Foto: archív collective
Nina Gažovičová sa ako licitátorka objavila na charitatívnej dražbe kresieb detí z občianskeho združenia Divé maky, ktoré vznikli na workšope pod vedením umelkyne Emílie Rigovej – víťazky Ceny Oskara Čepana 2018. Výsledok večera v priestoroch galérie collective, filantropickej umeleckej platformy, skutočne prekvapil. Aj vďaka šarmantnej a šikovnej licitátorke. Nina Gažovičová pre Pravdu prezradila pár postrehov nielen o jej vnímaní priebehu večera, ale aj profesii, ktorá je pre mnohých ľudí fascinujúca.
V roku 2015 ste v rozhovore pre Pravdu hovorili o tom, že na charitatívnych aukciách sa často stáva, že ľudia stoja a nedražia. Zhovárame sa pár minút po charitatívnej dražbe v galérii collective, v ktorej za dvadsiatku kresieb od talentovaných rómskych detí utratili dražitelia 46-tisíc eur a celá suma poputuje občianskemu združeniu Divé maky. Zmenili sme sa teda k lepšiemu?
Verím, že áno. Vždy samozrejme, záleží, aká je to charitatívna aukcia, kto ju organizuje, kto je medzi pozvanými, pre koho sa zbierajú financie. Myslím si, že naša spoločnosť sa už tridsať rokov po prevrate stabilizuje a ľudia, ak už prídu na charitatívnu aukciu, tak aj chápu, čo to znamená. Som veľmi rada, že to dnes večer prebiehalo tak, ako má. A musím zdôrazniť ešte jednu vec, v čom ma prítomná dražba veľmi príjemne prekvapila. Robí sa veľa charitatívnych aukcií, ktoré reálne, keď sa na to pozrieme pragmaticky, vlastne nie sú charitou, pretože v nich dražíte hodnotné veci či diela umelcov. Za skutočnú charitu považujem oferovanie peňazí len tak, za “nič”. Čím nechcem povedať, že dnes sa dražilo nič. No detská kresba je prirodzene menej hodnotná ako reálne umelecké dielo. Takže som veľmi spokojná, vnímam to ako úspešný večer.
Začínali ste kariéru licitátorky práve s charitatívnymi dražbami?
Áno, vôbec prvá moja dražba v živote bola aukcia pre organizáciu UNICEF.
Aký je zásadný rozdiel, ktorý vnímate medzi klasickou dražbou a dražením na dobrú vec?
Určite mám radšej tie charitatívne. V bežnej komerčnej dražbe ste skôr šarmantnejšie počítadlo, možno poviete nejaký vtip, niekde trochu dlhšie počkáte, ale v zásade tam nefunguje “tlak” na kupujúceho ako pri benefičnej aukcii. Ak dražíme niečo benefične, môžem sa trochu s publikom pohrať. Viac na ľudí zatlačiť, komunikovať uvoľnenejšie, nabádať ich k tomu, aby zvyšovali ceny. Je to pre mňa aj väčšia profesionálna výzva.
Učili ste sa tieto grify postupne, alebo to bolo iba niečo, čo vo vás driemalo a profesia to naplno odkryla?
Som vlastne úplný introvert, nič som však neštudovala, neskúmala – bola som postavená pred hotovú vec. Keď už stojíte za pultom pred ľuďmi, nie je priestor na cúvnutie, nervozitu, strach… V istom zmysle tak práca licitátorky bola asi aj obohacujúca v mojom osobnom živote. Človek s takouto skúsenosťou potom zvláda veci inak.
Stojíte v rámci práce veľmi často voči skutočne majetným ľuďom. Mnohí majú na účtoch milióny. Vnímate to alebo to pre vás nie je vôbec rozhodujúce?
Nerozlišujem, akí sú, kde sa v spoločenskom rebríčku presne nachádzajú. Jasné, tuším, kde je bohatšie publikum, kde môžem a mám vôľu viac pritvrdiť. Skôr by som to povedala inak. Keď sa postavím za pult, nejako vycítim atmosféru a energiu v sále. Vycítim, či je šanca tlačiť, alebo či to nemá význam. Keď sa pozriem na nejakého pána, vnímam, či by ešte s cenou išiel hore alebo nie. Ak áno, tak ho ešte trochu natiahnem. A je jedno, či to je guvernér národnej banky alebo pán či pani odvedľa.
