Napriek tomu, že postavenie žien v spoločnosti sa postupne mení, na Slovensku je ešte stále rozšírená tradičná predstava – zarábať má muž, žena sa má starať o domácnosť a o rodinu. A hoci väčšina spoločnosti nespochybňuje, že vzdelanie je rovnako dôležité pre obe pohlavia, je dosť aj takých, ktorí si myslia, že vysokoškolské vzdelanie je dôležitejšie pre muža ako pre ženu. Nabúrať stereotypy v tradičných pohľadoch na rovnoprávnosť žien a mužov sa podujali vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV).
Vlani začal Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV realizovať projekt Athena, ktorého cieľom je otvorenie vedeckého potenciálu prostredníctvom rovnomerného zapojenia mužov a žien vo výskume a riadení. Má prispieť k odstraňovaniu bariér pri výbere, udržaní a kariérnom raste žien – výskumníčok, vrátane ich postavenia na vedúcich pozíciách. Podľa Gabriela Bianchiho je projekt prirodzeným naplnením hodnôt SAV, predovšetkým v oblasti rešpektovania rôznorodosti a individualít osobnosti.
"Aj keď to mnohí odmietajú vidieť a priznať, ženy vo vede stále ťahajú za kratší koniec. Keďže väčšina z nich je aj matkami, manželkami a dcérami, ostáva na ich pleciach mnoho neplatenej práce v podobe starostlivosti o rodinu, deti, starých a chorých, čo ich znevýhodňuje v súťaži s ich mužskými kolegami. Ženy sú stále nedostatočne zastúpené vo vedúcich funkciách, čelia rodovým rozdielom v odmeňovaní, percento profesoriek je omnoho nižšie než percento profesorov, a nie je to preto, že by boli menej schopné. Rozdielov je toľko, že by to vystačilo na celú štúdiu. Je dôležité poukazovať na stále existujúcu nerovnosť v tejto oblasti,“ upozorňuje profesorka Alexandra Bitušíková z Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici v rozhovore pre univerzitný portál. Za dôležitý signál považuje fakt, že Organizácia spojených národov (OSN) vyhlásila 11. február za Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede.
"V severských krajinách, kde sa rodová rovnosť stala samozrejmým princípom, bez problémov používajú kvóty pre spravodlivé vyrovnávanie účasti žien a mužov nielen vo vedeniach univerzít a ich súčastí, ale aj vo všetkých radách a komisiách. Je zaujímavé, že práve severské krajiny, ktoré dlhodobo vykazujú najvyšší index rodovej rovnosti na svete, vykazujú aj najvyšší index šťastia občanov. Politiky rodovej rovnosti vo vede vedú k lepším výsledkom – a to nielen vedeckým (pretože výskumné/ pracovné tímy, kde majú približne rovnaké zastúpenie ženy aj muži, prinášajú vďaka ich odlišnému prístupu a mysleniu lepšie riešenia), ale dokonca aj ekonomickým. Rodová rovnosť sa vypláca tak organizácii, ako aj jej zamestnancom – ženám i mužom. A tu nevyslovujem moje názory, ale opieram sa o mnoho faktov z výskumov. Ale uvedomujem si, že pre nás to znie ako utópia. A pre mnohých stále ako zlý vtip,“ dodáva profesorka A. Bitušíková.
Nepochybne s ňou budú súhlasiť aj ženy z iných oblastí. Je toho dosť, čo treba zmeniť, aby rodová rovnosť nevyznievala donekonečna ako zlý vtip a aby ženy neťahali za kratší koniec. Napokon, ako ukazuje realita v severských krajinách, vedie to k šťastiu všetkých.