Florista Bartolen triumfuje vo svete: Pri kríze prvé škrtnú kvety, tvrdí

, 03.02.2020 07:00

Slovenský florista Robert Bartolen nedávno získal titul najlepšieho kvetinového dizajnéra v medzinárodnej súťaži. Ako vníma svet rastlín, prírodu, a existuje vôbec miesto, kam by kvety nikdy neumiestnil?

Slovenský florista Róbert Bartolen.
Slovenský florista Róbert Bartolen. Autor: archív Róberta Bartolena

Meno Roberta Bartolena sa v slovenskom šoubiznise spájalo kedysi najmä s módou. Vyštudovaný záhradný architekt a florista sa však rozhodol sústrediť na jeden zo svojich „talentov“ a vyplatilo sa. Iba nedávno si pripísal na konto veľký úspech. Zvíťazil v súťaži špecializovaného magazínu Fusion Flowers, ktorý sa orientuje na súčasné trendy vo floristike a v umeleckej floristike. Všetky jeho štyri práce zvečnené vo fotografickej podobe mu priniesli titul najlepší dizajnér na svete. Tento rok ho čakajú aj majstrovstvá sveta.

Podaril sa vám výnimočný úspech. Našinca však možno prekvapí, že existujú aj súťaže umeleckej floristiky, kde sa už nepracuje len s aranžmánmi kvetín, ale aj s hlbšou myšlienkou. Je ich vo svete viac?

Súťaže umeleckej floristiky vyhlasujú rôzne organizácie. Existujú majstrovstvá Európy aj svetová súťaž. Raz za štyri roky sa robí umelecká edícia knihy, ktorú vydáva jedno dizajnérske vydavateľstvo. Zameriavajú sa na dizajn, architektúru, módu a raz za štyri roky vydávajú aj publikáciu venovanú kvetom. Tento rok je venovaný práve floristike, a už začali zbierať fotografie, medzi ktoré sa dostali aj tie moje. Magazín Fusion Flowers, od ktorého som nedávno získal titul najlepšieho dizajnéra, je zase najprestížnejší v rámci oblasti floristiky v Európe. Jeho šéfredaktorka, ktorá robí zároveň bookerku svetovým profesionálom, vyhlasuje každoročne fotosúťaž. Floristi z celého sveta posielajú diela v rámci zadaných kategórií, ktoré sa vyhlasujú zvyčajne začiatkom leta. Tento rok to boli štyri rozličné kategórie a do súťaže sa prihlásilo viac ako dvesto floristov z celého sveta.

Ukážky z tvorby
		floristu Róberta Bartolena.
Dielo Incubation
		získalo prvenstvo v
		kategórii...
+7Ukážka z tvorby
		slovenského floristu
		Róberta...

Čím sú súťažiaci limitovaní?

V zásade je priestor pre nás veľmi voľný. Podmienkou však je kvalita fotografie jednotlivých aranžmánov. Fotografia sa nemôže postprodukčne upravovať, to znamená, že nemôže byť retušovaná.

Zúčastníte sa aj na majstrovstvách sveta?

Áno, bol som nominovaný spoločne s ďalšími devätnástimi floristami z celého sveta a v júli ma čaká cesta do Ázie, kde nás počas štyroch dní čakajú rozličné zadania. Prvé tri sú venované témam, ktoré poznáme a na ktoré sme sa mohli vopred pripraviť. Ďalšie odsúťažíme s prácami, ktoré nepoznáme a ktoré nám odhalia 45 minút pred štartom. Celé sa to deje v najväčšom záhradnom výstavisku na svete, ktoré sa nachádza v Singapure. Za štyri dni sa očakáva návštevnosť viac ako pol milióna ľudí.

Verejnosť vás možno donedávna vnímala viac ako módneho dizajnéra. Tvorby šiat ste sa už úplne vzdali?

