V angličtine sa zvykne používať pekné slovné spojenie „embrace something“, ktoré by sa voľne dalo preložiť ako dobrovoľné akceptovanie nejakého faktu, viery či životnej zmeny. Dobrovoľné a s nadšením. Hovoriť o nadšení pri rakovinovej diagnóze je asi príliš odvážny opis situácie, Anna však svoju vlastnú diagnózu premenila na spôsob, ako pomáhať iným. Pravidelne o prekonanej rakovine prsníka hovorí, upozorňuje na prevenciu, je členkou viacerých diskusných fór a nedávno sa objavila ako ambasádorka projektu Cítim dotek síly, ktorý je spojený s dermakozmetikou La Roche Posay určenou aj pre citlivú kožu onkologických pacientov.
Čítajte viac Patrick Swayze by oslávil 70! Toto je 9 podôb slávneho idolu - niet divu, že ho svet tak miloval
„Sú to desiatky prípadov, ktoré mi potvrdzujú, že má zmysel o rakovine hovoriť. Mnohokrát som dostala správu, že niekto videl rozhovor so mnou a rozhodol sa ísť na vyšetrenie. Vďakabohu, niektorí na vyšetrenie išli a, bohužiaľ, sa u niektorých z nich rakovina aj potvrdila. Čas však hrá pri rakovine veľmi dôležitú rolu a tak včasné vyšetrenie, preventívne vyšetrenia majú obrovský zmysel,“ vysvetlila Slováčková.
Sama patrí do skupiny tých, ktorí boli v prevencii veľmi poctiví. „Keďže v jednom prsníku mám viacero nezhubných nádorov, bola som zhruba už od môjho 21. roku života pravidelne sledovaná. Potom som si nahmatala hrčku v druhom prsníku, poslali ma na röntgen, urobili biopsiu a ukázalo sa, že tento nádor zhubný je,“ opisuje zlomový moment, ktorý sa u každého pacienta s rakovinou líši, no v niečom vlastne prekvapivo zhoduje.
Detailné momenty svojho ochorenia si už nepamätá. Ako hovorí, má ich tak trošku v hmle. „Zdá sa mi, že môj mozog veľkú časť vytesnil. Každopádne, tie najhoršie chvíle si pamätám – prišli v momente, keď sa moje telo zmenilo natoľko, že som ho už nespoznávala,“ hovorí otvorene Slováčková. S rakovinovým ochorením ju opustila sila, veľmi rýchlo sa cítila byť unavená. „To boli ťažké momenty. Našťastie sa odohrávali v čase, keď sa začal covid a všetko sa zatvorilo. Pár mesiacov som nemusela nikam chodiť,“ konštatuje s úsmevom. Chemoterapie boli v jej prípade skôr jednorázovými náložami bolesti, tie dlhodobé prežívala v období operácie a tesne po nej.
„Ale potom to zo dňa na deň odišlo a strašne rýchlo sa to zlepšilo,“ spomína dcéra Dagmar Patrasovej a Félixa Slováčka, ktorá po rodičoch zdedila lásku k hudbe aj herectvu. Nezlomnosť a pozitívny prístup má možno tiež v DNA a je celkom možné, že sú jej vlastné. „Človek nesmie podliehať depresiám a hovoriť si, že to nedá. Asi to nie je príjemné povedať, ale akonáhle rezignujete a poviete si, že to nedáte, tak to nedáte,“ zhŕňa Slováčková.
