Duševne narušený Priklopil ju držal v špeciálne upravenej pivnici svojho domu v Strasshofe pri Viedni. Ešte v ten istý deň, 23. augusta 2006, kedy sa vtedy osemnásťročnej Kampuschovej podarilo utiecť, spáchal jej únosca samovraždu skokom pod vlak.
Bolo krátko po siedmej hodine ráno 2. marca 1998, keď desaťročná Kampuschová opustila byt svojich rodičov vo viedenskej štvrti Donaustadt a pešo zamierila do školy. Vo chvíli, keď míňala bielu dodávku zaparkovanú pri chodníku, vyskočil z auta neznámy muž a školáčku vtiahol dnu. Celú akciu náhodou zazrela dvanásťročná dievčina, ktorá vypovedala, že za volantom dodávky sedel ešte jeden človek. Jeho existenciu sa ale nikdy nepodarilo potvrdiť.
Po oznámení únosu začala polícia preverovať majiteľov bielych dodávok. Vtedy sa prvýkrát stretla s menom vtedy 36-ročného nezamestnaného technika Priklopila. Aj jeho mercedes vyšetrovatelia prezreli, a pretože nenašli nič podozrivé, vypustili muža zo zoznamu podozrivých.
Kampuschová trávila čas v tajnej miestnosti pod garážou Priklopilovho rodinného domčeka. Z vybavenia cely bolo zrejmé, že sa Priklopil na akciu dlho dopredu pripravoval. V miestnôstke s rozmermi zhruba šiestich metroch štvorcových bola posteľ, stolík, záchod, umývadlo a dokonca aj malá televízia. Vchod uzatvárali zvukotesné trezorové dvere, zvonku starostlivo zamaskované.
Čítajte viac Ide o život, vraví jedna aj druhá strana. Čo robiť, ak očkovanie rozdelí rodinu či kamarátov
Po istú dobu držal Priklopil svoju obeť v podzemnom úkryte, kam ju chodil navštevovať. Postupom času ale začal dievčaťu dôverovať, púšťal ju do svojho domu, na priľahlú záhradu a dokonca ju so sebou niekedy bral na verejnosť. Podľa niektorých psychológov postihol Kampuschovú takzvaný štokholmský syndróm, teda stav, keď po dlhom zajatí vznikne medzi obeťou a únoscom emocionálne puto.
Ako motív únosu sa od začiatku ponúkala túžba páchateľa po sexe s neplnoletým dievčaťom. Kampuschová však dlho odmietala, že by medzi ňou a Priklopilom k niečomu takému došlo. Až v roku 2013 informoval nemecký bulvárny denník Bild, že Kampuschová vôbec prvýkrát verejne prehovorila o tom, že bola znásilnená.
Väznenie Kampuschovej trvalo presne osem rokov, päť mesiacov a 21 dní. Jeho koniec nastal 23. augusta 2006, kedy so svojím únoscom čistila na záhrade domu vnútro auta. V jednej chvíli Priklopilovi zazvonil vo vrecku mobil. Kvôli hluku vysávača muž poodišiel stranou, a v ten moment Kampuschová utiekla k susedom, ktorí zalarmovali políciu. Kým muži zákona dorazili na miesto, odišiel Priklopil hľadať utekajúce dievča. Večer potom spáchal samovraždu.
Vyšetrovanie prípadu sa skončilo pôvodne tri mesiace potom, čo sa Kampuschovej podarilo utiecť. V októbri 2008 však bolo obnovené. Panovalo totiž podozrenie, že Priklopil nekonal sám. Ani obnovené vyšetrovanie existenciu spolupáchateľa nepotvrdilo. Sama Kampuschová napokon tvrdila, že žiadneho Priklopilovho komplica nikdy nevidela.
Bezprostredne po úteku sa Kampuschová dostala do starostlivosti tímu detských psychiatrov, ktorí ju pripravovali na vstup do normálneho života. Neskôr napísala autobiografickú knihu s názvom 3096, ktorý odkazoval na počet dní jej väznenia. Rovnaký názov nesie aj film, ktorý mal premiéru vo februári 2013.