Ruže, história aj vôňa sexu - v luxusných parfumoch sa mieša všetko

, 13.01.2020 07:00

Čech Jakub Florian Hiermann mal už od detstva nos pre rozličné vône. To, čo odštartovali nákupy jeho starej mamy, sa dnes pretvorilo do vlastného biznisu s tvorbou parfumov. S partnerom Tomášom stoja na čele malej, ale úspešnej značky vlastných parfumov.

Po návrate z Londýna, kde absolvoval dva...
Po návrate z Londýna, kde absolvoval dva parfumárske kurzy, sa Jakub Florian Hiermann stal autorom vlastných produktov na českom trhu. Autor: Daniela Pilná

Kedysi sa pri slove vôňa vynorila v mysli bežného našinca aróma pitralonu či silná aróma ukrytá v drevenej nádobke s folklórnymi motívmi, ktorú si ľudia nosili z návštev Sovietskeho zväzu alebo Bulharska. Samozrejme, slávne značky neobchádzali ani socialistické Československo, ale ich odory boli v uliciach skôr unikátom.

Český parfumér Jakub Florian Hiermann sa narodil len pár rokov pred pádom komunizmu, detstvo sa mu však už v spomienkach spája s rozličnými vôňami. S otvorením hraníc sa otvorili aj cesty pre príchod parfumovej kultúry a dnes patrí lokálna klientela v kúpe voňavého tovaru medzi mimoriadne aktívne.

Práve Hiermannovi a jeho partnerovi Tomášovi Ricovi sa podarilo to, na čo treba v našich končinách nielen šťastie, ale aj talent, vášeň a pracovnú snahu. Viac ako rok spoločne pôsobia v parfumovom dome Pigmentarium. Za značkou a parfumami, ktoré už bodujú aj za hranicami, stoja práve dvaja šikovní Česi. My sme mali príležitosť pozhovárať sa s jedným z nich, s parfumérom Jakubom.

Na úvod celkom obligátna otázka. Ako ste sa vlastne dostali k tvorbe parfumov?

Vzťah k nim sa vo mne formoval od útleho veku. Keď som bol menší, moja stará mama často cestovala do Viedne a práve tam si nakupovala parfumy a vozila ich domov. Boli to darčeky, ktoré rozdávala rodine, priateľom, ale nezabúdala ani na seba, a tak som odmalička vlastne pričuchol k tým najlepším produktom. Dodnes mám v živej pamäti vôňu Shalimaru od Guerlainu či legendárneho Chanelu No. 5. Mnoho ľudí sa v tom čase ešte len učilo používať dezodoranty, ale ja už som bol spojený s výnimočnými vôňami.

Po
		návrate z Londýna, kde absolvoval
		dva...
Partneri v
		súkromí aj v biznise Tomáš
		Ric...
+3Prvú parfumovú
		kreáciu Jakuba F.
		Hiermanna...

To znie síce pekne, ale predpokladám, že na profesiu parfuméra to nestačí.

Priznám sa, že som ani netušil, či existuje nejaká škola alebo kurz. Až keď som sa odsťahoval do Londýna, po krátkom čase som si niekde všimol, že otvárajú kurz pre budúcich parfumérov. Zo zvedavosti som sa tam prihlásil a zhruba rok a pol navštevoval lekcie. Po skončení prvého kurzu som absolvoval ešte jeden. S produkciou som však nezačal hneď. Najprv to bola taká domácka záľuba. Vyrábal som vône pre mojich blízkych, kamarátov. Až keď sme pochopili, aký dobrý ohlas majú, začali sme uvažovať aj s mojím partnerom Tomášom, že by sme sa mohli posunúť na profesionálnejšiu úroveň a urobiť z toho aj biznis. Koníček sa organickým spôsobom stal pre mňa súčasťou živobytia.

Ešte sa vrátim k parfumérskemu kurzu. Ako to tam vlastne vyzerá? Prvé, čo mi napadne, je laboratórium s bankami a ľudia v bielych plášťoch, ktorí ich ovoniavajú.

Pravdou je, že súčasťou kurzu sú aj základy chémie, ale dbá sa predovšetkým na to, naučiť sa, ako voňajú jednotlivé zložky. Môžu mať prírodný alebo syntetický charakter a človek sa musí naučiť, čo spolu funguje, čo nie. Aké ingrediencie sa používajú výlučne do srdca parfumu a ktoré sa zase viac hodia k základným tónom či do hlavy vône. Súčasťou môjho vzdelávania bolo tiež naučiť sa rozpoznávať jednotlivé vône, kde sme v záverečnom teste museli rozpoznať zhruba tisíc rôznych.

