V Bratislave je teraz pravidelne. Pre východoslovenskú rodáčku, ktorá sa pred 42 rokmi usídlila v Nitre vďaka divadelnému angažmán na tamojšej scéne, však nie sú návštevy hlavného mesta len o práci – aktuálne na dennom seriáli Sľub. „Chodím do divadla, chodievam sa pozerať na mojich kolegov. Bavia ma výstavy, umenie. Chodím sem aj za priateľmi,“ prezradila na úvod relácie Ide o nás.

Umenie podľa nej nemá byť také, alebo onaké. Platí to aj pri divadle. „Divadlo je buď dobré, alebo zlé. Niektorí ľudia tvrdia, že chodia do divadla, aby sa zabavili. Ja hovorím, že tam chodím za zážitkom. Či už veselým alebo iným. Bola som napríklad na predstavení Deti v Slovenskom národnom divadle. Celú hru som sa smiala a na záver som tak plakala. Hovorím, že som sa zrevala do kosti. A to je pre mňa veľký zážitok – duchovne z toho žijem aj niekoľko dní,“ uviedla herečka Eva Pavlíková, ktorá má sama na konte desiatky postáv a vynikajúco stvárnených charakterov – v rozličných žánroch.
Do štúdia Pravdy dorazila priamo z pľacu Sľubu – v populárnom markízackom seriáli dostala síce menšiu rolu, ale s humorom zhodnotila: „Mám tu moju mrchu celkom rada.“ Pavlíková si ešte pamätá televízne pondelky a uvedomuje si, že dnešné nakrúcanie a rýchla výroba projektov sa s niekdajšími časmi nedajú porovnávať. Rozhodne si však nemyslí, že by dnes nevznikali dobré televízne počiny. V našej relácii ich vymenovala hneď niekoľko. Zložila poklonu kolegyni Judit Bárdos za výkon v seriáli Děcko či Petrovi Bebjakovi za sériu Herec.

V prípade Sľubu – seriálu, ktorý sa vracia do obdobia 80-tych rokov a socializmu, sa veľa hovorí o falošnej nostalgii a pozitívnych spomienkach. „Ja som za socializmu prežila najkrajšie roky môjho života. 29 rokov. Mladosť, chodila som do školy, do škôlky, na krúžky, zažila som pekné veci, ale uvedomovala som si schizofréniu tej doby. Iné sa hovorilo doma a iné sa hovorilo vonku,“ vysvetlila Pavlíková.

„Pamätám si, keď k nám vtrhli ruské vojská, že celá naša ulica v Košiciach bola rozbrázdená od tankov a rodičia sedeli na posteli a báli sa, že bude vojna. Môj otec podpísal rezolúciu proti vstupu sovietskych vojsk a vyhodili ho zo strany. Boli časy, keď banány sa kupovali v októbri, aby na Vianoce boli. Kto mal známeho na Krajskom výbore, zohnal aj maďarskú salámu. A prenasledovanie ľudí, ktorí nesúhlasili s režimom, boli brutálne. V Sľube sa do takej hĺbky nedá ísť, ale sú aj umelecké počiny, ktoré na to dostatočne poukazujú,“ doplnila tiež herečka, ktorá sa nevyhýba vyjadreniu svojho jasného postoja.

„Bola by som veľmi nerada, keby sme sa vrátili do čias spred roku 1989,“ vyhlásila v relácii, kde sme rozoberali aj medziľudské vzťahy, rozdelenú spoločnosť, politickú kultúru či napríklad to, aké náročné to podľa nej dnes majú mladí ľudia.
Herečka Eva Pavlíková však aj veľa spomínala – na svoje začiatky v Divadle Andreja Bagara v Nitre, spoluprácu s kolegami, ktorí sú zároveň jej priateľmi. Hovorili sme o umení a kultúre či o tom, aké lekcie jej dali do života jej vlastní rodičia a ktorých pravidiel sa snaží držať. Viac si pozrite v relácii Ide o nás, prípadne vypočujte v podcastovej podobe rozhovoru.