Namiesto jedného roka nakoniec v Belgicku zostal dodnes, skúsenosti získal v mnohých cukrárňach, naučil sa robiť miestnu čokoládu aj pralinky a teraz pracuje ako hlavný cukrár v sieti pekární a cukrární La Magie du Pain neďaleko Bruselu.
„V Česku si každý pečie doma, tu to tak nie je,“ hovorí o Belgicku teraz 40-ročný cukrár a zároveň dlhoročný herec českého ochotníckeho divadla v Bruseli. „Boli sme vtedy štyria chlapci, ktorí prišli na stáž k Pierrovi Marcolinimu. Pamätám si to ako dnes, ako sme v dodávke blúdili Bruselom,“ poznamenal Piják.
Čítajte viac Pekárka Timi: Zásadné životné rozhodnutie už padlo! Z víťazky sladkej šou bude...
Vtedy bol tesne po škole, vyučil sa cukrárom a urobil si nadstavbu na priemyselnej škole potravinárstva v Pardubiciach. „Mal som po maturite, chcel som ešte študovať potravinárstvo na univerzite, boli prázdniny, sekal som doma trávu a zrazu zazvonil telefón,“ opisuje. Vtedajší šéf asociácie cukrárov mu ponúkol, či nechce na rok na stáž do Belgicka.
Všetko bolo inak ako v Česku
Písal sa rok 2004 a Česká republika práve vstúpila do Európskej únie. „Presne si pamätám ten moment, keď sme dorazili a teraz sme videli, že tu je všetko úplne inak ako v Česku. Bola to pre nás obrovská výzva,“ opisuje český cukrár.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
„V Česku nás v tom čase učili, ako urobiť maslovú roládu, také tie klasiky, a tu sme zrazu robili čokoládovú penu z pravej čokolády. V Česku sa používala cukrárska kakaová poleva, samý tuk s kakaom a tu zrazu človek videl suroviny, o ktorých dovtedy len počul. A všetko sme si mohli vyskúšať, chytiť, ochutnať a naučiť sa s tým pracovať, čo tiež zabralo pár rokov,“ hovorí.
Čítajte viac Z basketbalistu šéfkuchárom! Slovák z Levíc skúsil šťastie na ihrisku či v bare, dnes varí (aj) pre pražskú smotánku
Čo pre neho bolo vtedy najťažšie? „Francúzština, cukrárčina nebola taká hrozná. V českých školách bol dobrý systém, teoreticky ste mali veľký základ, učili sme sa o všetkých surovinách i technológiách,“ uvádza. Po roku sa mal rozhodnúť, či sa vráti domov. „Bolo to veľké váhanie, už som poskladal prvé francúzske frázy, v cukrárčine som sa niečo naučil, ale hovoril som si, že by som chcel ešte viac a pán Pierre Marcolini vtedy povedal, že by nás ešte rád zamestnal. Takže z tých štyroch sme tu traja zostali,“ opisuje Piják.
20-metrový rad zákazníkov aj v nedeľu
Po pár rokoch sa od Marcoliniho presunul do ďalšej bruselskej cukrárne, ktorá bola vtedy vyhlásená tým, že kládla dôraz na tradičnú ručnú výrobu. „Všetko sme si museli robiť sami od A až po Z a naše torty a zákusky boli veľmi obľúbené. Aj v nedeľu sme mali pred obchodom 20-metrový rad,“ hovorí český cukrár.
Pozrite si tiež
„Lenže potom sa to začalo meniť, ľudia si začali dávať viac pozor na to, čo jedia. Chceli menej cukru, návyky sa zmenili, do toho sa všetko začalo zdražovať a cukráreň nakoniec skrachovala,“ dodáva. „Bolo to ale pekné obdobie, ich výrobky boli hrozne krásne, pracovalo sa s čerstvým ovocím, robili sa rôzne mousse (peny) – ovocné, orieškové, čokoládové. Bol tam oveľa väčší sortiment ako u Pierra Marcoliniho a bola to úžasná škola,“ dopĺňa cukrár.
Pozor na čokoládovú penu, plesnivý vzhľad neláka
Piják neskôr pracoval v ďalšej cukrárni a nakoniec skončil na sedem rokov v cateringovej spoločnosti. „To bol úplne iný koncept. V cukrárni si urobíte tortičku a na nej chcete mať malinku tip-top, aby sa vám pekne leskla vo vitríne, aby to bolo krásne čisté, aby to ľuďom chutilo a malo tri základné konzistencie. To znamená niečo mäkké, niečo vláčne, a potom, aby vám tam niečo chrúmalo,“ opisuje český cukrár.