Dnes patríte medzi najznámejšie slovenské licitátorky. Dá sa vo vašej práci ešte niekam v rámci krajiny posunúť?
Som vyštudovaný historik umenia a venujem sa dejinám umenia, dejinám trhu s umením. Tento rok som vydala svoju dizertačnú prácu, ktorá vyšla pod názvom Trh nikdy nespí. Pripravujem výstavy, publikujem knihy, štúdie a články. Toto je moja pravá profesionálna kariéra, aspoň tak to vnímam. Plus pracujem v aukčnej spoločnosti, čiže sa venujem aj obchodovaniu s umením. Samotné licitovanie sa odohráva u mňa desať-, pätnásťkrát do roka. Nejako zvlášť licitovanie profesionálne neprežívam, ale pred každou aukciu mám v istom zmysle trému a cítim veľkú zodpovednosť.
Radíte s vaším vzdelaním a zázemím kamarátom, rodine, alebo možno aj sama sebe, či sa do niečoho oplatí investovať – to a to dielo majú potenciál zhodnotiť sa v budúcnosti.
Určite a radím komukoľvek, kto sa mi ozve. Vždy poviem svoj názor, vždy sa snažím človeka nejako usmerniť. Moji kamaráti mi väčšinou dôverujú, takže mi dajú zadanie, zožeň mi niečo do päťsto eur. A dúfam, že s výsledkom budú časom spokojní.
V aukcii sa dražili detské kresby pre občianske združenie Divé maky. Sama ste povedali, že prebehla klasická filantropická dražba, že ešte nejde o reálne umelecké diela. Ale jednotliví detskí výtvarníci talent majú, konieckoncov o tom aj je jedna z úloh organizácie Divé maky – podporovať rómske deti s talentom a dať im šancu na lepší život. Máte pocit, že možno medzi draženými vecami sa objavil aj potenciál, ktorý by sa mohol rozvinúť do budúcnosti?
Určite áno. Keď mi Silvia Kušnírová (pozn. red.: je členka správnej rady Divých makov, fundraiserka a zakladateľka filantropickej umeleckej platformy collective) doniesla jednotlivé kresby, bola som z nich nadšená. Verila som tým prácam. Nie vždy sa môj názor zhodne s väčšinovým vkusom alebo s publikom aukcie. Tu ma veľmi potešilo, že ľudia to vnímali veľmi podobne. Talent tam určite je a je veľmi dôležité, ak deti majú mentora – niekoho, kto ich vie nasmerovať. To je rozhodujúce a páči sa mi, že to Divé maky už niekoľko rokov sprostredkúvajú.
Foto: archív collective
Divé maky
Divé maky o.z. boli založené v roku 2008 ako organizácia, ktorej cieľom je podporovať rozvoj nadaných rómskych detí a mládeže pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia rómskych komunít. Nosným projektom je štipendijný program Divé maky, ktorý poskytuje nadaným rómskym deťom a mládeži podporu prostredníctvom štipendií mentoringu. Od svojho vzniku poskytli Divé maky deťom vyše 570 štipendií v celkovej výške takmer 600 000 eur. Okrem štipendijného programu podporujú študentov aj formou víkendových tréningov zameraných na rozvoj talentu či osobnostný rozvoj. Každý rok v auguste organizujú Divé maky týždennú Letnú akadémiu, kde sa stretávajú všetky deti, aby spolu s umelcami vytvorili program pre svojich darcov a fanúšikov na festival Cigánsky bašavel. Projektom Divých makov je aj program Mladí rómski lídri, ktorého cieľom je výchova novej rómskej generácie, ktorá bude vzorom pre celú komunitu. V rámci benefičnej aukcie sa dražili kresby od Daniela Bundu, Terezky Halgašovej, Ondríka Šereša a Michala Šereša.
Foto: archív N.G.
Nina Gažovičová
Narodila sa v Bratislave. Vyštudovala vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Od roku 1999 pôsobí v Aukčnej spoločnosti SOGA, prvú dražbu absolvovala v roku 2002 a išlo o benefičnú akciu pre UNICEF. V súčasnosti pravidelne vedie komerčné, ale aj charitatívne dražby. Gažovičová ako vyštudovaná teoretička umenia zostavuje aukcie súčasného umenia, ale tiež organizuje výstavy a realizuje sa ako autor. Vydala titul Trh nikdy nespí.