V dôsledku toho sú vystavené viacerým obmedzeniam a zneužívaniu vrátane nútených tehotenstiev, sobášov v detstve a zákazu stredoškolského vzdelávania. Napísal to denník The Guardian s odkazom Index rodovej rovnosti SDG, ktorý zverejnila koalícia mimovládnych organizácií Equal Measures 2030.
Žiadna krajina zatiaľ podľa indexu nedosiahla sľubovanú rodovú rovnosť, ktorú predpokladajú ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030. V rokoch 2019 až 2022 takmer 40 percent krajín – domov viac ako jednej miliardy žien a dievčat – v oblasti rodovej rovnosti stagnovalo alebo sa zhoršilo.
Čítajte viac Speváčka Olivia Rodrigo rozdávala antikoncepciu v Missouri, kde sú zakázané potraty
Index SDG, ktorý porovnáva rovnosť žien a mužov v 139 krajinách, udelil 45 krajinám – vrátane veľkých častí západnej, strednej a subsaharskej Afriky, Blízkeho východu a krajín v Ázii vrátane Bangladéša a Barmy – najhoršie hodnotenie „veľmi zlé“.
Okrem 857 miliónov žien a dievčat žijúcich v krajinách hodnotených ako „veľmi zlé“ žije 1,5 miliardy žien a dievčat v krajinách hodnotených ako „zlé“. Len jedna krajina, Švajčiarsko, bola hodnotená ako „veľmi dobrá“.
Čítajte viac Ťaživá spomienka na dva potraty: Dnes sa oscarová hviezda pýta, čo keby...
Správa uvádza, že globálna nerovnosť mužov a žien by mohla byť v roku 2030 horšia ako v čase, keď boli ciele v roku 2015 stanovené, pretože ozbrojené konflikty, zrýchľujúca sa klimatická kríza, kampane namierené proti ženám a ohrozenie demokracie pokrok zastavia alebo zvrátia. Ak budú súčasné trendy pokračovať, rovnosť nebude dosiahnutá skôr ako v 22. storočí.
„Od explózie domáceho násilia počas pandémie až po návrat Talibanu k moci v Afganistane, od brutálneho potláčania ženského hnutia v Iráne až po zrušenie rozsudku Roeová verzus Wade v USA dochádza k erózii práv žien,“ uviedla Chiara Caprarová, programová riaditeľka pre rodovú spravodlivosť v britskej pobočke Amnesty International.
Takmer všetky krajiny sveta sa v rámci iniciatívy OSN pre trvalo udržateľný rozvoj dohodli na cieľoch, ktorých cieľom je dosiahnutie rovnosti žien a mužov do roku 2030. V posledných niekoľkých rokoch však došlo k veľkému zlyhaniu, pokiaľ ide o pokrok v oblasti práv žien. Napríklad Poľsko aj USA podnikli regresívne kroky v oblasti práva na potrat. V USA prijalo 14 štátov takmer úplný zákaz potratov.
Za vlády Talibanu prešli ženy a dievčatá v Afganistane niečím, čo skupiny na ochranu ľudských práv nazývajú „rodovým apartheidom“, a bolo im zakázané chodiť na strednú školu, vykonávať mnoho foriem plateného zamestnania a dokonca hovoriť alebo ukazovať sa mimo domova.
Za niektoré recesie v krajinách, ako sú Sudán, Mjanmarsko a Ukrajina, môžu ozbrojené konflikty. Správa uvádza, že v roku 2022 bude v krajinách postihnutých konfliktmi žiť 614 miliónov žien a dievčat, čo je o 50 percent viac ako v roku 2017.
Rodový index cieľov trvalo udržateľného rozvoja predchádza výročnej prehľadovej správe agentúry OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien (UN Women), ktorá bude zverejnená koncom tohto mesiaca.