Foto: Lýdia Jusková
Autorka knižných príbehov Židovka či Cudzia krv sa teší momentálne z úspechov syna Marka. „Vždy som bola športová matka. Snažila som sa v deťoch prebudiť lásku k športu a Mark sa našiel v plávaní. Darí sa mu, tak som z toho nadšená,“ prezradila s úsmevom pre Pravdu.
So synom sa jej vzťah zintenzívnil. Možno aj preto, že momentálne zostal s ňou na Slovensku sám. Staršia dcéra Sara začala v študovať na strednej škole v USA. „Moje deti sa narodili v Amerike, ich otec bol Američan, takže moja dcéra Sara momentálne študuje v USA na strednej internátnej škole. Zažívam rodičovstvo, cez Skype, cez všemožné aplikácie,“ prezradila Coddington.
Priznala sa, že pre ňu ako mamu je to ťažké. „Teda je to iné. Sára síce lieta každé dva mesiace domov, ale samozrejme, že mi chýba. Snažím sa nemyslieť na seba, ale na jej vlastnú perspektívu. A verím, že to je pre ňu super,“ komentovala spisovateľka. „Moja dcéra vidí svet, na škole sú deti z päťdesiatich rôznych krajín, stretáva sa s rôznymi kultúrami, rôznymi ľuďmi. Všetko je extrémne liberálne. Je to spoločnosť, v ktorej neexistuje inakosť v akomkoľvek slova zmysle, pretože všetko ľudské je prirodzené,“ pokračovala Andrea Coddington.
Práve v týchto hodnotách sa snažila svoje deti vychovávať odmalička a priznala, že na Slovensku s tým zažila aj niekoľko názorových výmen či dokonca konfliktov. Znepokojuje ju momentálne, ako sa situácia vyostrila v predvolebnom období. Rétorika, ktorá útočí na menšiny, na ženy, prejavy, ktoré sú nenávistné, podľa nej nemajú v modernej spoločnosti čo robiť.
„Myslím si, že to je hrozné. Otrasné. V civilizovanej krajine v srdci Európy a v roku 2020 by takéto niečo vôbec nemalo existovať. Pre mňa je to nepochopiteľné a niet na to žiadne ospravedlnenie, že niečo takéto na Slovensku máme a musíme sa s tým vyrovnávať. Želala by som si otvorenejšiu, vrúcnejšiu a omnoho liberálnejšiu krajinu. Predstavovala by som si to úplne inak a viem, že to možné je,“ vyhlásila Coddington, ktorá vraj s veľkou pozornosťou sleduje, čo sa deje na politickej scéne.
„Hovorím si, že preboha, len si držme palce, aby to dopadlo aspoň nejako polodobre a bolo to na lepšej ceste ako doteraz,“ doplnila knižná autorka, ktorá sa vraj v každej zo svojich kníh snažila poukázať na to, že sloboda prejavu je základom pre nás všetkých.
„Mala by byť samozrejmosťou. Tak, ako sa slobodní narodíte, mali by ste v tej slobode zotrvať a žiť. A my stále nie sme slobodná krajina v tomto slova zmysle,“ uzavrela Coddington, ktorá naposledy spolupracovala na autobiografii tenistky Dominiky Cibulkovej. Priznala sa tiež, že možno sa v jej ďalšom autorskom počine skúsi poukázať práve na to, aké dôležité je mať na veci otvorenejší a tolerantnejší pohľad.