Gabriela Marcinková: Manželstvo mi prinieslo slobodu

Len máloktorej slovenskej herečke sa ešte pred tridsiatkou podarilo to, čo Gabriele Marcinkovej. Má za sebou veľké zahraničné produkcie, u nás aj v Čechách ide z jedného projektu do druhého.

02.04.2018 11:00
milenky, gabriela marcinková, marcinková Foto:
Gabriela Marcinková.
debata (10)

Popri tom stihla stretnúť osudového muža, s ktorým sa postavila pred oltár. Lásku a šťastie momentálne hľadá na obrazovke – v seriáloch Milenky a Kuchyňa.

Aktuálne ste jednou zo štyroch seriálových Mileniek, ako právnička Zuzana sa od prvej časti pohybujete po veľmi tenkom ľade manželskej nevery. Čím bola pre vás úloha lákavá?

Práve tým, že som ešte nikdy nehrala zrelú ženu, ktorá sa zamotá do takýchto problémov. Výzvou pre mňa bolo aj stvárnenie niekoho tak výrazne sebaistého. Zuzana je žena vedomá si vlastnej krásy aj vplyvu na mužov. Takto zadefinovanú postavu som hrala prvýkrát.

Gabriela Marcinková. Foto: MARKÍZA
Gabika Marcinková Gabriela Marcinková.

Je pre vás náročné predviesť pred kamerami sebavedomú osobu?

Ako herečka sa oveľa lepšie sa cítim v submisívnejších polohách, sú mi bližšie.

Seriálová Zuzana je krásna žena, ale slovo krása sa okolo vás skloňuje dlhodobo, nielen v súvislosti s Milenkami. Pred piatimi rokmi ste sa po účinkovaní v zahraničnej snímke 360 dostali do rebríčka stovky najkrajších herečiek sveta. Ako zareagovalo vaše sebavedomie?

Umiestnenie v rebríčku moje vnímanie samej seba veľmi neovplyvnilo. Žiadne euforické stavy z toho, aká som krásna, neprišli (smiech). Nejaký kompliment na moju adresu zaznel aj predtým, takže som si bola vedomá toho, že niektorým ľuďom sa páčim. Na druhej strane, keď sa na seba pozerám v rôznych životných situáciách, nie celkom zodpovedajú predstave ostatných o mne ako o krásnej žene. A moje sebavedomie? Po istých výkyvoch smerom nahor sa vráti na základnú líniu, ktorá je u mňa mierne podpriemerná. Občas krivka vyskočí, potom sa vráti tam, kam vždy. Tým však nechcem povedať, že by som so sebou nebola spokojná. Len to, že som stále na ceste zmierovania sa samej so sebou.

V dnešnej dobe je sebavedomie žiadanou „komoditou“, ktorú treba predviesť svetu. Mnoho rodičov už v tomto duchu vychováva deti odmalička. U vás doma fungoval aký model?

Rodičia boli ku mne vždy úprimní. Nikdy ma nepodceňovali, ale ani extra nechválili. Spomínam si na jednu situáciu, keď ma mama počula spievať a usúdila, že som talentovaná a treba s tým niečo robiť. Zavolala otca, aby si ma vypočul. On to urobil, na chvíľu sa zamyslel a zhodnotil: ,Hmm, nič výnimočné.' A bol koniec. Spev vtedy nejako neriešili, boli na mňa skôr hrdí za športové úspechy či výsledky v škole. S trojkami v žiackej som domov chodiť nemohla. Keď sa to predsa len prihodilo, vypukla u nás malá rodinná katastrofa (smiech).

Poďme späť k Milenkám. Štyri super priateľky, vzťahy, láska, sex… Seriál získal ešte pred odvysielaním prívlastok slovenský Sex v meste. Podľa vás prirovnanie sedí?