Stále módu vytváram pre pár klientok, ktoré mám, ale nechcem sa ňou už propagovať. Od šestnástich som robil floristu, popri strednej škole som stážoval v Prahe, a keď ma oslovila módna návrhárka Lýdia Eckhardt, začali sme spolu robiť na nejakých projektoch, ktoré prešli aj do mojej sólovej módnej tvorby. V tom čase ani zďaleka nebola rozvinutá art floristika, možnosti vzdelávať sa, posúvať sa v tvorbe, zúčastňovať sa na prednáškach, workšopoch či ich sám viesť – také niečo sa začalo v našej brandži rozvíjať až neskôr. Keď tá doba prišla, povedal som si, že musím svoje aktivity radikálne okresať a sústrediť sa na jednu vec. Život je príliš krátky na to, aby sa človek hral na mnohých frontoch namiesto toho, aby využil potenciál, ktorý v ňom môže byť. Treba ho len nájsť a správne spojiť. Vtedy som začal škrtať komerčné projekty, venovať sa umeleckej floristike, nasmeroval som aktivity do zahraničia a spätná väzba mi ukázala, že som urobil správne. Nároky sú také vysoké, že ma „hecujú“, aby som maximum energie a kreativity vkladal práve do tejto profesijnej oblasti môjho života. Ale napríklad aj v súťaži Fusion Flowers, kde som získal titul International Designer of the Year, bola jedna zo štyroch tém venovaná mojim osobným pocitom a stvárneniu toho, čo ma vystihuje. Urobil som šaty z kvetov, ktoré získali najvyššie – platinové ocenenie. Na majstrovstvách Európy zase pripravujem šou so šatmi z kvetov. Módny rozmer je v mojej tvorbe neustále prítomný.

Čo musí mať podľa vás správny florista?

Floristika je dosť mladé dizajnové odvetvie. Možno povedať, že najprv sme tu mali aranžovanie kvetín. Pribudla floristika. A k nej sa posledné roky pridáva umelecká floristika, ktorá je vnímaná ako forma kvetinového umenia. Všetko závisí od toho, ako sa chcete profilovať. Či vytvárať prácou nejaký odkaz, vkladať hlbšiu myšlienku, alebo vnímate profesiu skôr komerčným spôsobom.

Kreácia pod názvom Živa zo série Slavic Gods,...
Kreácia pod názvom Živa zo série Slavic Gods, ktorá získala Platinové ocenenie v súťaži Fusion Flowers 2019. Autor: EGGENHOFER

Ako pristupujete k práci s kvetinovými aranžmánmi vy?

Keď niečo vytváram, musí to mať hodnotu aj o desať, o pätnásť rokov. Nerobím vec, ktorá je aktuálne v trende. Človek sa musí oslobodiť od trendovosti. Istým spôsobom ho to však potom priblíži k tomu, aby trendy začal spoluvytvárať.

Tiež pracujete ako trendmaker.

Áno, robím túto prácu pre vybrané časopisy a niekoľko väčších firiem. Chcú niečo vizionárske, čo bude nastavovať vývoj na trhu.

Môžete priblížiť, ako to vlastne vyzerá? Čo znamená byť autorom kvetinových trendov?

Minulý rok som sa stal ambasádorom medzinárodného projektu, v ktorom je združená šesťdesiatka floristov z celého sveta. Jedna z predstaviteliek projektu nás spája s pestovateľmi kvetov po celom svete. Sú tam mnohí, ktorí šľachtia nové odrody – niektorí aj desať-pätnásť rokov – a zhruba dva roky predtým ako sú kvety certifikované a dajú sa do obehu, si vytypujú floristov, ktorí majú za úlohu vytvoriť nástroje na marketing. Pracujeme s predstihom a vytvárame celý koncept, na základe ktorého sa potom stavajú ďalšie veci. Či už sú to nádoby na kvety, pozadia pri aranžovaní, fotografie. A nielen tie. Teraz to napríklad vidieť na tropických listnáčoch, palmové listy, ktoré sa vyobrazujú všade – či už sú to tričká, tetovania, tapety. Ošiaľ, ktorý zažívajú zelené veľkolisté rastliny, nastavil niekto pred pár rokmi na kvetinovom veľtrhu a postupne presiahol do viacerých odvetví. V samotnom kvetinovom priemysle funguje jasný kolobeh. Art floristi ovplyvňujú floristov a tí zase ovplyvňujú klasických trhových predajcov.

Aký to je pocit, keď vám niekto zverí do rúk nový druh vyšľachtenej rastliny?

Iba nedávno som sa podieľal na promovaní novej odrody ruže, ktorej vyšľachtenie trvalo pestovateľovi 25 rokov. Celý ten čas sa venoval len jednej farbe a jednému druhu. Bola veľká zodpovednosť dobre odprezentovať kvet, na ktorom niekto strávil tretinu života.

Premietate do tvorby trendov viac vlastné preferencie alebo sa pokúšate udržať si čo najobjektívnejší pohľad a prístup?