Z toho vyplýva, že na túto profesiu treba mať predpoklady.

Určite je nutné, aby bol čuch vyvinutejší viac, ako je bežné pre zvyšok populácie. Samozrejme, aj čuch sa dá trénovať, ale pre človeka, ktorý chce robiť v tomto priemysle, je nutná istá nadstavba – špeciálne zmyslové nadanie.

Vy sa špecializujete na tvorbu takzvaných niche parfumov, v ktorých sa používajú výnimočné prísady, vznikajú v menších množstvách a proces ich vzniku sa premieta aj do vyššej ceny. Je takýto biznis ľahký?

To je rôzne. Môže aj nemusí to byť jednoduché. Ale ak sa niečo robí srdcom a kvalitne, zákazníka si to nájde.

Tvorba vlastných parfumov sa začínala ako...
Tvorba vlastných parfumov sa začínala ako domáce hobby, dnes je to o vlastnej značke.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Jakub Kozár

Určite je však nutné mať vyváženú kreatívnu časť a potom aj praktický biznis plán.

Ten si vzal pod palec môj partner. Rozdelili sme si to celkom prirodzene. Sú veci, v ktorých tápem, a on je v nich doma, a naopak. Tomáš má na starosti v podstate celé riadenie spoločnosti od logistiky, ekonomiky až po distribúciu a vyhľadávanie predajných platforiem. Mne zostala kreatívna časť a vývoj nových produktov. Finálne rozhodnutie robíme vždy spolu.

Odkedy ste odštartovali Pigmentarium, na trhu sú už tri parfumy. Každý je iný, má svoj špecifický a výrazný charakter. Ako vlastne vzniká taký parfum? Čo napríklad váš oficiálny debut – vôňa Ad Libitum?

Inšpiroval som sa najmä prvou republikou, veľkou inšpiráciou pre mňa vždy bola a stále je architektúra. Tie časy boli časmi funkcionalizmu, keď bola vlastne Praha odrazu nové hlavné mesto. Vznikla vtedy nová budova galérie Mánes, vedľa ktorej zostala stať historická veža. Mám rád architekta Adolfa Loosa a to všetko ma vlastne ovplyvnilo. Predstavoval som si ho, ako sedí na terase Mánesu a díva sa pri západe slnka na Prahu, a snažil som sa zachytiť v parfume, ako by voňala táto doba. Vlastne som akoby reformuloval vône vtedajších čias. Našiel som si ingrediencie, ktoré sa v tom období najviac používali. Boli to citrusové tóny, jazmín, mošusy či mach, ktorý je v tomto parfume zakomponovaný. Snažil som sa akoby vytvoriť závan tej doby.

Je predstavivosť jedna z kľúčových vecí pri tvorbe vôní?

Nepochybne. Všetko sa na začiatku odohráva v hlave. Prirovnal by som to k muzikantovi alebo ku skladateľovi, ktorému v hlave znie hudba a až následne ju zapisuje do notového záznamu. V ňom už potom len ladí, aby všetko sedelo tak, ako chcel.

Musíte si tiež predstaviť človeka, ktorý bude vôňu nosiť?

Inšpirovať dokáže všeličo. Nie je to jedna konkrétna kategória, môže to byť architektúra, film, kniha, obraz. Ale, samozrejme, vždy sa snažím mať v hlave jasnú víziu toho, kto môj parfum použije. Akoby si pomenovať špecifický lifestyle. Opäť použijem ako príklad Adolfa Loosa. V časoch, keď postavil jednu zo svojich najslávnejších víl v Prahe, navrhol pre ňu nábytok, urobil to skrátka komplexne. A tak to vnímam aj pri mojej tvorbe. Snažím sa vytvoriť komplexnú ideu parfumu. Kde by človek býval, čo by nosil, kam by cestoval, akú knihu by čítal a podobne. Vo finále si môže môj parfum kúpiť aj niekto, kto sa líši od mojej vnútornej predstavy, ale to je v poriadku.

Záber z reklamnej kampane na parfum Erotikon.
Záber z reklamnej kampane na parfum Erotikon. Autor: Hana Knížová

Čo sa odohrávalo vo vašej hlave a zmysloch pri tvorbe parfumu Erotikon?

Inšpirácia pochádza z filmu Erotikon, čo bol vlastne prvý erotický film na svete a zhodou okolností vznikol vo vtedajšom Československu v réžii Gustáva Machatého. V tejto vôni som sa snažil vytvoriť pomocníka pri zvádzaní.