Už počas nakrúcania sme si boli vedomé toho, že divák môže seriál vnímať aj v tomto spojení. Ale dovolím si tvrdiť, že Milenky sú viac o vzťahoch ako o sexe a dúfam, že sú v niečom hlbšie ako spomínaný seriál. Nejde o vtipné príbehy spojené so sexom, sú to štyri ženy, ktoré robia v živote vážne chyby, napriek tomu ich spája priateľstvo a schopnosť odpúšťať si a stáť jedna pri druhej.

V seriáli Kuchyňa dali scenáristi Gabrielu... Foto: MARKÍZA
Gabika Marcinková, Samo Spišiak V seriáli Kuchyňa dali scenáristi Gabrielu Marcinkovú dohromady so Samom Spišiakom.

V Sexe v meste aj v Milenkách sú hlavnými postavami štyri ženy, pred kamerami stvárňujúce kamarátky na život a na smrť. Po skončení amerického seriálu svet zaplavili správy o tom, že herečky nielenže neboli kamarátky, ale medzi niektorými panoval tvrdý boj. Štyri výrazné ženské postavy pred kamerami jedného projektu… Nie je to priveľa?

Našu štvoricu súperenie „na pľaci“ neprevalcovalo. Seriál Milenky je obsadený tak, že ani jedna z nás nemala potrebu tlačiť sa silou-mocou dopredu alebo sa predbiehať na úkor ostatných. S linkami postáv sme boli všetky zžité a myslím si, že aj spokojné. A navyše nám spolu bolo dobre, ja som sa tešila na všetky natáčacie dni, keď boli na pláne naše "debaty o živote“.

Máte podobne dôverné kamarátky ako seriálová Zuzana, s ktorými rozoberáte vaše tajomstvá?

Ja sa najviac zdôverujem svojmu manželovi. On je môj kamarát, dôverník, všetko… Po ňom sú takými ľuďmi moja sestra a rodičia. Samozrejme, mám aj kamarátky, ktorým poviem všetko, ale bohužiaľ, nemáme čas na to, aby sme sa stretávali nejako pravidelne.

Milenky, ale napríklad aj úspešná komédia Single radicals, v ktorej hráte v Prešovskom národnom divadle, sa vo výraznej miere zameriavajú na vzťahy, lásku, sklamania či úporné pátranie po spriaznenej duši… Je hľadanie lásky až taká veda?

Láska je téma, ktorá sa každého dotýka, a preto je vďačná na zobrazovanie. Pre divákov je lákavá, lebo sa s ňou môžu stotožniť. Počas sledovania seriálu či predstavenia si povedia, že práve toto prežívajú aj oni, alebo že niečo podobné prežívať nikdy nechcú. Takže áno, láska je veda aj zásadná téma. Nemám pritom na mysli len lásku medzi dvoma zaľúbenými ľuďmi, ale aj lásku k sebe samým a lásku, ktorá nás učí vychádzať s tými okolo nás.

U vás osobne téma lásky „vypálila“ rýchlo a jasne. S členom kapely Heľenine oči Martinom Mihalčínom ste sa zasnúbili po pár mesiacoch randenia a po vyše roku ste už stáli pred oltárom. Vyše dvoch rokov ste vydatá pani… Prinieslo manželstvo do vášho vzťahu nejakú zmenu?

Vydávala som sa v štádiu, keď som mala pocit, že naša láska môže ešte rásť. A teraz, v manželstve, sa to potvrdzuje. Mnohí ľudia spolu chodia dlhé roky, potom sa rozhodnú, že je čas na svadbu, a zoberú sa. Urobia skôr racionálne ako romantické rozhodnutie. My sme si poradie otočili. A čo nastalo po svadbe? Chvíľu som čakala, že príde nejaké „náhle prebudenie“ a ja si poviem: ,Bože, už sme svoji, s naším starým životom je koniec,' ale nič také nenastalo. Paradoxne manželstvo mi prinieslo väčšiu mieru slobody nielen do života, ale aj do práce.

Do práce?

