Moderátorka Ivana Ilgová je dlhoročnou stálicou Slovenského rozhlasu a o pracovné sviatky tak núdzu v spomienkach nemá. „V rádiu som vyše tridsať rokov, takže za ten čas som už ozaj zvyknutá vysielať, keď zvyšok sveta oddychuje. Ale to je údel viacerých profesií a treba to jednoducho brať ako fakt. Po tých rokoch to už pochopila aj moja rodina, že jednoducho nie každý rok si môžeme spakovať tašky a odísť niekam na sviatky,“ prezrádza sympatická tmavovláska.

Spomienky na veľkonočné vypekanie či náročné hodiny strávené v kuchyni? Iglová dlho rozmýšľať nemusí. „Z detstva nemám vôbec spomienky na vypekanie, moja mama si vystačila s tortou v prášku, s ktorou sme prežili všetky narodeniny. Ale vtedy to bolo tak, že zákusky z cukrárne boli ‚top‘, takže laskonky sa u nás na Veľkú noc vždy našli,“ vracia sa v spomienkach do minulosti.

O zábavný zážitok počas sviatkov sa moderátorke postaral jej syn Adam. „Keď náš syn pochopil, o čom je veľkonočný pondelok, s radosťou už ráno vpálil za tatinkovej asistencie do spálne, aby mi ‚legálne‘ mohol dať po zadku a vyliať mi za krk fľašu vody. A, samozrejme, si to vychutnával. Jeden rok však nastal problém – v nedeľu večer chlapi doma zistili, že nevedia nájsť korbáč. Aby synovi neostali oči pre plač, musel sa manžel vynájsť. Zobral zo skrine nepoužívané káble a z nich uplietol pekne hrubý korbáč. Môžem povedať, že žiadny iný tak neštípal… ,“ opisuje.

Ak je reč o veľkonočných jedlách, tradičnému údenému mäsu hovorí Iglová ‚nie‘. „Keďže už roky takmer nejem mäso, všelijaké údené mäsá či klobásky ma nechávajú chladnou. Moje ‚prekliatie‘ sú koláče, s ktorými sa vždy usilujem dohodnúť – zjem ťa a ty sa pokúsiš neusadiť mi na bruchu. Samozrejme, že koláčiky túto dohodu vytrvalo ignorujú, takže mi neostáva nič iné, len to ísť vybehať. Ale keďže behávam viac ako dvadsať rokov, nemám žiadny problém dať si denne pár kilometrov a teda aj pár veľkonočných koláčov,“ dodala so smiechom.