Funguje to?

(úsmev). Funguje. Teda aspoň to tvrdia zákazníci, ktorí si ho kúpili.

O vôňach sa často hovorí ako o nositeľoch sexuálnej energie. Niektoré dokážu vyvolať doslova otvorené reakcie priazne, komplimenty. Je za tým niečo konkrétne?

Môžu sa o to postarať rôzne pižmá alebo napríklad ambroxan. Niektoré zložky dokážu navodiť atmosféru vône kože, zmyselnosti a živočíšnosti. Napríklad ambroxan je zložka, ktorá je syntetickou náhradou ambry. Sú to vlastne výlučky vorvaňa plávajúce na hladine. Hmota postupne stvrdne a následne sa chemickým procesom z nej vytvára tekutina, ktorá sa pridáva do parfumov. Má navodzovať akoby vôňu genitálií. Je to slaná vôňa, ktorá vzbudzuje sexuálnu príťažlivosť. Podobne to platí pri rôznych pižmách, ktoré sú produktmi jeleňov alebo mačkovitej šelmy cibetky. Ale to je napríklad momentálne v Európe už nedostupné, európska únia ho zakázala a musí sa robiť syntetická náhrada.

Keď je reč o prírodných alebo syntetických zložkách vo voňavých produktoch, pracujete s oboma rovnocenne alebo uprednostňujete skôr tie prírodné, ako to býva často trendom?

Nie som odporca žiadnej ingrediencie. Syntetické zložky krásne doplnia práve tie prírodné zložky a naopak. A tiež sa na to treba pozrieť cez ekologický rozmer. Koľkokrát je totiž práve syntetika šetrnejšia k prírode, ako keby sme používali len zložky prírodné. Ak chcete získať napríklad esenciálny olej z nezábudiek či ruží, budete potrebovať tony kvetov, aby ste získali pár kvapiek oleja. Nad tým sa treba zamyslieť.

Existujú nejaké prísady, s ktorými pracujete úplne najradšej?

Veľmi rád používam santal alebo ružu. Páči sa mi tiež neroli. Na koži robia super efekt aj rozličné pižmá, ktoré sme už spomenuli. Každej koži sa pižmo prispôsobí inak.

A čo odpudzujúca vôňa? Existuje taká, ktorú nedokážete vystáť?

Až takto extrémne by som to nepomenoval. Vždy záleží na koncentrácii. Milujem v parfumoch už spomenuté pižmo z mačkovitej šelmy. Ak si čuchnete k čistej surovine, smrdí naozaj strašne. V parfume však dokáže urobiť nádherný efekt. Koľkokrát môže niečo smrdieť, ale v kombinácii, ktorú vytvoríte, sa odhalí krásna vôňa.

Ovplyvňuje podobu vône aj podnebie – región, odkiaľ suroviny pochádzajú?

Vždy záleží na podnebí, ale aj na kvalite toho, čo sa zozbiera. Inak môže voňať neroli z Talianska, inak zo Španielska. Najlepšia ruža je pre parfumérov damascénska. Správne zozbierané okvetné lístky sa musia oberať veľmi jemne, musia byť starostlivo roztriedené. Sú však aj zberači, ktorí lístky zhúžvajú, stlačia a tie potom pri procese začnú hniť. To sa tiež premietne do výslednej vône.

Vy ste sa dosiaľ v tvorbe akoby skôr vracali do minulosti. Pracujete so zložkami, ktoré majú miesto vo výrobe už desaťročia, dokonca stáročia. Dnes je však súčasťou tohto priemyslu aj práca s veľmi modernými, priam industriálnymi ingredienciami. Parfum už môže voňať po kove, po betóne.

Pre mňa je momentálne historická inšpirácia určite bližšia. Netvrdím, že by som nemohol v budúcnosti vyskúšať aj niečo v ultramodernom duchu, ale zatiaľ sa ešte je kam obzerať späť. Nechcem, aby to vyznelo, že tvorím napodobeniny parfumov spred pár stáročí. Páči sa mi, ak sa spojí história v súzvuku s niečím modernejším, sviežim. Staré sa zmieša s novým a vznikne niečo ďalšie.

Je lepšie, ak má doma človek na kozmetickej poličke desať rôznych vôní, alebo ste skôr zástancom jednej „životnej“?

Z podnikateľského hľadiska by som asi mal povedať čím viac, tým lepšie. Ale myslím si, že je lepšie mať vôňu, ktorá nás akoby sprevádza životom, a nestriedať ju z týždňa na týždeň. Sám som typ, ktorý má doma jednu-dve vône a používam ich dlhodobo. Zmeniť ich sa odhodlávam po rokoch. Páči sa mi, ak má človek akúsi „signature“ vôňu.