Áno, predtým bola práca pre mňa tým najdôležitejším, bol to môj splnený sen a tak som k nej pristupovala. Tento postoj dokáže človeka občas dostať pod veľký tlak a stres, všetko prežíva až nadmieru zodpovedne. Vďaka manželovi som pochopila, že nie vždy sa všetko musí podariť. A keď sa mi niečo nepodarí, žiadna tragédia nenastane. Je tu on, ku komu prídem, kto ma upokojí. A ja si už dokážem povedať: ,Teraz to nevyšlo, tak to vyjde nabudúce.' Je to oslobodzujúci po­cit.

V Milenkách ste ako Zuzana predviedli aj niekoľko horúcejších scén. Ako sledovanie niečoho takého na obrazovke prežíva váš manžel?

Samozrejme, ako partner herečky podobné scény chápe a vie si ich zracionalizovať. Ale skutočnosť, že v človeku isté nepríjemné pocity predsa len vyvolávajú, je asi celkom logická a prirodzená. Také chvíle musíme spoločne prebojovať. Nič iné s tým spraviť nedokážem. Postavu Zuzany som si chcela zahrať, išlo o výzvu, ktorá ma lákala. Nemôžem a ani nechcem selektovať postavy na základe toho, že je pri nich napísaná aj pikantnejšia scéna.

Gabika Marcinková v seriáli Milenky s Táňou... Foto: MARKÍZA
Gabika Marcinková v seriáli Milenky s Táňou Pauhofovou, Zuzanou Norisovou a Antóniou Liškovou. Gabika Marcinková v seriáli Milenky s Táňou Pauhofovou, Zuzanou Norisovou a Antóniou Liškovou.

Diváci Markízy aktuálne „dostali“ dvojnásobnú nádielku Gabriely Marcinkovej – okrem Mileniek ste aj súčasťou seriálu Kuchyňa – z Bratislavy ste sa presunuli do tatranskej reštaurácie. Navyše už stojíte pred kamerami ďalšej novinky, jojkárskeho DeLukse. Nemáte strach, že vás bude na obrazovke „priveľa“?

Nie je v mojej moci túto situáciu ovplyvniť. Seriál Kuchyňa sa nakrúcal pred rokom a pol, ale do vysielania ho zaradili až teraz, v období s Milenkami. Programové veci idú mimo hercov, takže v okamihu, keď dostanem ponuku a prijmem ju, neviem, kedy a s akými ďalšími projektmi sa výsledok dostane von. Seriál DeLukse sa začal nakrúcať iba teraz, na ten si diváci ešte počkajú.

V seriálovej Kuchyni veľa času za hrncami netrávite, varia v nej vaši kolegovia – Martin Dejdar a Samo Spišiak. Ale čo doma? Je kuchyňa vaším obľúbeným miestom v byte alebo ju jednoducho iba máte?

Varím len vtedy, ak som hladná. A jedlo musí byť hotové za desať minút. Pre seba si pripravujem zväčša jednoduché, zdravé veci, ktoré nepotrebujú veľa času na prípravu. Ale môj muž, to je už „iná káva“. Pochádza z z gastronomicky podkutej rodiny, je vynikajúci kuchár a jedlá, aké varí on, by som nedostala ani v lepších reštauráciách. Hoci je samouk, často ma večer prekvapí skutočnými kulinárskymi špecialitami. On je svetom gastronómie priam fascinovaný.

V Kuchyni hrá hlavnú rolu český herec Martin Dejdar, výraznú postavu ste si zahrali aj s Miloslavom Donutilom v Doktorovi Martinovi. Sú českí herci iní ako slovenskí?

Ja celkovo rozdiely medzi Čechmi a Slovákmi nejako výrazne nevnímam, skôr sa zameriavam na veci, ktoré nás spájajú. Teší ma, že sa dokážeme medzi sebou bez problémov dorozumieť, čím sa hranice výrazne stierajú samy. A ja ich stieram aj vedome. Stereotypy typu, že Česi nás nemajú radi, alebo že Pražania neznášajú Brňanov, či u nás západniari východniarov, neberiem. České a slovenské herectvo je veľmi podobné. Možno sú Česi o niečo pred nami v práci pred kamerou, čo súvisí s ich skúsenosťami. Dlhodobo sa u nich točí viac ako u nás.

