Nelichotivá štatistika vytvára jasný tlak na nové riešenia. Hovorili sme o nich s oceňovanou ekodizajnérkou a expertkou na udržateľnosť Leylou Acaroglu, ktorá pred časom navštívila Slovensko a zúčastnila sa konferencie ENVI Summit o budúcnosti obalov. O svoje postrehy sa podelila aj riaditeľka komunikácie OZV ENVI – PAK Katarína Kretter.
„Obaly tvoria tretinu celkového komunálneho odpadu. Každá vláda musí vynakladať značné množstvo peňazí a zdrojov na zber, spracovanie a nájdenie spôsobov, ako tento odpad zlikvidovať. Znamená to veľkú ekonomickú záťaž, ktorá dopadá na občanov a vlády, a snahou pre budúcnosť je nájsť riešenia, navrhovať produkty, ale aj služby a obaly, ktoré spĺňajú potreby ľudí, prinášajú produkty bezpečným a kvalitným spôsobom, no zároveň zohľadňujú a aktívne znižujú kolektívny environmentálny dopad,“ hovorí Leyla Acaroglu.
Čítajte viac Ako sú na tom Slováci s triedením odpadu? Plasty vyhadzujeme správne, ale tento druh odpadu nám stále robí problémy
„V súčasnosti neexistuje jeden ideálny obal, ktorý by bol vhodný pre všetky typy produktov a je nepravdepodobné, že by sa takýto typ dokonale udržateľného obalu našiel,“ myslí si Katarína Kretter. Rôzne produkty si vyžadujú rôzne druhy obalov. Univerzálny obal síce na trhu nenájdeme, ale v rámci jednotných pravidiel ekodizajnu už podľa nej svitá na lepšie časy. „Výrobcovia budú musieť navrhovať udržateľnejšie obaly, čo znamená, že budú musieť vyrábať obaly buď z monomateriálov, alebo aspoň z takých materiálov, ktoré sa budú dať od seba ľahko oddeliť a vytriediť, aby sa dali následne recyklovať,“ vysvetľuje Katarína Kretter z OZV ENVI – PAK.
Zásadným problémom, ktorý ešte aktuálne vníma Leyla Acaroglu, je v súčasnosti fungujúci lineárny model produkcie obalov. „Materiály sa využívajú len raz a potom skončia ako odpad,“ vysvetľuje. Tento model vedie k tomu, že veľké množstvo obalov končí na skládkach alebo v prírode, napríklad v oceánoch. „Ročne sa do oceánov dostáva približne 8 miliónov ton plastového odpadu, čo má devastujúci vplyv na morské ekosystémy,“ upozorňuje ekodizajnérka. Problém je však aj v zložení samotných obalov. Mnohé sú vyrobené z komplexných materiálových zmesí, ktoré je prakticky nemožné recyklovať. „Ak chceme dosiahnuť skutočnú zmenu, musíme zmeniť samotný spôsob, akým navrhujeme obaly. Mali by byť navrhnuté tak, aby boli kompostovateľné, alebo aby sa dali znovu využiť,“ zdôrazňuje ekodizajnérka.
Katarína Kretter dodáva, že veľké zmeny sa očakávajú od Nariadenia o obaloch a odpade z obalov, ktoré by mohlo spôsobiť úplnú obalovú revolúciu. „Nové pravidlá sa zameriavajú na riešenie aktuálnych problémov, napríklad na povinnosť používať recyklovateľné materiály. Očakáva sa, že do roku 2030 budú musieť byť obaly recyklovateľné a plastové obaly obsahovať aspoň stanovený percentuálny podiel recyklovaného obsahu získaného z plastového odpadu po spotrebe,“ vymenúva obsah nového európskeho nariadenia. Nové nariadenie obmedzí neefektívne riešenia, ako sú dvojité steny, zbytočné vrstvy alebo prázdny priestor v obaloch. „V prípade skupinových či prepravných obalov v elektronickom obchode sa stanovil maximálny pomer prázdneho priestoru vo výške 50 %,“ dodáva Katarína Kretter.
Dizajn obalov so zameraním na životný cyklus
Prechod na cirkulárnu ekonomiku, kde sa obaly navrhujú tak, aby ich bolo možné opakovane využívať, recyklovať alebo kompostovať, je podľa Leyly Acaroglu kľúčovým riešením. Umožnil by, aby materiály zostali v obehu čo najdlhšie, prípadne, aby ich dopad na životné prostredie bol minimálny. „Materiály na báze rastlín, ako je napríklad kukuričný škrob, morské riasy alebo mycélium, môžu ponúknuť riešenia, ktoré sú šetrnejšie k prírode. Posledné inovácie obalov vyrobených z odpadu jabĺk či banánov tiež ukázali, že okrem riešenia môže ísť aj o spôsob posilnenia ekonomiky danej krajiny producentov tohto špecifického druhu odpadov. Inovácie v oblasti obalov sú tiež o hľadaní najlepšieho riešenia pre konkrétny prípad použitia a hľadaní spôsobov, ako eliminovať existujúci odpad a podporiť opakované použitie materiálov,“ hovorí ekodizajnérka, no zároveň zdôrazňuje, že to je iba jedna časť zmeny prístupu.
