Rozhovor so speváčkou Darou Rolins som chcel nahrávať vlastne až o pár týždňov – v decembri oslávi okrúhle jubileum a podobné stretnutie by bolo ideálnou príležitosťou na rozhovor. O živote, o kariére, o láske. V ľubovoľnom poradí. Osud (a ústretová PR manažérka) to napokon zariadili tak, že sme sa stretli už v septembri. Dara pricestovala do Bratislavy prezentovať svoj najnovší projekt – diár, ktorý aj po niekoľkých rokoch patrí medzi najpredávanejšie na domácom trhu. Ako mi prezradila – dokonca ešte skôr ako vydavateľovi – bude posledný. V prípade Dary Rolins to však už tak býva – skončí jednu aktivitu a päť ďalších čaká za dverami. Stíha byť podnikateľkou, speváčkou, šoumenkou, ale aj mamou a partnerkou. Poriadne zamilovanou. Jej partnerom je už viac ako rok známa česká futbalová legenda – Pavel Nedvěd.
Rozhovor, prepis ktorého si môžete prečítať, vznikol ako špeciálna epizóda relácie Ide o nás pre TV Pravda. Pozrieť si ho môžete tu, prípadne čítajte rozhovor nižšie.
Rozhovor s Darou Rolins vo videopodobe si môžete pozrieť tu.
Šťastná ako nikdy predtým a konečne v tom správnom náručí – to boli titulky, ktoré som si prečítal ráno pred naším rozhovorom v inom médiu. Chcete k tomu ešte niečo dodať?
(úsmev) Ono je tým povedané asi všetko, ale chápem, že niekedy je dobré tému rozvinúť. Svet lásku potrebuje, nikdy jej nie je dosť. Ja jej mám teraz hromadu a som za to veľmi šťastná. Asi možno aj časom a vekom sa človek na veľa vecí pozerá inak a vie si ich aj inak vážiť.
V čom bolo to hľadanie, púšťanie sa do nových vzťahov iné, keď ste mali osemnásť a dnes?
Ani by som nepovedala, že som niekedy niekoho hľadala. Väčšinou sa tí ľudia dostali do môjho života nejako prirodzene – tak, ako sa to stalo aj s Pavlom. Ale skôr ide o to, že v dospelom veku si človek uvedomí a povie si: Aha, tak takto má vyzerať ten kvalitný vzťah! Napriek tomu, že som už pár veľmi vážnych a veľmi krásnych vzťahov zažila – nechcem žiaden z nich dehonestovať, pretože v tom čase mali pre mňa hlboký význam – aj tak cítim, že vzťah, ktorý prežívam teraz, je akoby najviac plný. Všetkého, čo vzťah má obsahovať.
Máte za sebou niekoľko vážnych vzťahov. Mne kedysi povedala Adela Vinczeová, vtedy ešte Banášová, že je vďačná za každého svojho bývalého partnera, pretože aj oni majú podiel na tom, do akej podoby sa rokmi vyformovala. Platí to aj vo vašom prípade?
Rozhodne. A ešte by som podotkla jednu vec. U každého môjho partnera, aj keď boli veľmi rôznorodí, jedna vec ich spájala – každý z nich bol osobnosť. Každý z nich bol výnimočný v tom, čomu sa venoval. A tak je to aj v tomto prípade. Síce je to blondiak s modrými očami, ktorý veľmi nezapadá do doterajšieho sledu mojich partnerov, ale opäť platí, že v tom, čo robí, je bezkonkurenčne najlepší.
Čítajte viac Pri bývalých zažila Dara Rolins viackrát rovnaký scenár. S Nedvědom sa to stať nemôže, vraví
Vaši partneri neboli a nie sú len osobnosti, často sú aj súčasťou brandže – nemusíme sa baviť len o šoubiznise, ale napríklad aj v športe a podobne. Spája vás tiež fakt, že dobre poznajú tvrdý režim, disciplínu, ktorá je nutná na to, aby človek zostal medzi najlepšími či najpopulárnejšími?
