Foto: RTVS/Milan Krupčík
Ste súťaživý typ?
Som a baví ma vyhrávať (úsmev). Relácia Záhady tela je moja veľmi obľúbená. Moje telo považujem za chrám mojej duše a starám sa oň. Poznám ho. Dokonca sa so svojím telom aj rozprávam, venujem mu pozornosť. Počúvam ho – napríklad, keď ráno cvičím, zaoberám sa tým, či je v komforte alebo diskomforte. Ak málo spím, či je s tým v pohode. Ak nie je, tak prespím aj dva dni.
Prekvapilo vás pri nakrúcaní niečo, čo ste možno doteraz netušili?
Prekvapilo ma, že kyslá kapusta je dobrá na depresiu. To som nevedela, zaradím ju do jedálnička o niečo častejšie. (smiech)
Neviem, či to potrebujete. Vyzerá, že sa smejete stále.
Nepotrebujem, ale zase nie je zlá prevencia. Pre istotu!
Ale vážnejšie ešte k tomu úsmevu. Alebo aj s úsmevom. Zdá sa, že vás v živote nič nerozladí, ani nezdeptá. Máte nejaký recept, ako zostať v dobrej nálade?
Snažím sa neriešiť hlúposti a nezaoberať sa komplexmi iných ľudí. Ak na mňa kydá niekto svoje problémy, tak ho pekne poprosím, aby si ich riešil sám so sebou. Neberiem osobne ani hejty, nezaoberám sa tým. Problémy, ktoré ja môžem mať, môžu byť vtedy, ak moje deti prechádzajú ťažkým životným obdobím. Ale tým, že sa veľa rozprávame a snažíme sa mať životné nastavenie – v rámci ktorého je potrebné vedieť prijímať aj výhry aj prehry, aj dobré chvíle aj zlé chvíle – tak to zvládame. Neviem si predstaviť, čo by ma vedelo úplne rozladiť. Samozrejme, že mávam aj zlé dni, alebo som smutná – hoci si vlastne nepamätám, z čoho som bola smutná naposledy. Pracujem na tom, aby som vedela prijímať aj veci, ktoré mi nie sú po vôli – ale tým, že neplánujem, tak si životom tak nejako plávam. Mne je jedno, či dnes popoludní bude svietiť slnko alebo pršať.
Foto: Robo Homola / Äeská editoriálnà fotografie / Profimedia
Napriek tomu, že človek nemá pocit, že by vás od konca Paneláka videl vo veľa projektoch, zároveň sa zdá akoby ste nikdy nezaháľali. Je váš pracovný kalendár taký nabitý?
Áno, je plný, pretože hrám veľa predstavení. Momentálne tiež skúšam nový projekt, v septembri je v pláne premiéra komédie Zajačik z pera Evy Borušovičovej v Štúdiu L+S, kde hrá aj Zuzka Fialová, Kristínka Svarinská, Majo Mittaš či Noel Czucor. Na nedostatok práce sa nemôžem sťažovať. Veľmi často hráme predstavenia, cestujeme po Slovensku s komédiou Klimaktérium, v mojom domovskom divadle La Komika mám tiež niekoľko predstavení a aj keď sa to nezdá a mali sme veľké obmedzenia, v lete sa nám viackrát podarilo hrať na nádvorí Zichyho paláca. Takže som vlastne mala napriek korone divadelné leto.
Ste herečka, ale tiež moderujete, nakrúcate relácie, dokonca sa o vás hovorí ako o influencerke. Na čo sa najviac sústreďujete v profesionálnej kariére. Čo je to najprirodzenejšie prostredie?
Najviac mi chutí divadlo, ale musím povedať, že aj virtuálny svet je pre mňa veľmi zaujímavý. S tenistkou Danielou Hantuchovou nás korona priviedla k spoločným projektom a začali sme nakrúcať na YouTube rozhovory so známymi ľuďmi. Zahalili sme ich do rúška kuchynského prostredia, lebo nakrúcame a spovedáme hostí pri varení. Ale je to viac o tom, ako sa tí hostia majú, čo si myslia, čo zažili, ako o tom, aký recept nám ponúkajú. A venujem sa tiež sebe aj rodine.
Foto: RTVS
Médiá vás často riešia aj v súvislosti so vzhľadom – treba povedať, že pôvabným a mladistvým. Je to pre vás dôvod na radosť, keď vás chvália, alebo vás to skôr otravuje?
Preboha živého, nie, komplimenty nikdy neomrzia! Neprestávajte s nimi. (smiech) Ale, samozrejme, starám sa o seba. Cvičím veľa, stravujem sa zdravo a dávam veľký dôraz na moje mentálne zdravie a zaoberám sa mojimi myšlienkami a sebou. Mám to v mojom hodnotovom rebríčku na popredných miestach.
Je pre herečku náročnejšie zvládať tlak okolia vyzerať dobre? Alebo to je niečo, čo riešite prirodzene?
Pamätám si, keď som bola dieťa a niektorí príbuzní, ak videli herečku v televízii po rokoch, pričom si ju pamätali aj z jej mladých čias, často povedali ‚ježišikriste, tá ale zostarla‘. Starnutie a vek najmä u nás žien, ktoré sme na televíznej obrazovke, kde sa stále snažíme pôsobiť mlado a sviežo a nestarnúco, je zavádzajúca vec. Jasné, že klameme. Všetci predsa starneme, vek nám pribúda všetkým rovnako. Ale nepoddávam sa tomu, snažím sa, aby boj s pribúdajúcimi rokmi nebol urputný a aby som vedela normálne prijímať, že už nejaký ten vek mám. Nehrajme sa na to, že nie.
V poslednom čase vás často vídať na sociálnych sieťach aj s partnerom. Aké to je prežívať lásku, keď už ste mamou dospelej dcéry? Zmenilo sa niečo na emóciách, ktoré človeku vstupujú do života už niekedy v tínedžerskom veku?
Je to úplne iné, ako keď som mala partnera, s ktorým som si plánovala dieťa. Vtedy sme sa zhovárali o tom, či budeme mať chlapčeka alebo dievčatko, ako sa budú volať. Človek si skrátka stavia vzdušné zámky. Teraz už sme dvaja ľudia, ktorí spolu trávia čas, pretože ho tráviť spolu chcú. Nemáme spoločné ani hypotéky, ani deti, ani žiadnych príbuzných. Celé je to na takej slobodnejšej báze, ale o to je príjemnejšie, keďže viem, že spolu chceme byť a preto spolu sme.
Ponúka sa aj otázka, neuvažovali ste napríklad nad sobášom?
(smiech) Budem citovať moju obľúbenú vetu, ktorú používam v každom rozhovore. Nevadí… Ak chceš rozosmiať pána boha, začni hovoriť o svojich plánoch. Takže neplánujem a je to moje životné krédo. Snažím sa neplánovať si, nestavať vzdušné zámky. Samozrejme, že mám ciele. Ale je rozdiel mať nejaký zmysluplný cieľ, kam sa chcem v živote dopracovať – a ten nesúvisí s inými ľuďmi, len so mnou – čiže hovoriť o tom, či mám v pláne sa vydať a kto by bol na svadbe, je pre mňa neopodstatnené. Takýmto smerom sa moje myšlienky neuberajú. Chcela by som s mojím partnerom prežiť život až do konca. Ale či to bude s obrúčkami alebo bez, nad tým sa nezamýšľam.
