Antónia Lišková z karantény v Ríme: Akoby sme nechceli urobiť nič pre druhých

Herečka Antónia Lišková už pred bezmála dvoma týždňami varovala slovenských krajanov, aby sa pripravili na hrozbu vírusovej epidémie.

24.03.2020 00:00
debata (2)
Antónia Lišková v seriáli Milenky. Foto: TV Markíza
milenky, antónia lišková, lišková Antónia Lišková v seriáli Milenky.

V Ríme, kde žije a zotrváva v domácej izolácii, už občas nevie, aký deň vlastne je. Nádej však nestráca. Koronavírus, ktorý zachvátil celú Európu, podľa nej prinesie aj pozitívne zmeny.

Máte sa dobre?

Vďaka bohu s celou rodinou sme v poriadku. Môj priateľ je v karanténe ešte len sedem dní, lebo musel dokončiť jednu produkciu. Ja s dcérou sme už doma šestnásť dní.

Ako vyzerá vaše bežné každodenné fungovanie?

Koľkokrát ani neviem, aký je vlastne deň, je také popletené všetko. Začínam zobudením sa okolo poldesiatej. Som taký nočný vták, vždy radšej zostanem hore v noci. Lepšie sa mi rozmýšľa, pozriem si filmy, niečo prečítam a zaspávam okolo tretej, polštvrtej. Po zobudení pripravujem pre celú rodinu raňajky. Dom sa zaplní vôňou kávy. Pomaly sa začnú všetci zobúdzať. Najprv partner, potom moja dcéra, ktorá je v puberte, takže je nutné pre ňu vymyslieť nejaké aktivity a trochu ju zabaviť. Snažíme sa učiť. Dosť čítame. Máme našťastie záhradu, veľa času trávime aj tam, je slniečko, to je príjemné. A počas dňa sa venujem aj môjmu koníčku – reštaurujem starý nábytok. V garáži mám veľa starých kúskov, maľujem, šmirgľujem, natieram a popri tom rozmýšľam. O všetkom, čo sa deje, sa spolu tiež zhovárame. Aj to nám vypĺňa veľa času.

Zmenili sa nejako opatrenia a odporúčania v Taliansku – sú možno prísnejšie? Čo podľa vás naozaj treba dodržiavať?

Niekedy mám pocit, že ani odborníci stále celkom presne nevedia, čo vírus dokáže, kde a koľko vydrží, koho ohrozuje. Je to stále nepoznaný nepriateľ. Každý deň nám tu odporúčajú, čo máme a čo nemáme robiť. Určite platí, že si treba umývať stále častejšie ruky, dezinfikovať ich. Topánky by ste mali nechávať vonku pred dverami. Určite nosiť rúška, aj keď len trochu, no pomôžu. Chránite s nimi seba aj iných. Nechytať si tvár, nos či ústa, ani oči, ak ste náhodou išli nakúpiť a ste vonku. Sama som alergička, takže si viete predstaviť, aké ťažké to v týchto jarných dňoch je. Ale naozaj na to dávajte pozor. A dbať treba na hygienu, udržiavať dom čistý, dezinfikovať. Kľučky, spoločné priestory, vchodové dvere. Zostávajte však čo najviac doma a eliminujte prinesenie vírusu domov, ak to je možné.

Ste v kontakte s rodinou na Slovensku?

Áno, volám si denne so sestrou. Aspoň cez FaceTime sa môžem pozrieť na môjho synovca, na celú jej rodinu. A samozrejme, sme v kontakte aj s našou mamičkou. Je už trochu staršia, tak sa snažíme, ako to len v danej situácii ide, dávať pozor najmä na ňu.

Taliansko patrilo medzi prvé krajiny postihnuté koronavírusom. Varovali ste blízkych už dávnejšie?

A nielen ich. Už prostredníctvom môjho Instagramu som vyzývala Slovákov, aby situáciu nepodceňovali. Snažila som sa vysvetliť, aký je stav tu, ako rýchlo sa vírus šíri. Hovorila som, preboha, keď sme my na tom tak zle, vy sa z toho aspoň poučte. Ale zdá sa mi, že to veľmi nezabralo. Aj moja sestra, ktorá už pred pár týždňami na môj popud hovorila o hrozbách epidémie v práci či medzi priateľmi, vychádzala z toho ako človek, čo len robí paniku. Keď im o pár dní potvrdili jedného pozitívneho kolegu, asi konečne pochopili. Niekedy sa mi zdá, že ľudská hlúposť a ignorancia nás zabije skôr než akékoľvek choroby.

Herečka Antónia Lišková. Foto: TV Markíza
Herečka Antónia Lišková. Herečka Antónia Lišková.

Prekvapili vás reakcie Slovákov, ktorí celú situáciu zľahčovali?

Sledujem veľa krajanov doma a čítala som aj také pripomienky, že ľudia sú trápni, lebo chodia v rúškach. Zbytočne vraj z celého robíme tragédiu, keď to tragédia vôbec nie je. Bol to nezodpovedný postoj, lebo my v Taliansku sme prežívali vážne chvíle už pred dvoma týždňami. Dnes tu máme možno dvadsiateho lekára, ktorý zomrie. A neumierajú len úplne starí ľudia. Zomrel nám tu nedávno jeden 37-ročný muž. Niektorí ľudia vyhlasovali, že ide len o obyčajnú chrípku a robíme zbytočnú paniku. Ale situácia je skutočne vážna. Stačilo sa pozrieť na nás.