Nepochybujem o tom. Až neuveriteľne veľa spojitostí nájdete medzi mojím a Pavlovým životom. Rovnako ako ja je v záprahu od veľmi mladého veku, skoro detstva. Ak sa niečo deje na takej vysokej úrovni, ako v jeho prípade bol a stále je futbal, človek tomu musí zasvätiť všetko. A nielen on, aj jeho rodina. Obetujete svojej vášni voľný čas, kamarátov – musíte tú vec milovať, aby vás to neskôr nemrzelo. Uvažujeme rovnako – Pavel futbal naozaj miloval a miluje ho doteraz, aj keď v inej úlohe. Má pochopenie pre mňa, že sú veci, ktorých sa nikdy nevzdám. Pre nikoho. Jednoducho by ma obral o to, čo na mne miluje – šťastie, svetlo, hudba, moje publikum, môj čas, ktorý chcem venovať fanúšikom a koncertovaniu.
Ale neplatí, že ak má žena vlastnú, veľmi úspešnú kariéru a navyše je taká známa ako vy, môže to byť vo vzťahoch kameň úrazu?
Väčšinou sa mi stalo, že muži, s ktorými som bola, presne to, čo na mne milovali, po určitej dobe začali vlastne neznášať. Krútila som hlavou a hovorila si, bože, už zase sa nám opakuje ten istý príbeh. Však pre to, pre čo ma miluješ, prichádzajú odrazu výčitky. Stalo sa mi to niekoľkokrát, ale zvyčajne už som brala veci s úsmevom. Takáto situácia sa v našom prípade s Pavlom nemôže stať. Ani ja mu nevyčítam, že je v robote v sobotu, v nedeľu, do piatej, do šiestej, že je neustále v pohybe, cestuje. Že ho nemám stále za zadkom – tak, ako on nemá za zadkom mňa. Aj keď sú momenty, keď si voláme a túžime po sebe a je nám za sebou smutno, ale vieme s tým žiť a pracovať a je to pre nás prirodzené.
Vaša dcéra Laura má už štrnásť. Zažila po vašom boku niekoľko partnerov, ako to vníma?
Najzásadnejším mužom jej života je Matěj, jej otec (pozn. red. hudobník Matěj Homola). Myslím si, že to tak zostane navždy. Majú úplne dokonalý vzťah a nič na tom nezmenilo, že nám do života vstupovali aj iní muži. S Pavlom má Laura veľmi pekný vzťah – nepamätám si na žiadneho iného partnera, ktorý by s ňou dokázal takto komunikovať a venoval jej toľko času – aj napriek jeho životu v Taliansku. Ide o drobnosti, ktoré tvoria väzby. Žiadne veľké gestá, ale že si človek spomenie, napíše, zavolá, pošle nejaký darček, prekvapenie. Pavel to ovláda dokonale a tým pádom si Lauru, v úvodzovkách, omotal okolo prsta. Moja dcéra sa teší nášmu spojeniu a nedávno som sa dokonca ocitla v situácii, keď som vyslovila nejakú pochvalnú poznámku na adresu neznámeho muža. Zahriakla ma so slovami: Mami, tak na to sa nemôžeš už ani pozrieť… (úsmev).
To je určite lepší prípad, ale čo by ste robili, ak by vaše dieťa nevychádzalo s novým partnerom?
Obzvlášť v tomto veľmi citlivom veku, v období puberty, by to bola zásadná vec pri mojom rozhodovaní, či si človeka pustím bližšie k sebe. Respektíve bližšie do nášho života, lebo sme my. My – to je najmä ja a Laura. Moja dcéra je pre mňa alfa a omega a vždy bude. Páči sa mi, že môj partner to rešpektuje a vníma mňa ako NÁS.
Kedysi ste prezradili v jednom z rozhovorov, že keď sa vám narodila dcéra, vaša sestra Jana vás potešila veštbou pre všetky mamy. Vitaj v našom svete, odteraz sa budeš už stále báť. Bojíte sa o svoje dieťa?
Jasné. A zase musím povedať, že Pavel mi do života vstúpil v správnej chvíli. Pretože prídu asi momenty, ktoré tak nejako súvisia s dospievaním – mladý človek dá rodičovi viac zabrať. Rodič má tendenciu sa na dieťa upriamiť a sústrediť, možno aj tak zbytočne byť v nejakom pozorovateľskom strehu. Pavel ma od toho trochu oslobodzuje, rozbíja moju pozornosť a za to je rada aj Laura. Venuj sa Pavlíkovi, ja to zvládam, mami, zvykne mi hovoriť.
Čítajte viac Ako pracovať na dlhoročnej láske? Tu je tip od Lukáša Adamca
Zhovárame sa o vás ako o partnerke, ako o matke. To sú podoby lásky, ktoré napĺňajú súkromný život. Ale asi nemôžeme obísť lásku k spevu. Cítite to tak, že ste odjakživa boli predurčená na kariéru v šoubiznise?
