Spoznala ale aj odvrátenú tvár popularity, kedy sa stala doslova štvanou zverou. Brigitte Bardot zmysel života nakoniec predsa len našla – takmer 60 rokov bojuje za práva zvierat. V rodnom Francúzsku presadila napríklad zákon o milosrdnejšom spôsobe zabíjania na bitúnkoch. Bardot, ktorá 28. septembra oslavuje 90. narodeniny, je však známa aj svojimi názormi blízkymi extrémnej pravici.
Čítajte viac Keď umriem skôr, uspite aj jeho, aby mi zomrel v náručí, žiadal pre milovaného psa Delon. Padlo rozhodnutie, vlčiak Loubo smrtiacu injekciu...
Svojimi názormi a životným postojom vyvolávala Bardot odjakživa kontroverzie. A k budovaniu blonďatého fenoménu BB tak trochu sama aj prispievala ("Chcela by som byť dobrá herečka, ale je to nudné… som radšej sexi. "). Lenže po desiatich rokoch na vrchole slávy jej popularita prerástla cez hlavu a v septembri 1960 sa dokonca pokúsila o samovraždu. Vtedy už za sebou mala niekoľko filmov s hereckými esami akými boli Jean Gabin, Alain Delon, Marcello Mastroianni či Lino Ventura.
Filmovú kariéru Bardot začala ako dievča z titulnej strany módneho časopisu Elle. Jej výrazné pery, plochý nos a útly pas zaujali francúzskych filmárov natoľko, že ju v 18 rokoch obsadili do snímky Dedinka v Normandii (1952). V detstve vraj pritom bohvieaká krásna nebola, nosila okuliare a potom aj strojček na zuby. „Bola som vychovávaná veľa meštiacky a veľmi prísne,“ spomínala na dobu, keď ju ešte zdobili prírodné tmavé vlasy. Pôvodne sa BB chcela venovať baletu, no príliš vyrástla. Herectvo si napokon presadila napriek všetkým. Jeden človek ju však podporoval – režisér Roger Vadim, do ktorého sa v 16 rokoch bláznivo zamilovala, keď jej dával prvé lekcie herectva. O dva roky neskôr sa vzali.
„Bude z teba neuskutočniteľný sen ženatých mužov,“ hovoril jej Vadim. Brigitte si odfarbila vlasy a spoločne natočili film A boh stvoril ženu (1956). Prudérne Francúzsko utrpelo šok, zato Amerika šalela. „Od čias Sochy slobody žiadna Francúzka narozžiarila tak intenzívne Ameriku,“ napísal časopis Life. Vadimov film vrhol BB do snímok plných sexu a vášne, z ktorých ale len pár prekročilo hladinu priemernosti. V Pohŕdaní (1963) si herečka zakoketovala s takzvanou novou vlnou.
Čítajte viac Zdegenerovaní divosi? Za tieto slová dostala Brigitte Bardot mastnú pokutu!
Vegetariánka Bardotová si ďalej zahrala vo filmoch Veľké manévre (1955), Parížanka (1957), Súkromný život (1962), Viva Maria! (1965) alebo Rumový bulvár z roku 1971. O tri roky neskôr prišiel do kín posledný, šesťdesiaty film s BB v hlavnej úlohe: Príbehy veľmi dobrého a veselého Colinota Troussa. Herečka mala 39 rokov. „Opustila som film, aby on neopustil ma,“ vysvetlila svoj ústup zo slávy unavená držiteľka radu Čestnej légie.
Herečka, narodená 28. septembra 1934 v Paríži, kúpila dom v Saint-Tropez, odkiaľ sa rázne pustila do celosvetového boja za práva zvierat. Na ich ochranu tiež založila v roku 1986 vlastnú nadáciu. K jej najväčším úspechom patrí presadenie takzvaného „zákona Bardotovej“, podľa ktorého sa na bitúnkoch vo Francúzsku môžu zabíjať zvieratá len pomocou „milosrdnej“ elektrickej pištole. Herečka tiež vehementne kritizovala používanie kožušín v módnom priemysle.
BB, ktorá sa stala modelom pre bustu Marianny, symbolu Francúzskej republiky, nerada hovorí o svojom súkromí a hereckej minulosti. O to viac prekvapila, keď v 90. rokoch vydala dvojdielne pamäti, v ktorých sa neľútostne rozpísala na úkor bývalých partnerov a otvorene opísala svoje negatívne pocity, keď s druhým manželom, hercom Jacquesom Charrierom, čakala syna Nicolasa. Tretím manželom Bardotovej bol nemecký priemyselník, fotograf a playboy Gunter Sachs.
Bardotová je od roku 1992 štvrtýkrát vydatá za podnikateľa Bernarda d'Ormala, niekdajšieho poradcu krajne pravicového politika Jeana-Marie Le Pena.
Francúzski sudcovia herečku už niekoľkokrát potrestali za podnecovanie k rasovej neznášanlivosti a diskriminácii islamskej viery. „Francúzsko zamorili moslimskí vrahovia oviec,“ vyhlásila napríklad v roku 1997. Pred tromi rokmi zase dostala pokutu vo výške 20 000 eur za urážku kvôli listu, v ktorom v roku 2019 označila obyvateľov ostrova Réunion za zdegenerovaných barbarov. Bardotová v liste adresovanom prefektovi zámorského departementu v Indickom oceáne kritizovala, ako sa na ostrove zaobchádza so zvieratami.