„Je to nevyhnutný predmet, ale je taký drahý, že sa každý mesiac pýtam, za čo si ho kúpim,“ zveruje sa parížska študentka, ktorá si nepraje uviesť meno.
Jej jediný zdroj príjmu je štipendium niečo vyše 500 eur mesačne. Z toho musí zaplatiť nájom, učebné pomôcky, telefón a cestovné za metro.,,Tých šesť alebo sedem eur každý mesiac za vložky je pre mňa záťaž," hovorí.
„Jej prípad je názornou ukážkou toho, aké majú v niektorých mestách ženy nízke platy,“ uvádzajú združenia, podľa ktorých ženy každý mesiac minú päť až sedem eur za hygienickú ochranu, aj keď sa tieto údaje prípad od prípadu líšia.
Od 1. apríla ponúka študentský spolok svojim členkám až 25 eur ročne na hygienické pomôcky, pokiaľ predložia účty. Ide o prvé takéto združenie vo Francúzsku.
Podobné problémy zvyčajne postihujú rozvojové krajiny, ale existujú aj v bohatých štátoch, ako sú Francúzsko a Veľká Británia.
Claire, zdravotná sestra na strednej škole v Seine-Saint-Denis na parížskom námestí, uvádza, že pred rokmi, keď pôsobila v centre Paríža, neregistrovala takmer žiadne žiadosti o hygienické pomôcky, zatiaľ čo dnes ich má približne 400 ročne. Okrem toho sa veľa dievčat hanbí a neodváži sa ísť za sociálnou pracovníčkou, pretože je to intímna záležitosť.
Takúto bariéru, ktorá ženám bráni hovoriť o svojej situácii, dosvedčuje aj koordinátorka sociálnych služieb Restos Brigitte Michéová. Dokonca aj matky rodiny jej šepkajú: „Nezostali vám nejaké vložky?“
V centrách, pre potravinovú pomoc sa stretáva so ženami, ktoré radšej odídu, pretože medzi dobrovoľníkmi sú len muži.
Restos je súčasťou niekoľkých potravinových združení, ktoré prerozdeľujú dámsku ochranu. Iné združenia, ako sú potravinové banky, odmietajú vložky poskytovať a namietajú, že vydávajú len potraviny. Avšak 70 percent príjemcov pomoci tvoria ženy.
Podľa zástupkyne asociácie Konať pre zdravie žien (ADSF) Nadège Passereauovej, ktorá v Paríži pomáha ženám v ťažkej situácii, medzi ktorými je veľa imigrantiek, sú hygienické potreby najžiadanejším produktom, pretože ich považujú za luxusný tovar.
Raz za mesiac asociácia rozdeľuje sanitárny tovar obsahujúci najmä vložky a tampóny. Medzi ženami, ktoré si pre hygienické prostriedky prišli, je aj Mária, ktorá žije na ulici niekoľko mesiacov. Opisuje, ako musela veľakrát použiť toaletný papier alebo handry. „V niektorých ubytovniach nám dajú mydlo a šampón, ale vložky už nie,“ hovorí.
Vďaka mobilizácii združení sa parížska radnica rozhodla inštalovať kontajnery, kam je možné odložiť balíčky vložiek, ktoré sa potom rozdeľujú združeniam. Iniciatíva sa stretla s ohlasom najmä v Lyone.
Vo Francúzsku sa diskusia o hygienických potrebách rozbehla v roku 2015, teda v čase debát ohľadom dane z pridanej hodnoty, ktorá tam platí. Vďaka mobilizácii ženských združení ju znížili na 5,5 percenta. Pokles dane z pridanej hodnoty sa však na cenách hygienických potrieb nijako neodrazil a ceny v obchodoch zostali rovnaké. Nakoniec to bol len dar pre značky, ktoré vládnu trhu, odhadovanému na niekoľko miliárd dolárov.