Ak je to autorská tvorba, je pre mňa osobná. Už spomenuté súťaže sú autorské a v nich by sme mali ukázať seba – naše špecifické umenie. Aj na základe toho vedia bookeri určiť, či je konkrétny profesionál v danom období predajný. Respektíve či to, ako rozmýšľa, dokáže podporiť predaj. V komerčnejšej verzii floristiky sa musím odosobniť. Kedysi to boli svadby, no tie už takmer nerobím. Pred časom som navrhol interiér hotelového baru v Bratislave, tam bolo nutné odosobnenie sa. Nehovoriac o tom, že je tiež rozdiel robiť intímny osobný priestor, ako je napríklad kancelária, a iné je tvoriť kvetinový dizajn pre verejný priestor.

Čo zohráva rolu napríklad pri realizácii kokteilového baru?

Dôležitá je cieľovka, ale aj to, koho chceme pritiahnuť. Niekedy totiž už cieľovú skupinu máme, no rekonštrukcia má za úlohu celkový dojem oživiť. Pritiahnuť novú skupinu ľudí. To je, myslím si, aj prípad Mirror Baru v hoteli Carlton, na ktorom som robil. Ak sa prírodný dizajn dobre napasuje, je to vhodné médium, aby ľudia pochopili, že má hlbší odkaz. Nie je to len rastlina, ktorá je vo vázičke.

Už jeden kvet vo vázičke však dokáže na stole v podniku potešiť.

Zažil som časy, keď napríklad v susednej Prahe panoval úplný blahobyt. Robili sme večierky, premiéry, spoločenské akcie, výzdobu na ambasádach, Karlove Vary. Potom prišiel rok 2008, ekonomická kríza a v už spomenutej Prahe to bolo nesmierne citeľné. Hotely, veľvyslanectvá začali škrtiť a stopli výmenu rezaných kvetov. Ak je nadštandard, blahobyt, je to vidieť práve na rezaných kvetoch. Človek si ich dokáže odrieknuť medzi prvými. Je to síce kultúrnosť mať vyzdobenú miestnosť rezanými kvetmi, ale je to aj prebytok. Ak človek vojde do reštaurácie a vidí tam rezaný kvet, myslím si, že od toho sa odvíja aj váš osobný vnem, ako je o dané miesto postarané a ako na ňom majiteľom záleží.

Ukážka z tvorby slovenského floristu Róberta...
Ukážka z tvorby slovenského floristu Róberta Bartolena. Autor: archív Róberta Bartolena

Nemrzí vás na práci s kvetmi pominuteľnosť, ktorú so sebou automaticky prináša?

Robím so zážitkom. Človek si ich ukladá v danej chvíli a zvyčajne to robí na základe vnemov. Veľa spomienok mám zakódovaných podľa vôní. Vždy keď nejakú konkrétnu zacítim, vybaví sa mi situácia, emócia, pri ktorej som ju spoznal. Toto sa snažím pretransformovať do mojich diel. Snažím sa pracovať s dvoma-troma zmyslami, aby som to v človeku čo najhlbšie zakorenil, konfrontoval ho a aby ten zážitok bola pre neho priorita. Potom nerieši, či to je pominuteľné, alebo nie.

Aký najsilnejší emočný vnem máte spojený s vlastnou prácou?

Otázne je, či pozitívny, alebo negatívny. Mám už oba. Opäť záleží, či to je autorský projekt, alebo je to práca pre klienta. Som pomerne sebakritický človek. Pri poradách po veľkých komerčných projektoch ma nebaví potľapkávanie po pleci a ódy, mám rád, keď sa upozorní aj na to, čo by sa mohlo urobiť lepšie, keď sa veci zhodnotia konštruktívne. Pri autorských projektoch si kritické otázky kladiem sám. Nemohlo to byť lepšie, nemohlo to byť inak? Našťastie, rokmi nadobúdam aj väčšiu sebadôveru. Každá nová práca je tá, ktorá je pre mňa v danom momente nejakým spôsobom najlepšia, najmilšia. Možno preto, lebo sa každou snažím technicky posunúť čo najďalej.

Aké nové techniky je možné využívať v rámci floristického umenia?