V tom prípade už tuším, čo odpoviete na otázku o striedaní vôní v lete a v zime.

Také niečo vôbec neriešim. Pokojne si dám ťažký parfum v lete a v zime zase niečo, čo je sviežejšie a ľahšie.

Mali by sme používať parfumy kvôli iným?

Voňať musíme v prvom rade sami sebe. Ja sa navoniam, aj keď idem do postele. Pocit, ktorý vám dodá parfum, je určený najmä pre vás samotných. Vďaka nemu sa môžete cítiť sebavedomejšie, komplexnejšie. Tak ako všetko, aj s vôňou sa musí začať u človeka a potom pocity môžete odovzdávať ďalej.

Na kráľovských dvoroch sa miešali parfumy špeciálne na mieru pre panovníkov či panovníčky. Je aj v 21. storočí reálne tvoriť takéto voňavé produkty na mieru?

Už som ich pár robil a v dnešnej dobe to je veľmi relevantná téma. Narástol počet ľudí, ktorí túžia mať parfum na mieru. Nechcú voňať ako nikto iný, chcú produkt, ktorý podčiarkuje ich osobnosť a chcú ho mať ako jediní. Ak sa do takejto tvorby pustím, človeka musím spoznať. Musím zistiť, čo má rád, aký je jeho životný štýl. Čo mu vonia, čo nie. Ako proces je to výnimočné a pre mňa ako autora aj veľká výzva.

Prečo by ste odporúčali investovať práve do niche parfumov?

V prvom rade pre omnoho vyššiu kvalitu. A potom je to rozmer jedinečnosti. Nebudete voňať ako každý druhý človek na ulici. Niche parfum nemá hocikto, podčiarkuje osobnosť a môže byť aj akýmsi poslom vášho názoru, vnímania života.

Váš posledný výtvor, parfum Murmur, sa pred Vianocami vypredal. To je nepochybne úspech. Aké sú ďalšie ambície?

Dosiaľ sme produkovali v stovkách flakónov, teraz však už budeme musieť výrobu zvýšiť, pretože mierime aj na zahraničný trh. Popri Prahe a Bratislave nás čaká Londýn. Za úspechom na slovenskom trhu stojíme spoločne s bratislavskou dizajnovo-umeleckou kurátorskou platformou Virvar. Ambície sú aj na predaj v Paríži, vo Viedni a v Berlíne. Verím, že všetko sa podarí sfinišovať v rámci nasledujúceho roka.

Je podľa vás reálne, že by sa rodák z Česka dostal aj k veľkej zákazke pre komerčnú značku?

Nikdy som o tom takto nepremýšľal. S tvorbou som začal ako s mojím hobby, miešal som parfumy pre priateľov, neuvažoval som nad tým, že by som napríklad tvoril vône pre značku Gucci alebo Dior. A tým, že sme organicky vytvorili s Tomášom vlastnú značku, vlastne sme už túto možnosť preskočili.

Jakub Florian Hiermann

Parfumér značky sa narodil 6. mája 1987 v Prahe. Po skončení stredoškolského štúdia sa presťahoval do Londýna, kde absolvoval parfumérske kurzy. V metropole Veľkej Británie pôsobil šesť rokov, okrem iného pracoval napríklad aj pre značku Prada. Po návrate do Prahy s partnerom Tomášom založil spoločnosť Pigmentarium, v ktorej vytvoril už tri parfumy.

Tomáš Ric

Riaditeľ značky sa narodil 7. septembra 1993 v Příbrame. Do Prahy sa presťahoval za štúdiom na ekonomickej vysokej škole, kde dodnes pôsobí vo výskume a pokračuje v doktorandskom štúdiu. Jeho profesijná dráha sa vždy pohybovala v kreatívnom priemysle na pomedzí manažmentu a kreativity. Po niekoľkoročnom pôsobení v Mercedes-Benz Prague Fashion Week sa vrhol do vlastného projektu Pigmentarium.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#vôňa #sex #ruža #Praha #pižmo #parfum #neroli #Jakub F. Hiermann #história #funkcionalizmus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku

+ Neváhajte so založením spoločnej rodiny, mohlo by byť neskoro.
Šéf ocení vašu snahu a pracovitosť...

+ Zvýšte pozornosť pri varení, spotreba údenín a mastných jedál rastie.
Konečne sa rozhodnete...