„Deti nebavia hrady a zámky, ktoré už majú všade. V záhrade sa chcú schovávať, loziť po stromoch, mať svoj domček v korunách či skrýše v prútí. Záhrady, v ktorých sa na deti ‚naoko‘ vôbec nemyslí, sú pre nich tie najzábavnejšie,“ uvádza záhradný architekt Ferdinand Leffler.

Podľa neho už nie je na mieste projektovať záhradu s obrovským hradom a šmykľavkou. „V hlbokom záhone sa v deťoch prebúdza viac fantázie, chuti vstúpiť do záhrady a objavovať v nej skryté dobrodružstvá,“ dodáva architekt.

Lezenie v korunách stromov aleho hojdanie sa na lane – práve takéto aktivity potrebujú. „Umiestnením trampolíny do záhrady si rodičia akoby "odčiarknu“, že výzva pre detskú zábavu v záhrade je splnená, ale ono to tak nie je a deti im to po istom čase jasne ukážu," hovorí Leffler.

Postavte im napríklad indiánske týpí, ktoré sa do záhrady hodí viac ako trampolína. Nezabudnite na pieskovisko. „Ale nie pieskovisko jeden x jeden meter. Malo by mať hĺbku meter a pol, aby si v ňom deti mohli budovať napríkald tunely,“ dodáva Leffler. V záhrade môžu byť drobné prútené stavby či „pohodené“ obrovské kamene, ktoré v nich prebúdzajú fanzáziu.