Na majstrovstvá sveta v Singapure som sa spojil s jedným dizajnérom a pripravujeme svadobnú kyticu. Zhruba osemdesiat percent z nej vznikne v 3D tlačiarni. Je to futuristický pohľad na to, kam by sa svet floristiky mohol uberať. Ak sa mi podarí v rámci práce vytvoriť niečo nové, čo sa zároveň ujme a masovejšie presadí, vždy ma to nadchne. Také práce považujem za prelomovejšie, pretože ukážu, že floristika sa má kam vyvíjať. Nie je len o kytici, ktorú niekto zviaže a postaví do vázy.

Existujú pre vás aj mantinely – možno priestor, do ktorého by ste kvety nechceli vkladať?

Ak by ste mi takúto otázku dali pred troma rokmi, asi by som na ňu odpovedal inak. Dnes mám pocit, že kvety ľuďom chýbajú a potrebujeme ich k životu všade. Príroda a bezprostredný kontakt s ňou je určitý druh psychohygieny, a tá je v dnešnej dobe, rušných mestách a obrovskej dynamike veľmi dôležitá. Neviem, či existuje časopriestor, v ktorom by už kvety nemali svoje miesto. Jeden z najslávnejších floristov na svete Makoto Azuma napríklad posiela kvety, florálne objekty do stratosféry a fotografuje ich, ako sa rozpadajú v kozme. Hranice sa stále posúvajú ďalej a ďalej. Aj pri zahraničnej architektúre vidieť, že organické tvary alebo florálne motívy sa odrážajú vo futurizme. Štýly previazania klenby na budovách, práca s materiálmi na odevoch tak, ako ju robí napríklad dizajnérka Iris van Herpen. Všade vidieť jasný odkaz zo sveta kvetov. A páči sa mi, že mnohí umelci ako napríklad aj spomenutá Van Herpen nevnímajú prekážky. Sú to vizionári, ktorí hľadajú spôsob, ako sa veci urobiť dajú. Naša generácia tridsiatnikov-štyridsiatnikov je trošku stigmatizovaná časmi, kedy sme vyrastali. Veľa vecí sa nedalo. Mladšia generácia žije v období, kedy sa všetko dá a absolútne nemá v hlave prekážku. Rád sa obklopujem takými ľuďmi, lebo to dáva vietor do plachiet aj mojej vlastnej tvorbe.

Ak môžete zhodnotiť prácu vašich kolegov floristov, ako vidíte stav na Slovensku?

Komerčná sféra núti k produkciám. Svet je všeobecne nastavený tak, že produkcia musí neustále napredovať a zväčšovať sa. Mal som kvetinárstvo a pochopil som, že toto nie je systém, v ktorom chcem fungovať. Mojím motívom sa nestali peniaze, nemám veľa klientov, ani veľa zamestnancov. Je to individuálny prístup, makačka, vzdelávanie iných, chodím prednášať, či už na Slovensku, alebo do zahraničia. Myslím si, že som jediný na Slovensku v rámci floristiky, ktorý niečo podobné robí. Ale čo sa týka kolegov, je situácia výrazne lepšia ako pred piatimi rokmi. Pomohla globalizácia. Či už sú to sociálne médiá, veľtrhy – skrátka priestor, kde je možné sa konfrontovať so zahraničím. Klienti začali cestovať a vidia, čo je kvalitné. Vedia, za čo si môžu priplatiť.

Ukážka z tvorby slovenského floristu Róberta...
Ukážka z tvorby slovenského floristu Róberta Bartolena. Autor: EGGENHOFER

Znamená to, že Slováci sú dnes ochotní za kvety utratiť viac ako kedysi?

Áno. Ale tiež to má dve strany mince. Vo väčších mestách si už uvedomujú, že floristická práca nezaručuje len pekné kvety, ale aj službu. Ale na Slovensku sú ľudia stále málo nároční. Respektíve nevedia byť nároční do hĺbky, robia to naoko. Slovenskému zákazníkovi často stačí, aby ho videli, že niekde nakupuje, aby mohol hovoriť, že tam nakupuje. Ale nie je náročný na to, čo si domov odnesie. Či to má hĺbku, či sú kvety čerstvé. Či napríklad investované prostriedky v danom kvetinárstve vidieť ako ďalšiu investíciu do zamestnancov, do zlepšovania. Ak idete v Nemecku alebo vo Švajčiarsku do kvetinárstva, obchode nájdete kopu certifikátov – nielen od majiteľa, ale aj zamestnancov, ktorí ich absolvovali. Chcú napredovať, byť top v rámci odboru. My sa nad tým nezamyslíme. Slováci ale majú radi kvety a som rád, že konečne chápu, že 2,50 nemusí stáť len antúria, ale aj slovenský kvet. Pred piatimi rokmi bol problém, ak chcelo kvetinárstvo ponúkať náš sortiment, dnes ho už dokážeme oceniť viac.