Nikdy tam nebol plán B. Vždy som mala len jeden plán a tým, že sa všetko rozbehlo tak skoro a tak rýchlo, nebol vlastne dôvod nejakého odklonu od mojich zámerov a snov.
So spevom ste začínali ešte v socialistickom Československu, patríte medzi najslávnejšie domáce speváčky aj v roku 2022. Keď to porovnáte, v čom vnímate najväčšiu zmenu medzi kariérou malej Darinky a dnes?
Sociálne médiá priniesli obrovskú zmenu a dotkla sa asi všetkého. Hudby, dizajnu, komunikácie s ľuďmi, sebavedomia, vystupovania, odvahy povedať, čo si človek naozaj myslí. Zastať sa niekoho a nerúcať sa z toho, čo povie niekto iný. Toto je vec, ktorá v tých, povedzme, starých časoch, chýbala.
Mali ste šestnásť, keď prebehla nežná revolúcia a menili sa politické aj spoločenské pomery. Bol to pre vás moment, keď ste si povedali, konečne sa môžem nadýchnuť?
Asi by som klamala, keby som povedala, že som predtým bola bez dychu. Mala som to šťastie, a to priznávam na rovinu, cítiť slobodu, pretože som mohla robiť, čo ma baví. Nikto ma neobmedzoval. Dokonca po boku Karla Gotta som mala možnosť vycestovať aj do kapitalistického Nemecka. Navštívila som skoro celú Európu vďaka tomu, že pesnička Zvonky štěstí bola obrovským hitom. A aj tá skutočnosť, že som sa narodila v Bratislave, kde sme mohli sledovať zahraničné televízne stanice, počúvať rakúske rádio – to ma obrovským spôsobom ovplyvnilo a formovalo. Sloboda bola vo mne. Ale, samozrejme, revolúcia, možnosť cestovať ešte ďalej, ísť do Ameriky a skúšať sa tam nejako presadiť, pracovať, to bola veľká pridaná hodnota.
Keď spomínate Karla Gotta a Zvonky štěstí, ešte aj dnes sa občas ozývajú hlasy, ktoré tvrdia, že bez neho by ste žiadnu kariéru nespravili. Niektorí ľudia zabúdajú, že ste boli hviezdou na Slovensku už pár rokov pred slávnym duetom. Do Ameriky ste napokon po revolúcii odcestovali – bol to istým spôsobom proces sebaobjavovania – snaha zistiť, kam je „Darinka“ schopná zájsť len sama za seba?
Určite som to vnímala ako predel medzi Darinkou a Darou. Bol to moment, keď som dospela aj ja a povedala som si, teraz to bude trošku viac podľa mňa. Niežeby ma predtým niekto držal pod krkom a nútil ma robiť veci, ktoré by som nechcela. Ale keď je človek malý – nie mladý, ale malý, lebo ja som naozaj bola malá – prirodzene sú okolo dospelí, ktorí vás nejakým spôsobom posúvajú. Mala som šťastie, že to boli ľudia, ktorí vychádzali zo mňa. Nikto ma netlačil do vecí, za ktoré by som sa dnes hanbila. Od Arabely cez Detskú diskotéku milujem všetko, čo som zaspievala, kde som sa objavila, v akých rozprávkach som hrala – všetko dopomohlo k tomu, kde som, kto som, kým som. A Zvonky boli veľký skok. Práve možnosť stáť po boku toho najväčšieho, božského Káju, bola pre mňa vysokou školou šoubiznisu.
Čítajte viac Taliansky miliardár požiadal Šeredovú o ruku! Povedala som áno, odkázala kráska
Slovenský aj český šoubiznis, v ktorých roky pôsobíte, majú isté špecifiká. Existuje niečo, čo vás asi najviac zaskočilo a čo za hranicami neplatí?
Bohužiaľ, občas mi chýba svetovosť a nadhľad. Už v samotnom popise mojej práce je šou a biznis. Šou predsa naznačuje, že je dovolené šokovať, že je dovolené občas povedať niečo, čo sa nehodí. Umelci to robia. Sme tu na to, aby sme do spoločnosti občas žihadlom pichli a upozornili, prebrali ľudí. Pokojne aj nastolili dialóg, v ktorom polovička bude tvrdiť, že to tak nie je a druhá zase povie: super, konečne to niekto povedal nahlas. Stále ma prekvapuje, že ešte sú ľudia, ktorí nepochopili, že je moja slobodná voľba, ako sa oblečiem, ako sa vyfotím, čo poviem, čo zaspievam, ako veľmi budem chcieť byť provokatívna a tak ďalej. Veď toto som ja, to je moja značka, ktorú tvorím a ktorá veľmi dobre funguje. Patent je v mojich rukách.