Média však informujú aj o tom, že v Taliansku sa pravidlá karantény nedodržiavali a situáciu dokázala dostať pod kontrolu až polícia v uliciach a prísne kontroly.

Je to fascinujúce. Dokonca ešte v čase, keď sa zavreli všetky obchody, reštaurácie, verejné miesta na zhromažďovanie, bolo vonku zhruba 40 percent Lombarďanov, teda ľudí v regióne najviac postihnutom koronavírusom. Zistilo sa to pomocou digitálnych technológií a monitorovania pohybu osôb. Polícia prichytila mladých, ktorí sa vracali z večere s priateľmi. Stále sa ešte veľa ľudí prechádza po vonku, mnoho z nich behá, robí jogging. To je na hlavu. Keď sa dívate, čo sa okolo deje, ovládne vás doslova hnev. Čítate správy, že lekári zomierajú, lebo sa starajú o tisícky pacientov. My sami máme v rodine lekára, už mesiac nevidel svoju vlastnú rodinu. Mesiac! Vidí len svojich kolegov, ktorí sú už tiež pozitívni na koronavírus. Je to absolútna absencia rešpektu od bežných ľudí, niečo otrasné a zároveň veľmi smutné. Akoby sme nedokázali nič urobiť pre druhých. Akoby sme mali pocit, že keď sa nám to nedeje priamo pred nosom, tak sa to nedeje. Je to niekde ďalej, niekde inde a tým pádom sa nás to netýka. Áno, súhlasím, do poslednej chvíle to Taliani podceňovali, dokonca si myslím, že ešte stále sa nájdu takí, ktorí to podceňujú ďalej. Aj preto sme v takejto situácii.

Súčasný stav má nepochybne výrazný dopad na psychiku. Vy ste spomenuli hnev, ale čo smútok, možno depresívnejšie myšlienky? Bojujú ľudia aj s nimi? Ako to podľa vás znáša národ, ktorému je tak často prisudzovaná filozofia a ĺa „dolce vita“?

Peniaze teraz naozaj nepomôžu, vakcína neexistuje, liek si za ne nekúpite. Na čo je teraz niekomu sláva, keď musí riešiť celkom iné veci, existenčné záležitosti seba a svojich najbližších! To nás zaseklo a mnohí ľudia to ťažko znášajú. Zostali sme doma a niektorí sa cítia úplne zbytočne, majú pocit, že im niečo uteká. Behom dňa sme dokázali urobiť toľko vecí, len aby sme niečo dosiahli a zabudli sme sa obzerať na tých, ktorí na nás doma čakajú. No myslím si, že to treba vziať z úplne inej stránky.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Ahoj Slováci, píšem Vám z Ríma a ako vsetci viete, tato hrozná epidémia Covid-19, zlomila do kolien celé Taliansko a rozširuje sa obrovskou rýchlosťou po celej Európe a celom svete. Zo srdca vás prosím aby ste nepodceňovali situaciu, to co sa tu bohužiaľ začiatkom stalo a udrziavajte do písmena všetky pravidla ktoré Vám určili. Kdo môže nech zostane doma, nezhromažďuje sa, umývajte si ruky a dezinfikujte čo najčastejšie. Udržiavate aspoň metrový odstup jeden od druhého a používajte ochranné rúška. Verte mi, to čo tu prežívame je strašné a len správne konanie každého jednotlivca, môže tomuto zabrániť aj na Slovensku. Je to len na nás. Ja nevidim už mesiace moju rodinu, nemôžem prísť domov, sme vsetci kontrolovaní, nemocnice sú plné, stavaju sa tu vojenské stany ako počas vojny. Ja verim a dúfam že moje slová dôkázu pomôcť. Držte sa. #jazostanemdoma . . L’Italia è forte, noi siamo forti e la sanità italiana ha dimostrato di essere in grado, anche se con tante difficoltà, di fronteggiare questa terribile situazione. Medici e infermieri che non dormono, non mangiano ne bevono per ore. Non vedono i loro famigliari e rischiano ogni giorno la propria vita, per salvare le nostre. Vi prego, facciamo tutti la nostra parte. Seguiamo scrupolosamente tutte le indicazioni, perché un comportamento sbagliato di ognuno di noi, potrebbe salvare o distruggere una vita. Grazie #iorestoacasa

Príspevok, ktorý zdieľa Antonia Liskova Official (@antonia_liskova_official),

Z akej?

