Emma upozorňuje, že sviatočné obdobie nezmizlo, len nadobudlo iný charakter. Tradičné chvíle, ktoré kedysi prinášali jednoduchú radosť, sa dnes často spájajú aj so smútkom a nostalgiou. “Sviatky majú schopnosť odrážať to, kým sme boli, kým sme a kým sme si mysleli, že budeme,” píše vo svojom texte na sociálnych sieťach a zdôrazňuje, že starostlivosť o niekoho s demenciou môže priniesť intenzívne emócie i potrebu narušené tradície prepracovať.
Podľa nej situácie, ktoré kedysi vyvolávali radosť bez námahy, dnes môžu byť spleťou radosti i bolestivých spomienok, napríklad pri zdobení stromčeka, balení darčekov alebo pri počúvaní známych piesní. Aj keď tieto momenty môžu vyvolať slzy, stále sa v nich dá nájsť teplo a láska.
Emma otvorene hovorí o tom, že smútok počas sviatkov neznamená, že človek „nezvláda“ obdobie. „Smútok nepatrí len k smrti,“ píše. „Patrí k zmene a nejasnej strate, ktorú opatrovatelia tak dobre poznajú.“
Emma tiež pripomína, že tlak na to, aby sviatky vyzerali „normálne“, je často nepriateľom skutočnej pohody. Sociálne siete sú plné fotiek dokonale vyzdobených domov a šťastných rodín, a keď realita týmto očakávaniam nezodpovedá, ľudia môžu pociťovať zlyhanie. „Keď je demencia súčasťou vašej rodiny, ‚normálnosť‘ sa stáva pohyblivým cieľom,“ uvádza Heming.
Spomienky, ktoré zostávajú
Emma vo svojich výrokoch často zdôrazňuje spomienky na Brucea, ktorý miloval sviatočné tradície — robieval palacinky, hrával sa s deťmi v snehu a bol energickou súčasťou rodinného života. Aj keď sa jeho schopnosti a úloha zmenili, láska a prítomnosť zostávajú. Pre Emmu to znamená naučiť sa žiť s tým, čo je teraz, nie so spomienkami.
Heming povzbudzuje ostatných, ktorí prežívajú podobné situácie, aby si dovolili cítiť všetky emócie a aby si vytvárali nové spôsoby, ako osláviť sviatky. Podľa nej váha medzi smútením a radosťou neznamená neúspech, ale skôr úprimnú reakciu na skutočnú stratu a zároveň pokračujúcu lásku.