Zamrzia vás ešte tie kritické a nechápavé reakcie?
Dnes už skôr rozosmejú. Mala som momenty, keď mi to bolo ľúto. Tým, že som v šoubiznise toľké roky, človek sa oklepe – jedenkrát, dvakrát, trikrát a teraz je to už len o tom nádychu a výdychu. Jasné, že ma niečo dokáže vytočiť, ale už len na pár sekúnd. Pokrútim hlavou, prečítam si to a poviem si, panebože… a je to preč.
Pred časom uviedla streamovacia platforma Netflix dokument Halftime (Polčas) so speváčkou Jennifer Lopezovou v hlavnej úlohe. Čo v ňom možno prekvapí, že si taká megastar ako ona aj po dekádach v šoubiznise ešte stále musí obhajovať svoju pozíciu a bojovať za vlastné idey. Platí to v lokálnom kontexte?
Myslím si, že nie. V Amerike je to naozaj o ostrých lakťoch a ak to preženiem, ide tam o život. Tiež som videla ten dokument, pretože Jennifer Lopezovú veľmi obdivujem. Hlavným dôvodom nie je ani tak hudba, ale celok – všetko, čo ona v sebe spája. Jennifer Lopez je dokonalý šoubiznisový produkt, veľká šoumenka, biznismenka, absolútna kráska. Ale áno, späť k otázke. Vedela som, že je drsná, v jednaní mi prišla občas až taká tvrdá, neženská. Ale myslím si, že to len zodpovedá tej vysokej hre patriotov, ktorú v americkom šoubiznise hrá. Oproti tomu sme my tu na Slovensku a v Česku len obyčajní „břídilové“.
Predpokladám však, že niečo vás šoubiznis aj naučil.
Zase úplne ľahké a úplne s prehľadom to nie je a úplne každý si tie moje topánky obuť nemôže. (smiech) Vždy, keď vidím v komentároch na internete múdrych ľudí, ktorí mi píšu: ‚To aj ja by som vedel takto žiť, keby som nič nerobil a bol by som Darou‘. Vtedy si v duchu poviem, ty by si nevydržal ani päť minút v mojich topánkach. Veľa ľudí si pletie ilúziu, ktorú im predkladáme – lebo však šoubiznis – s realitou, ktorá je za tým. Málokto si uvedomí, aká tvrdá práca je nutná, aby ste zostali na špičke.
Nemôže byť ale aj pobyt na špičke po čase stereotypom?
Vôbec! Som ten najšťastnejší človek a vnímam ako požehnanie, že moja profesia ma udržuje stále v pohybe, takú sviežu. Nehrozí, že ustrniem, pretože je stále čo robiť. Je tam toľko zaujímavých podnetov a človek zostáva mladý.
Čítajte viac Súboj plavovlások v Prahe! Dara Rolins rafinovaná, Kurková zmaľovaná a táto dáma... čo si to obliekla?
V decembri vás čaká oslava okrúhleho jubilea. Asi sa budú množiť rozličné medailóniky v médiách, články o tom, čo všetko ste už zažili, vaše najväčšie úspechy, bilancovanie. Nie je to tiež tak trochu stres?
Päťdesiatka je výnimočná. Nemám ani na sekundu moment, keď by som mala ostych alebo problém sa k tomu priznať. Občas sa však divím, keď hovorím so ženami, ktoré sa tiež blížia k podobnému veku a pýtajú sa ma: Aké to je? Neviem, čo má prísť. Mám stále rovnaké množstvo energie, mám stále chuť robiť úplne všetko, čo ma bavilo predtým. Mnohé veci si viem užiť ešte viac. Mám stále potrebu objavovať, posúvať sa. Ani na sekundu som nezacítila nejakú brzdu, ktorá by mi naznačila – už sa niečo blíži. Mám vrásky? Jasné, že mám! Som ráno niekedy viac unavená, než som bola zvyknutá – občas sa pozriem do zrkadla a poviem si „veľmi pekné“. Nevadí, to sa vyladí. Čím je človek starší, tým si viac užíva úplne iné veci.