„V cateringu to je úplne o niečom inom. Tam je to šou, musí to byť nasvietené. Pamätám si, že sa nám napríklad stalo, že sme v misách mali čokoládovú penu, nazdobili sme ju, zacukrovali, bolo to pekné, ale potom to človek dá na stôl, kde je počas večera svetlo domodra či dožlta, pozriete sa na to a ono to vyzerá ako plesnivé,“ spomína pobavene Piják.
Na Deň matiek volá kamarátov krájať jahody
K práci cukrára v cukrárni sa vrátil asi pred piatimi rokmi, keď nastúpil do siete pekární a cukrární La Magie du Pain, ktorú vedie Belgičan Alain Devos a ktorá má päť pobočiek v okolí Bruselu. Svoje cukrárske kráľovstvo má pritom v pobočke v obci Roux-miroir asi 40 kilometrov od belgickej metropoly a odtiaľ sa jeho výrobky rozvážajú aj do ďalších obchodov.
Čítajte viac 5 tipov cukrárky Jožky Zaukolcovej, ako urobiť nádherne lesklú čokoládovú polevu
„V týždni začínam pracovať o štvrtej ráno, cez víkend už o druhej v noci,“ opisuje Piják svoju pracovnú dobu. „Pracujem väčšinou do jedenástej dopoludnia, ale záleží od sezóny. Som tu oveľa dlhšie, keď sú Vianoce, Veľká noc, potom v máji zase svadby, to sa navyše začína sezóna, keď sa veľa pracuje s čerstvým ovocím. Tu milujú belgické jahody a keď je deň matiek, padne aj 150 kíl jahôd. To vždy volám aj kamarátom, či nemajú čas mi na jednu noc prísť pomôcť krájať jahody,“ vysvetľuje s úsmevom.
Svoje zákusky a torty už príliš nejedáva, ale samozrejme ich ochutnáva. „Človek si to musí strážiť, ak si chce udržať nejaký štandard a nejakú kvalitu,“ hovorí. Belgičania majú podľa neho radi najmä eclairy (dezerty z odpaľovaného cesta s jemným krémom) a tortičku zvanú merveilleux – akási „snehová pusinka zlepená créme fraiche a obalená v čokoláde“.
Divadlo zostalo jeho srdcovkou
Svoje výrobky sa Stanislav Piják snaží neustále meniť a vylepšovať. „Mám tu obrovskú voľnosť a som rád, že si môžem vďaka pánovi majiteľovi veľa vecí skúšať a vymýšľať niečo nové. Že môžem byť kreatívny. Napríklad minulý týždeň som urobil bazalkový krém s čučoriedkami a mätou a všetko sa vypredalo,“ hovorí Piják. Eclairov vyrobí priemerne asi 70 denne, robí ale aj mnoho ďalších väčších či menších tortičiek a zákuskov, často aj na zákazku.
V Belgicku si pred pár rokmi našiel aj manžela a spoločne teraz rekonštruujú dom v malej dedine neďaleko cukrárne, kde teraz pracuje. Aj preto teraz ani neuvažuje o návrate do Česka. Okrem cukrárčenia má Piják ešte jednu ďalšiu záľubu, ktorej sa venoval už v mladosti v Uherskom Brode, a síce ochotnícke divadlo. V ochotníckom súbore Len tak pôsobí asi 15 rokov, nedávno hral napríklad v predstavení Spoločenstva vlastníkov, teraz skúša ďalšie predstavenie, ktorým je Erbenova Kytice.
Čítajte viac ...že už niet čím divákov šokovať? Šéfkuchár z Na nože Novák sa smeje. Bude to šťavnaté, sľúbil
„Skúšame raz týždenne od ôsmej večer. Jazdím do Bruselu a vraciam sa domov tak o jedenástej, a keď potom vstávam o tretej, tak je to trochu náročnejšie,“ hovorí. „Keby som ale nehral v divadle, tak by som už asi po česky nehovoril,“ dodáva s tým, že do Česka sa snaží z času na čas cestovať, naposledy tam bol tento rok v júni.