Vo filme Otec stvárnil rodák z Oravy hlavnú postavu inšpirovanú skutočným príbehom muža, ktorý zabudol svoju dcérku v aute. K úlohe pristupoval s vedomím, že ide o hranicu, kde sa herectvo mení na prežívanie. „Keď som prijal ponuku na film Otec, vedel som, že to sa zahrať nedá. Vedel som, že to môžem len prežiť,“ priznal v relácii Ide o nás.
Čítajte viac Tereza Nvotová: Mne by sa toto nikdy nestalo - tú vetu má v hlave každý
Práca na filme ho emočne zasiahla natoľko, že sa mu stierali hranice medzi rolou a realitou. „Cestou domov som musel zastať, pretože som nevidel na cestu. Nevedel som, či je to plač, alebo smiech, a zľakol som sa, že sa otvorila nejaká brána, ktorá zašla ďaleko,“ opísal silný zážitok.
Úplne iný, no rovnako extrémny ponor si vyžiadala príprava na film Bojovník, kde hrá zápasníka MMA. Dvanásťhodinové tréningy pred kamerou boli pre neho samozrejmosťou. Ani tu však nešlo len o fyzickú stránku. „Bojovník sa odohráva hlavne v tom človeku, bojuje sám so sebou a so svojimi problémami. O tom je tento film,“ vysvetlil Ondrík, ktorý aj vďaka úlohe prenikol ešte hlbšie do sveta bojových športov. Je jeho súčasťou už nejaký čas a na návštevu do štúdia prišiel len pár dní po zápase v slamenom ringu. Aj s modrinou pod okom, zavtipkoval pred kamerami. Práve medzi zápasníkmi – najmä v organizácii Králi ulice – dostal aj nečakanú lekciu o rešpektovaní ľudí s odlišnými názormi.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
V prípadoch Otca aj Bojovníka ide o úlohy, ktoré od herca vyžadujú nielen talent, ale aj totálne fyzické a psychické nasadenie. Stály člen Slovenského národného divadla má s tým skúsenosti aj pri úlohe Mikuláša Černáka, ktorého stvárnil v dvojici snímok – MIKI a Černák. „Strašne som to chcel hrať, pretože príbeh bol neskutočný a zaujímavý – to, že za štyri roky chlapci z dediny proste ovládnu nejaký štát, je akože absurdné. A stalo sa to,“ komentoval herec, ktorého prekvapilo, keď mu po účinkovaní v týchto filmoch začali vyčítať, že sa „zrazu objavil“.
Čítajte viac Mikuláš Černák nie je psychopat, vraví scenárista Miro Šifra. Je to chlap, akých som stretával celé detstvo. O to hrozivejšie je, aké veci robil
Jeho úspech sú však roky strávené v divadle aj umne volené úlohy a ponuky. „Moja filmová kariéra sa vlastne začala pri snímke Eva Nová. Nebol som finančne zahojený a mal som rôzne ponuky. Pamätám si, že sme sa rozprávali s režisérom Markom Škopom a zhodli sme sa, že sa nemôžem rozmieňať na drobné, pretože si chcem počkať na film. Ono to postupne prichádzalo a postupne som si takto budoval filmovú kariéru. Ale aj za cenu toho, že som si odtŕhal ako keby od úst, že mohol som mať napríklad splatený úver, ale vedel som, že to musím vydržať. Teraz nejakým spôsobom pomaly zbieram úrodu v podobe veľmi výrazných a myslím, že zásadných a kvalitných slovenských filmov a českých,“ skonštatoval slovenský herec.
Foto: DANAE Production
Pre Milana Ondríka je herectvo hľadaním pravdy. Práve to je kľúčom k jeho práci aj k tomu, ako si vyberá úlohy. Drží sa pritom myšlienky, ktorá ho sprevádza. „To, čo je pravdivé, je krásne,“ cituje režiséra Ingmara Bergmana. „Môže to byť aj negatívne, aj pozitívne. A toho sa držím.“
V rozhovore sme však otvorili aj ďalšie témy. Ako sa vyrovnáva s nenávistnými reakciami po stvárnení Mikuláša Černáka? Prečo si myslí, že je v herectve dôležité „nahrávať“ kolegom, a nie len „strieľať góly“? A prečo zásadne netočí viacero projektov naraz? Dozviete sa ešte omnoho viac – v novej epizóde Ide o nás.