Samozrejme, v momentoch, keď bojujete s nádorovým ochorením, je dôležité nachádzať sa v čo najlepšom prostredí. To podľa Slováčkovej tvoria ľudia, pre ktorých „ste svetoví, aj keď sa vám kompletne zmení život“. „V mojom prípade to boli kamaráti, najbližší priatelia. Takisto môj otec s bratom, rodina. Snažila som sa často utekať do prírody, byť v kľude. Ale zároveň som sa dosť obklopovala prácou, práca je pre mňa koníček. Strašiak pre mňa bol, že by som o ňu prišla. Snažila som sa pracovať aj vo chvíľach, keď som sa ráno zobudila, bolo mi zle a prvá myšlienka bola, že nikam nejdem. Vedela som, že keby som doma ležala v posteli a premýšľala nad tým, ako mi je zle, bolo by mi ešte horšie. Tisíckrát. Moja hlava funguje tak, že akonáhle prídem na iné myšlienky, automaticky sa zlepším – v čomkoľvek. Aj preto som sa snažila viesť normálny život a to sa mi podarilo,“ komentovala svoju vlastnú skúsenosť s rakovinou.
Anna si myslí, že dôležité tiež je, aby ste svoje okolie nasmerovali, ako s vami môžu chorobu prežívať, ako o nej komunikovať. „Odporúčam jednoducho sa s ľuďmi zhovárať a navigovať ich, ako sa s vami majú o chorobe zhovárať. Ak príde nejaký problém, treba to ľudom okolo vás povedať,“ vysvetlila. „Mne pomohol čierny humor, ale nemôžem ho radiť všetkým – pre niektorých by mohol byť devastujúci. Mne však pomohlo robiť si z toho srandu. Nepodliehať vážnym témam a aj z najvážnejšieho aspektu si urobiť srandu a hovoriť o celej chorobe absolútne otvorene. Dôležité je tiež žiť prítomnosťou – lebo rúcať sa z toho, čo bude zajtra, väčšinou k ničomu nepomôže,“ zamyslela sa Slováčková.
Čítajte viac Dcéra Patrasovej a Slováčka po liečbe rakoviny späť v spoločnosti! Vyzerá skvelo
Strach z toho, že by sa rakovina mohla vrátiť, ju vraj občas prepadne. „Ono to ani nie je strach z tej choroby, z nemoci. Je to strach z NE-MOCI, teda, že niečo nebudem môcť, že nebudem schopná niečo robiť. Snažím sa to brať tak, že aj keby prišla rakovina znovu, znovu by som ju prekonala. Ale život je nevyspytateľný. Raz môžete poraziť rakovinu, ale na druhý deň vás zrazí auto.“
Podľa ambasádorky novej línie dermakozmetiky pre onkopacientov by sme sa však určite mali zlepšiť v prevencii. Tú podceňujú podľa nej mladší aj starší, všetky generácie. „Aj keď sa občas pozerám na mojich kamarátov, ktorí odmietajú ísť k lekárovi – či už je to zubár, gynekológ alebo všeobecný lekár – tak som z toho úplne na nervy. Neviem, či ide o vedenie zo strany rodičov, alebo aký to má dôvod. Možne je to strach, ľudia sa boja, čo by sa mohli dozvedieť. Je to asi aj logické, Preventívne vyšetrenia sú však to najjednoduchšie, čo pre svoje zdravie môžete urobiť a je veľká škoda, že sú také podceňované zo všetkých strán,“ skonštatovala 27-ročná šoubiznisová tvár zo susedného Česka.
V profile na Wikipedii nájdete pri jej mene niekoľko umeleckých profesií – okrem herectva či spevu sa venuje aj moderovaniu – už niekoľko rokov sa však asi ani v jednom rozhovore nevyhne otázke o zdraví. Či tej priamo o nádorovom ochorení. Ako však povedala aj v tom našom, neľutuje to. „Jasné, že by som rada bola spojená s niečím iným ako s rakovinou, ale pokiaľ to moje spojenie niekomu pomáha, budem sa snažiť ľuďom pomáhať. Mám možnosť o rakovine hovoriť a osloviť širšiu masu ľudí, tak sa s tým spájať jednoducho budem. Je to nálepka, ktorú na sebe mám a ktorú by som radšej nemala – ale keď vidím, koľkým ľuďom to moje zdieľanie pomohlo, tak ho neľutujem. Nebudem ho ľutovať nikdy.“