Živelná, energická, zdá sa, že takmer večne usmiata a v dobrej nálade – tak dorazila herečka Dagmar Edwards do štúdia Pravdy. Generácia mladých divákov si ju asi nepamätá, posledná výraznejšia rola bola pre ňu riaditeľka väzenia v seriáli Odsúdené. Ale Dagmar stále lietala medzi Slovenskom a Amerikou. Za veľkú mláku odišla v roku 1999.
Čítajte viac Kam by som chodila? Veď v Hainburgu ledva predavačka vie, kto som, obarila Kobielskeho Studenková. Takto mu osladila moderátorskú premiéru v Sieni slávy„Karty boli tak rozdané, že keď som mala 32 rokov, v Markíze sa zrušilo niekoľko projektov, v ktorých som bola zapojená. Pán Rusko to tak nejako zariadil a na hodinu som bola bez práce – samozrejme, aj všetci ostatní, ktorí boli v tých projektoch. Do toho som sa rozišla s jedným mojím obľúbeným frajerom a vlastne som bola bez frajera, bez práce asi tri mesiace a vlastne už aj bez peňazí a do toho sa mi ozvala Amy, asistentka Georga Clooneyho, s ktorou som robila na filme a zavolala ma na návštevu,“ opísala herečka pomyselnú štartovaciu čiaru na ceste do USA.
Mimochodom, Dagmar dobre pozná aj samotného Clooneyho – práve ona bola totiž poverená prácou jeho osobnej asistentky za slovenskú stranu, keď tu v roku 1996 nakrúcal snímku Mierotvorca. „Čo som sa od neho naučila a to som potom sa učila aj v Kalifornii… keď máte s niekým rozhovor, hľadáte východisko, ako niečo urobiť. Ako veci pohnúť dopredu namiesto toho, aby ste niečo kritizovali, zhadzovali to a hľadali, čo všetko je zle a čo nejde,“ uviedla okrem iného v relácii Ide o nás Dagmar Edwards.
V tom vníma stále rozdiely aj medzi Slovenskom a Amerikou. „Staré generačné veci sú stále zabehané, ako sú, ale akonáhle sa pohybujem na nakrúcaní v týchto nových mladých produkciách, vidím tam tú nadšenú, veľmi čistú a veľmi príjemnú komunikáciu,“ zhodnotila Dagmar Edwards, no so smiechom dodala, že ju stále prekvapí, keď si napríklad v potravinách zabudne nákupný košík a predavačka jej vynadá. „V Amerike by za mnou prišla, či košík nepotrebujem a či mi tam nenaloží nákup,“ dodala pre porovnanie.
Čítajte viac Ako herečka nemám strach z ničoho, ako občianka sa o našu spoločnosť bojím, hovorí hviezda z Dunaja Jana MajeskáHoci život Kalifornii – ako sama hovorí – zavrela na takých sedemdesiat percent, stále tam žije jej syn a má tam firmu. Pár rokov po príchode do Ameriky si urobila niekoľko kurzov a otvorila účtovnícku spoločnosť. Aj tá bola pre ňu dôležitým zdrojom príjmov. Zhodou okolností postavu prísnej šéfky nemocnice, ktorá stráži každú korunu, dostala aj v seriáli Druhá šanca.
„Myslím si, že to je náhoda, že sa to tak spojilo,“ konštatovala Edwards, no dodala, že rolu si vyželala. Súčasnú slovenskú televíznu produkciu považuje za veľmi kvalitnú. „Dunaj som zhltla za pár večerov a aj všetky doterajšie časti Druhej šance,“ prezradila a jedným dychom pochválila aj kolegov, ktorí už v seriáli účinkujú od začiatku. „Janko Koleník je geniálny. A vie ma pekne podržať, keď mi občas vypadne nejaké slovenské slovíčko,“ naráža na svoj „hendikep“ spôsobený životom za hranicami.
V relácii Ide o nás sme s Dagmar Edwards prebrali aj to, ako vníma herecké príležitosti pre zrelé ženy či o spolupráci žien a rovnosti pohlaví v umeleckých profesiách. Hovorili sme tiež o jej postoji k alternatívnej medicíne či viere a silách myšlienky, ktoré dokážu veľa (ona sama má vraj niekoľko dôkazov), no a, samozrejme, zaspomínali sme si aj na známe Ženské oddelenie – predstavenie Radošinského naivného divadla, ktoré v podobe televíznej inscenácie v roku 1991 odštartovalo jej doterajšiu hereckú kariéru.