Čítajte viac Veľký manuál jarného upratovania špajzy. Čím začať, čo kam položiť a ako rýchlo spotrebovať
„Je potrebné myslieť aj na celkový dopad na životné prostredie počas celého životného cyklu, vrátane energie, ktorá sa spotrebuje na výrobu obalov a dopravu,“ konštatuje Leyla Acaroglu. Až komplexné vnímanie životného cyklu obalu otvára priestor pre inovatívne riešenia, ktoré môžu byť dlhodobo udržateľné. „Výrobcovia by mali začať nad každým jedným obalom rozmýšľať udržateľne, a to počas celého jeho životného cyklu – od jeho vývoja až po fázu, kedy sa z tohto obalu stane odpad. Dôležitým krokom k tejto zmene mala byť ekomodulácia, ktorá by zjednotila pravidlá na európskej úrovni a motivovala výrobcov k ekodizajnu, ale ani tá nie je v jednotlivých krajinách nastavená rovnako,“ upozorňuje Katarína Kretter a dodáva: „Ekomodulácia sa v jednotlivých krajinách výrazne líši – niekde sú určité obaly zvýhodnené, pretože tam majú vytvorené možnosti na ich recykláciu a inde sú zase tie isté obaly spoplatnené vyššie,“ upozorňuje Kretter.
Zmena prichádza zdola
Podobne ako pri mnohých inováciách, aj v prípade udržateľných obalov sa najprv možno priekopníkmi stanú menší hráči na trhu, takzvaní „narušitelia trhu“. „Na trhu máte veľkých hráčov, ktorí už ovládli určitý sektor, a časom sa stávajú lenivými. Potom prichádzajú kreatívne mysle plné energie, ktoré identifikujú problém, vidia príležitosť a vytvoria taký vplyv, ktorý prinúti aj hlavných hráčov zmeniť svoje správanie,“ uvažuje Leyla Acaroglu.
Inovatívne startupy podľa nej patria k tým, ktoré dokážu prebudiť aj veľké firmy. „Musia pochopiť, že veľmi dlho neniesli zodpovednosť za vplyv svojej činnosti, a to sa mení. Existuje niečo ako rozšírená zodpovednosť výrobcov, čo znamená, že všetci hráči na trhu musia prevziať rozšírenú zodpovednosť za produkty, ktoré uvádzajú na trh. Obdobie „zadarmo“ skončilo a firmy si musia viac premyslieť, ako vyrábajú svoje produkty a služby. Spoločnosti, ktoré to nebudú brať úprimne, budú spotrebiteľmi penalizované, pretože ak na trhu pribudnú udržateľné produkty, ktoré sú dobre navrhnuté, esteticky príťažlivé a plnia potreby zákazníkov, zvyšné budú ťahať za kratší koniec,“ zamýšľa sa Leyla Acaroglu.
Lepšie sa rozhodnúť
Spotrebitelia môžu zohrávať veľmi dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní rozhodnutí spoločností tým, že uprednostnia značky, ktoré používajú ekologické obaly. „Každý jeden nákup má význam. Keď sa spotrebitelia rozhodnú podporiť udržateľné riešenia, vysielajú jasný signál podnikom, že im na životnom prostredí záleží,“ hovorí Acaroglu. Toto zapojenie verejnosti je podľa nej kľúčové pre vytvorenie trhu, kde bude udržateľnosť štandardom. „Jeden z faktorov, na ktorý ľudia zabúdajú, je, že takmer každý produkt, ktorý existuje na trhu, bol uvedený na základe údajov alebo výskumu, ktorý ukázal, že spotrebitelia sa oň budú zaujímať. Inak by na trhu nebol. Takže veci, ktoré kupujeme, majú dopad. Vytvára sa veľký priestor na to, aby sme robili lepšie rozhodnutia,“ radí ekodizajnérka a zároveň vymenúva stručný zoznam, ktorý môže byť pre mnohých návodom.
Čítajte viac Povinný zber textilného odpadu: kto to zaplatí, obce či firmy?
Kupovať kvalitnejšie mäso a jesť ho menej, čím znížime uhlíkovú stopu. Uvažovať, či si jedlo necháte zabaliť do plastu, či si necháte doručiť kuriérom. Vyhýbajte sa jednorazovým výrobkom. „Ľudia majú niekedy pocit, že ide len o recyklovanie. Recyklovanie je dôležité, ale rovnako dôležité je motivovať výrobcov, aby vyrábali lepšie produkty, ktoré sa dostanú na trh. A dôležité je tiež, ako sa správame doma. Každý z nás má šancu robiť lepšie rozhodnutia a začať našimi vlastnými spotrebiteľskými praktikami. Takto môžeme vytvoriť nové normy,“ myslí si austrálska ekodizajnérka.
„Niektoré veci sa dnes ešte nedajú recyklovať. Napriek tomu má zmysel viesť ľudí k tomu, aby triedili aj takýto odpad – je lepšie, ak je energeticky zhodnotený, ako by mal skončiť na skládke. A stále platí, že čo dnes nie je ešte možné napríklad pri spomínanej recyklácii, v budúcnosti môže byť realitou,“ dodáva opäť Katarína Kretter z OZV ENVI – PAK.
So zmenou prístupu k produkcii obalov urobíme veľký krok vpred. „Predstavujem si budúcnosť, kde obaly nebudú záťažou, ale budú efektívne a prispôsobené tak, aby slúžili svojmu účelu a zároveň neničili prírodu,“ uviedla Acaroglu. Aby sa táto vízia stala skutočnosťou, je nevyhnutná spolupráca medzi dizajnérmi, podnikmi, regulátormi a verejnosťou. S dostatočnou podporou a záujmom všetkých zúčastnených strán je však podľa Leyly Acaroglu možné dosiahnuť zásadnú zmenu v prístupe. „Udržateľné balenie a zmeny v odvetví by nemalí byť vnímané ako drahá alternatíva, ale ako nevyhnutná súčasť udržateľného rozvoja. Je to investícia do budúcnosti našej planéty.“