Absolvent VŠMU pokračoval vo vzdelávaní na University of Arizona, kde sa začali písať aj jeho prvé hudobné skúsenosti na americkej pôde. V roku 2010 uspel v konkurze a stal sa hudobným riaditeľom a šéfdirigentom Rogue Valley Symphony Orchestra v americkom Oregone. Vedie ho dodnes, pričom k nemu pribudla aj práca šéfdirigenta Queens Symphony Orchestra v New Yorku.

„Futbal ma bavil, ale nemal som naň žiaden talent. Všetci chceli byť so mnou v tíme, lebo som ich okopával, poznamenal s humorom Martin Majkút komentujúc svoje začiatky. Doma mali síce klavír a on na ňom hrával veľmi rád, ale nikto ho do hry na klavír nenútil. "Nie som z hudobníckej rodiny, ale potom sa za mojím chrbtom spikla pani učiteľka klavíra, rodičom navrhla, či by som nešiel na konzervatórium a aj ako poslušný syn som išiel,“ pokračoval usmiaty a dobre naladený dirigent.

Práve povaha a vystupovanie dirigentov je často obostreté rúškom tajomstva. Niektorí pôsobia ako absolútni extroverti, iní zase ponorení do tajov hudby. Majkút skonštatoval, že on je doma ako mních a keď potom vyjde na pódiu, cíti sa ako superstar. „Už v šatni pred koncertom sa neviem dočkať. Som taký nabudený, hrabem nohami ako kôň,“ smial sa opisujúc svoju prácu, v ktorej vraj nie je cholerický a voči členom orchestra ani diktátor. Poriadok si však urobiť vie.

Počas štúdia na VŠMU sa vraj úplne bežne hovorilo o tom, že ženy nemôžu byť dirigentky a nikdy nebudú dobré dirigentky. „Je to nezmysel,“ vyhlásil rázne Majkút, ktorý má prehľad v práci svojich kolegov. Dodáva však, že je pravdou, že v profesii dirigenta prichádza úspech a sláva až v zrelom veku.
Počas návštevy na Slovensku odohral niekoľko koncertov, jeden so Štátnym orchestrom Žilina, druhý so Symfonickým orchestrom VŠMU. Rozdiel medzi slovenskými a americkými hudobníkmi vníma najmä v tom, že za veľkou mlákou majú v sebe trochu viac otvorenosti. „Máme skvelých muzikantov, akurát už vedia, ako sa to hrá. Tí americkí sú otvorenejší experimentom,“ konštatoval Majkút, ktorý neohŕňa nosom ani nad filmovou hudbou a neprekáža mu ani hrať na oslavách, kde popri klasickej hudbe všetci čakajú na záverečný ohňostroj.

S Martinom Majkútom sme sa zhovárali aj o tom, akú osobnosť dirigent musí mať. V čom je podľa neho lepší americký systém financovania kultúry a zapájanie súkromného sektora do sponzoringu. Slovenský dirigent nám tiež prezradil, akí sú americkí diváci a aká je najvtipnejšia skúsenosť s muzikantmi, ktorú má. Dotkli sme sa aj témy otcovstva, keďže Martin je otcom len 1,5-ročného synčeka. A ste zvedaví, či má dirigent v poisťovni poistené ruky? Aj to sa dozviete v najnovšom rozhovore pre reláciu Ide o nás.