Návrat k lokálnej produkcii sa presadzuje už nejaký ten rok vo viacerých odvetviach. Najvýraznejší je asi gastronomický biznis a tiež predaj lokálnych potravín, pridáva sa lokálny dizajn, podpora domácich remeselníkov. Platí to teda aj pri kvetoch?

Je to všeobecný trend, ktorý sa naozaj šíri naprieč rozličnými odvetviami. Zaujímavé je, že platí aj pre menšie mestá. Mnohí moji bývalí spolužiaci zo strednej záhradníckej školy pracujú v menších mestách. A nielen ako kvetinári, ale aj pestovatelia kvetov. Také čosi by pár rokov dozadu ako podnikateľský nápad neuspelo, ale dnešná situácia odzrkadľuje jasné zvýšenie dopytu po domácej produkcii.

Súčasnou témou, ktorou žije svet, je aj ekologické hnutie a zmeny na našej planéte. Ako vnímate ekológiu vy?

Edukácia na všetkých úrovniach je veľmi dôležitá. Na Slovensku nie sme dostatočne proekologicky vzdelaní a absolútne nie sme vzdelaní v rámci lásky k prírode. Až ma prekvapuje, ako rýchlo sa u nás uchytili niektoré ekologické trendy. Napriek tomu by sa vzdelávanie malo ešte rozšíriť. Je jedno, či to je ítečkár, alebo návrhár. Človek by mal mať prirodzene vštepené, že príroda je len jedna a naučiť sa, ako ju môže obohatiť vlastným konaním a životom. Aj preto ma napríklad teší, že máme na čele krajiny prezidentku Zuzanu Čaputovú. Nie preto, že je žena a nie preto, že bola členkou PS/Spolu, ale že je proenvironmentálna.

Dokážete odhadnúť, ktorým smerom sa floristika bude uberať najbližší rok či dva?

Existujú v nej dva štýly, ktoré sú najdôležitejšie. Dekoratívny a vegetatívny. V dekoratívnom, ktorý prevládol v prvom desaťročí 21. storočia, platí pretlak „znásilňovania“ rastlín – v aranžmánoch sa objavovali koráliky, ozdobné papiere, všelijaké farebné manžety. Kvety sa kombinovali s neživými vecami. Momentálne omnoho viac dominuje práve vegetatívny štýl, ktorý odráža aj proekologický trend. Hlavnou víziou je skladanie rastlín prirodzene tak, ako sa vyskytujú v prírode. Aby pôsobili, akoby v danom aranžmáne vyklíčili, narástli a možno aj zomreli.

S kvetmi sa vraj treba rozprávať, vtedy vydržia dlhšie a odmenia sa kvitnutím. Vy to robíte?

Keby som sa mal s každým kvetom zhovárať (smiech)… Som realistický typ a nikdy som neveril na takéto veci. Ale zažil som v živote aj obdobie frustrácie z materializmu a začal som vnímať energie ako také. Nie energiu, že objímem strom. Skôr takú, ktorú do vecí vložíte. Keď do vlastnej práce vkladáte zápal, presvedčenie, nerobíte to preto, aby si to niekto všimol. Dôvodom je vlastné uspokojenie. Akonáhle som si to uvedomil, začalo sa viac dariť aj rastlinám okolo mňa, všetkým veciam. Určite neurobíte zle, ak sa doma prihovoríte orchideám alebo objímete v prírode strom. K rastlinám sa treba správať s úctou, a o to sa snažím aj ja. Zároveň si však musím držať odstup, lebo je to pre mňa aj profesionálna nutnosť.

Robert Bartolen sa narodil 5. mája 1985, vyrastal v obci Lehota pri Nitre. Absolvoval Strednú odbornú školu záhradnícku v Piešťanoch a pokračoval štúdium Záhradnej a krajinnej acrhitektúry na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Popri práci floristu začal pôsobiť ako módny dizajnér, no dnes svoje aktivity sústreďuje predovšetkým na prácu s kvetmi a umeleckú floristiku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#úspech #umenie #súťaž #singapur #Róbert Bartolen #kvety #floristika #florista
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku