Komička Hela na bojnickom festivale strašidiel: Niekedy cikáme do vedierka

Hela Balážová je rodená komička a aj na bojnickom 25. ročníku medzinárodného festivalu duchov a strašidiel divákov rozosmeje: "Takú ti zavesím, až ti sopeľ okolo krku závin urobí!" kričí tam na svoju dcéru. A často improvizuje.

05.05.2018 11:00
festival strašidiel a duchov, Bojnice, Hela... Foto:
Komička Hela Balážová účinkuje na bojnickom festivale duchov a strašidiel od jeho 4. ročníka.
debata

Tento rok bojnickému festivalu kritici vyčítajú málo strašidelnosti. Chcú to svoje tradičné „bu-bu-bu“. Čo si o tom myslíte?

Aj ja vnímam, že tento festival je iný. Chápem, že ľudia a najmä deti milujú to tradičné strašenie, zombie a „bubákov“ v bielych plachtách, preto niektorí frflú. Chcú viac hudby, tanca, svetelných efektov. Tento jubilejný ročník je viac postavený na hereckých výkonoch. Herci tu naozaj dostávajú zo seba všetko. Je možno určený pre náročnejších divákov, ktorí majú radi divadlo.

Vy ste rodená komička. Vlastne vy jediná ste nás rozosmiala. Vždy máte na festivale komickú rolu?

Jediný raz za tie roky, čo tu hrám, som ju nemala, už si nepamätám ročník, ale hrala som takú mystickú Havraniu pani v hrobke. Musela som to s vážnosťou ustáť, ale trpela som. Ja som vyslovene komička, chcem baviť ľudí, asi to mám dané ako dar. Rozosmievam ľudí už 22 rokov.

A kto o tom rozhoduje, akú rolu z tých mnohých dostanete? Aj v tomto ročníku hrá v zámku okolo sto ľudí.

Rozhoduje o tom režisér. Ak je to režisér, ktorý ma pozná a píše aj scenár, napíše rolu priamo na mňa. Ak ma nepozná, vedenie zámku napovie: Túto babu nechajte robiť toto a toto, má dar rozosmievať ľudí, často improvizuje. Nechajú ma aj improvizovať, nemám to zakázané.

Bez toho, aby ste trochu „oživili“ svoj part, to asi ani nejde, ak máte za deň aj 40-krát zopakovať tú istú scénku v konkrétnej miestnosti bojnického zámku. Máte za seba aj záskok?

Ja sa s nikým nestriedam, keď dostanem rolu, hrám, kým tam dušu nevypľujem. Ja som ten typ. Raz sme hrali až 70 opakovaní za deň do noci do pol desiatej! Niekedy jednotlivé skupinky návštevníkov vchádzajú do miestnosti aj každých 8–10 minút.

==== To musí byť neuveriteľne vyčerpávajúce. ==== Musíme byť „vo švungu“, návštevník nesmie zbadať, že sme vyčerpaní. Prvú scénku ideme rovnako ako poslednú v ten deň. To by bola neúcta k divákom! Vážne, netrepem! My si vážime ľudí, čo vystoja aj niekoľko hodín v rade pred bojnickým zámkom, aby sa dostali dnu na festival. Všetci hráme odušu.

A čo potom, keď večer skončíte?

To príde totálny útlm. Domov ledva vlečiem nohy, ale huba mi behá stále, aj môj muž sa doma čuduje. Občas však bývame viacerí večer zachrípnutí, najmä ak máte scénku, kde musíte stále dookola kričať, alebo spievať. To pijeme kalciové sirupy, alebo kalciové injekcie, aby sme to dohrali.

Téma festivalu každý rok vychádza z reálií,...
,,Vládca času" je menej o prvoplánovom...
+8,,Vládca času" je menej o prvoplánovom...

Viete, čo ma zaujíma? Ako pri tomto návale návštevníkov, keď každých niekoľko minút vojde nová výprava, stíhate ísť na záchod?

Áno, to je otázka! Viete, aký to môže byť problém? Najmä, ak hráte v strednej časti hradu alebo až hore v Rytierskej miestnosti, na samom vrchu! Toalety sú na zámku len na nádvoriach dole. Takže to musím mať presne odstopované. Moja scénka trvá 7 minút a ak v miestnosti pred tou našou nie je ďalšia skupina, stíham to. Teraz si predstavte zbehnúť a vybehnúť to točité schodište na hradnej veži.

Viem si živo predstaviť, vôbec som nebežala a na tých schodoch som takmer dušu vypľula.

Niekedy dobehnem na scénu totálne zadýchaná, výprava tam už stojí nachystaná, čakajú, čo bude. Tak musím improvizovať, vymyslieť si, že som nejakého lotra naháňala a nech mi dajú čas sa vydýchať. Urobím z toho jednoducho súčasť hereckého vystúpenia. Civilne na ľudí hovoriť nesmieme, rozbili by sme príbeh. Nemôžem im povedať, pardon, bola som sa až dole vycikať, chvíľku počkajte, lebo mi srdce ide vyskočiť z hrude. A keď je už úplne zle, musíme to riešiť „vedierkom s deklíkom“ a hygienickými vreckovkami. Ak má zamestnanec, ktorý vošiel do miestnosti s výpravou, v ruke bielu šatku, je to signál, že po tejto scénke máme krátku pauzu. Na jedenie máme 30 minútovú prestávku, ale v skutočnosti tú polhodinu nikdy nemáme, často „ujedáme“ počas hrania, a keď nestihneme včas dožuť, vznikajú fakt komické situácie.

No čo, poviete, že vás práve vytrhli od obeda, všetkým pekne vynadáte a počas scénky dožujete. Máte takú rolu, že si to môžete dovoliť.

Presne tak. A keďže hráme stále dookola to isté, nesmieme skĺznuť do mechanického hrania. Dostať sa do stereotypu je najhoršie, čo môže byť. Na štyridsiaty raz sa už nemusíte tak sústrediť, stačí malá nepozornosť a poviete niečo iné ako treba. Moje nervy! Ja mám v mojej scénke zakričať, že: Thurzo! A minule som zvrieskla: Krajči! To je iná postava. No ako sa z toho breptu vymotať? Musíte si poradiť.

,,Vládca času" je menej o prvoplánovom... Foto: Dávid Popovič
festival strašidiel a duchov, Bojnice, ,,Vládca času" je menej o prvoplánovom strašení, o mŕtvolách či záhrobí a viac o desivom historickom príbehu.

Festival sa často koná v horúčavách, návštevníkov v miestnosti je veľa, čítala som, že aj do 60 ľudí v skupine v jednej miestnosti, kde sa hrá. Ako to znášajú?

Ja hrám od 4.ročníka bojnického festivalu, vynechala som odvtedy len jediný pre úmrtie v rodine. Každý ročník, dokonca každý deň je trochu iný, lebo nikdy neviete, koľko ľudí v ten deň príde. Nedá sa to načasovať. Niekedy je nevyhnuté dať do jednej skupiny aj 50–60 ľudí, pretože vonku čaká dlhý rad a z neho musí ubúdať. Malé deti sa vždy snažíme postaviť „na pľaci“ dopredu, aby každý dobre videl. Raz sme mali v jednej skupine 80 ľudí a „napratali“ sme ich do každej miestnosti. Ľudia sú však iní ako pred 20 rokmi, náročnejší a netrpezlivejší. Toto sa nedá časovať, aj hercovi počas dňa môže prísť nevoľno, musí odbehnúť, napiť sa, občas skolabuje návštevník, čaká sa na zdravotnú službu. Takže vždy všetkých prosíme o trpezlivosť, organizátori za to nemôžu a „búchať“ nervózne vstupenkami nepomôže.

Kde hráte, keď nehráte na bojnickom zámku?

Hrám v činoherno-bábkovom divadielku Severka, ktoré je určené deťom a dva roky máme s kolegyňou Jankou Sedláčkovou aj divadlo He-Ja, v rámci ktorého ponúkame parodické scénky zo života. Sme len samy dve, ponúkame svoje divadelné služby agentúram a keď treba, zahráme aj chlapov!

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Bojnice #bojnický zámok #festival duchov a strašidiel #Hela Balážová

+ Choďte sa prejsť na chvíľu do prírody, čerstvý vzduch vám urobí dobre.
Môžete mať svoj názor, len ho musíte...

+ Nie je hanba povedať, že vás niečo bolí, horšie je, že to neriešite.
Nie vždy vám všetko musí vyjsť na prvý raz,...