ochutí podľa seba.
Ekologická alternatíva
Ak ako palivo používame drevo, nesmie byť smolnaté či borovicové, také vytvára oveľa viac nezdravého dymu. Asi všetci poznáme drevené uhlie alebo brikety. Na trhu však dostať aj alternatívu v podobe kokosových brikiet, ktoré neprodukujú toľko dymu a sú ekologické, ich výroba nepredstavuje takú záťaž pre životné prostredie.
Anglosaské grilovanie
Barbecue je synonymom grilovania a tento výraz sa častejšie používa v anglicky hovoriacich krajinách. Táto metóda je však odlišná v tom, že sa jedlo upravuje pomaly na nepriamom ohni a v dyme z tvrdého dreva. Pritom je potrebný gril s poklopom, teplota pri tomto spôsobe grilovania je nižšia (80 – 115 °C) než pri grilovaní priamom, preto je príprava zdĺhavejšia.