Naozaj nás to konečne zastavilo. Boli sme úplne pobláznení rýchlosťou sveta, ako doposiaľ fungoval. Vezmite si, ako rýchlo bežali naše dni, naša práca a vzťahy. Stratili sme pojem, čo znamená domov, zabudli sme sa zhovárať doma s rodinou, nebrali sme ohľady na naše deti, na našich rodičov. Zabudli sme, čo to znamená sadnúť si niekde doma na balkónik a len počúvať, ako spievajú vtáci na stromoch. Som doma vyše dva týždne a odrazu mám pocit, že spoznávam moju dcéru. Dokážem sa s ňou rozprávať, robíme veci spoločne. S partnerom to isté. Predtým sme sa nedokázali dobre pozhovárať, lebo sme sa vlastne poriadne nevideli. Zdá sa mi, že toto je svetová facka proti všetkým tým zbytočnostiam, ktoré sme považovali za dôležité. Možno aj preto to úplne inak znášam. Akonáhle som situáciu skúsila vnímať pozitívne, mám v sebe nádej. Dúfam, že ľudia z toho vyjdú zmenení k lepšiemu, pochopia, že život je o niečom inom. V Taliansku a aj doma na Slovensku.

Svet sa zmení, o tom už niet pochýb. Ale v tom prípade sa nemôžem neopýtať aj praktickú otázku. Vy ste Slovenka, ktorá žije a pracuje v Taliansku. Nemáte strach, že po epidémii koronavírusu sa aj politická situácia v Európe či fungovanie štátov v Európskej únii zmení tak, že to začne zasahovať do našich životov a komfortu euroobčana?

Nikdy som nepožiadala o talianske občianstvo, lebo som nechcela stratiť slovenské. Naše zákony neumožňujú mať dvojité občianstvo. Som matkou Talianky, žijem tu už dvadsať rokov a platím dane. Aj preto bez problémov dostanem občianstvo do dvoch mesiacov. O to sa nebojím. Väčší strach naozaj mám z toho, ako sa vyvinie situácia v Európe. Ruku na srdce, zatiaľ neukázala veľkú solidaritu s Talianskom a jeho situáciou – ani únia, ani jednotlivé krajiny. V Taliansku je to aj súčasť každodennej diskusie, či už na spoločenskej alebo politickej úrovni. Krajiny akoby nemali koncept únie veľmi jasný. Sme síce jej súčasťou, ale stále rozmýšľame singulárne. Práve v čase koronavírusu som nadobudla pocit akoby Európa nikdy nebola naozaj spojená. Na druhej strane si tiež myslím, že rozpad únie a samostatná hra jednotlivých štátov nie je dnes už možná. To by bola obrovská ekonomická strata. Neviem, či by vôbec bola krajina, ktorá by z toho dokázala vyjsť bez úhony. V Taliansku si epidémia vyberie obrovskú daň. Odhaduje sa v prognózach, že z každých desiatich firiem možno prežijú tri, že o prácu príde 500 až 700-tisíc ľudí. Ale také čosi sa nezastaví na hraniciach Talianska, pôjde o globálny problém, pri ktorom bude nutné ukázať súdržnosť a spoluprácu. V európskom priestore nepochybne.

Koncom minulého roka ste na Slovensku uviedli veľmi úspešný film Šťastný nový rok. Rok 2020 zatiaľ nemá práve ružovú bilanciu. Máte teda na záver nejakú vlastnú prognózu, ako by mohol pokračovať a či prinesie aj niečo dobré?

Verím, že sa všetci poučíme na tom, čo sa stalo. Vyjdeme z toho trošku silnejší. Aj mladšia generácia si uvedomila, že nie je nedotknuteľná, že nie je nesmrteľná. Svet nie je pripravený na všetko, to sme si zase uvedomili my – generácia rodičov. To, že sme boli na mesiaci, neznamená, že sa niečo takéto stať nemôže. Je to obyčajný vírus a predsa nás položil na kolená. Život začne fungovať trošku inak. Budeme sa musieť všetci pozbierať. Budeme mať veľa roboty, aby sme dali dokopy túto krajinu. Ale niekedy treba padnúť naozaj až na dno, aby sme sa postavili znovu na nohy. Myslím si, že to dáme. Vždy sme to dali. Ako som už povedala, v tomto uvažujem naozaj pozitívne.

Antónia Lišková v seriáli Milenky.

VIZITKA:
Herečka Antónia Lišková sa narodila 25. marca 1977 v Bojniciach. Po stredoškolskom štúdiu na Slovensku sa presunula do Talianska, kde sa chvíľu živila ako čašníčka. Kariéru pred kamerami a objektívmi odštartovala príležitosťami v modelingu v Ríme, neskôr sa začala venovať aj herectvu. Objavila sa v niekoľkých televíznych aj filmových projektoch. Za svoju prácu bola nominovaná napríklad na cenu David di Donatello za najlepší herecký výkon. Slovenskí diváci ju môžu poznať najmä vďaka seriálu Milenky a tiež romantickej komédii Šťastný nový rok, ktorú uviedli do kín koncom minulého roka.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Taliansko #ľudia #zmena #herečka #situácia #Antónia Líšková #koronavírus #karanténa

+ Múčne výrobky vám začnú spôsobovať mierne ťažkosti.
Ak vám niečo nejde, mali by ste to odložiť na lepší čas....

+ Začnite jedávať pravidelne, docielite tak, že nebudete priberať.
V práci dosiahnete neuveriteľné veci, vek nehrá...