Vy ste predstavili nedávno najnovší diár. Meno však spájate aj s ďalšími projektmi – napríklad máte vlastné sviečky, značku džínsov. Volíte si jednotlivé projekty intuitívne, alebo máte nejaký kľúč, podľa ktorého si ich vyberáte?
Mám v hlave nejakú predstavu a objem vecí, aktivít, ktoré sú mi blízke a ktoré ma bavia. Jediné pravidlo je – byť autentická. Nikdy by som neprezentovala na mojom Instagrame a pod mojou značkou, čo mi nie je blízke, čo mi nie je vlastné, v čom sa dobre necítim, čo mi nechutí, čo nepoužívam a tak ďalej. Moje rozhodnutie venovať sa móde asi nikoho neprekvapilo – asi sa len čakalo, kedy to príde. Je to vec, ktorá mi je extrémne blízka a robí mi radosť, že sa stretla s úspechom. Ak idem po ulici a vidím dievča, ktoré má na sebe moje džínsy, teším sa ako päťročné decko. A čo sa diára týka, je to moje dieťa, ktoré má sedem rokov. Bude posledný, uzatvára celú diárovú sériu a rozhodla som sa tak, už keď som ho písala. Sedem je magické číslo, aby uzavrelo etapu. V každom doterajšom diári je moje srdce. Každé slovo, ktoré je tam napísané, mi prešlo prstami, rukami, mozgovými cestami a aj keď sa tam skloňujú veci, ktoré sú v živote úplne bežné – láska, priateľstvo, jedlo, kariéra, sex – myslím si, že sa na ne vždy dokážem pozrieť z iného uhla. Dovolím si smelo povedať, že je vo mne talent sformulovať myšlienky tak, že sa dotknú ľudí, že si z toho niečo vezmú, dokáže ich to dojať, uzdraviť, potešiť. Emócia je pre mňa veľmi dôležitá a diáre boli pre mňa jedným zo spôsobov, ako to ľuďom prinášať.
Núka sa teda otázka, kedy budete emócie prinášať prostredníctvom novej hudby?
Nový album mám v pláne nahrať budúci rok. Stále ho tak odkladám. Rozprávam o ňom, niečo už mám hotové, tak sa s tým hrám, ale vždy to tak bolo. Hoci mám dlhé rozstupy medzi albumami, keď príde moment tvorby, musím albumu venovať všetok svoj čas a sústredenie. Tým, že som moju pozornosť a čas venovala iným veciam a iným aktivitám, všetko ostatné bolo odsunuté na druhú koľaj. Chcem byť v prvom rade speváčka Dara Rolins, až potom by malo byť všetko ostatné. Aj preto mám pocit, že by som zase mala potvrdiť môj status a vydať album s novou hudbou.
Na záver si teda neodpustím ešte jedno zabŕdnutie do súkromia. Vydá nový album Dara Rolins speváčka ako Dara Rolins manželka?
(smiech) Nikdy som túto túžbu nemala, nemám ju ani teraz. Áno, platí, že nikdy nehovor nikdy – ale úprimne hovorím, že nejde o jeden z mojich nesplnených snov. Nečakala som na toho správneho muža, skrátka svadba nie je na zozname vecí, po ktorých by som túžila. Ani zamlada som sa nevidela v dlhých bielych šatách, teraz už vôbec nie. Ale stať sa môže čokoľvek…
Dara Rolins sa narodila 7. decembra 1972 v Bratislave ako Darina Gambošová, neskôr prijala rodinné meno Rolincová. Spevu sa venuje od šiestich rokov a v desiatich rokoch absolvovala svoje prvé koncertné turné. V dvanástich rokoch s Karlom Gottom naspievala hit Zvonky štěstí (1984). Z detstva je známa aj jej pieseň Keby som bola princezná Arabela (1983), z obdobia dospievania skladba a rovnomenný album Čo o mne vieš (1988). Vyštudovala konzervatórium v Prahe, kde dodnes žije. S režisérom Jurajom Jakubiskom natočila hudobný film Takmer ružový príbeh (1990) a vydala rovnomenné LP s piesňou Anjelik môj. Vydala niekoľko albumov, niektoré v angličtine, je autorkou aj interpretkou piesne k filmu Všetko alebo nič (2017). Bola tvárou viacerých značiek, dnes podniká aj s vlastnou značkou. So spevákom Matějom Homolom má štrnásťročnú dcéru Lauru.