Ste už v pozícii, že môžete ponuky z Čiech aj odmietnuť?

Už som odmietla niekoľkokrát. Rovnako ako pri slovenskej ponuke, ak mi nesadne scenár, rolu neprijmem. Nie viem povedať aj v prípadoch, ak by bolo nakrúcanie v Čechách náročné na logistiku – keby ma produkcia musela počas nocí presúvať z miesta na miesto, čo by nebolo príjemné ani pre ňu, ani pre mňa. Párkrát som takýto časovo náročný projekt absolvovala a už by som do toho nešla. Čo by som neodmietla, je zahraničná produkcia, filmy v cudzom jazyku. Pri nich je moja hranica nastavená inak – zobrala by som takmer akúkoľvek ponuku – hlavne nech si môžem zvykať hrať v cudzom jazyku.

Ak sme pri zahraničných produkciách, zaujímavé boli pre vás roky 2011 a 2012, keď ste nakrútili snímky 360 či Move On, vďaka ktorým ste sa dostali k zvučným menám ako Mads Mikkelsen či Jude Law. Od tejto skúsenosti ubehlo šesť rokov. Robíte momentálne niečo preto, aby sa podobný úspech zopakoval?

Áno, mám super amerického agenta, ktorý mi však posiela kastingy na také projekty, ktoré patria k „topkám“ vo svetovej produkcii. Takže sa ani nedivím, že mi zatiaľ nič nevychádza. Ale nevzdávam sa. Kasting vždy natočím, pošlem do Ameriky a čakám. Ak sa moja snaha jedného dňa zúročí, bude to pre mňa veľká vec.

S hercom Judom Lawom a Luciou Siposovou... Foto: SITA
Gabriela Marcinková, Lucia Siposová, Lud Law S hercom Judom Lawom a Luciou Siposovou (vpravo) počas tlačovej konferencie k filmu 360.

Ak by vám ponúkli rolu, boli by ste pripravená zbaliť si kufre a odísť do Hollywoodu? Povedzme aj natrvalo?

Nastálo asi nie, ale viem si predstaviť odísť za oceán na pár mesiacov, počas ktorých sa nakrúca. A dúfam, že môj manžel by neváhal ísť so mnou.

Je práca v zahraničí či v Hollywoode vaším hereckým snom?

Mojím snom, čo sa hereckej práce týka, bolo dostávať ponuky na zaujímavé postavy. A tento sen sa mi plní. Či sú ponuky u nás, v Česku, alebo by boli zahraničné… to je už jedno. Pohodlnejšie je, samozrejme, nakrúcanie v našom jazyku. O čosi menej príjemnejšia je práca v češtine a o dosť nepohodlnejšie, a teda aj viac stresujúce, je nakrúcanie v cudzom jazyku. Aj vzhľadom na fakt, že momentálne preferujem skôr pokojnejší život bez stresu, ma nejako výrazne nezožiera myšlienka, prečo ponuky zo zahraničia neprichádzajú.

Ako ste na tom s angličtinou? Viete sa postaviť pred kamery a hovoriť svoju úlohu?

Zatiaľ som bola obsadzovaná do rolí, v ktorých sa počítalo s tým, že nie som „native speaker“. Takže neprekážalo, že moja angličtina nebola dokonalá, tvorcovia s tým nemali problém.

Na konte máte spoluprácu s množstvom hercov zvučných mien. Predsa len, ak sa vám dostane do ruky scenár a dozviete sa, kto sa s vami postaví pred kameru, vzbudzujú vo vás niektoré mená ešte trému?

Stále by som mala trému, alebo skôr rešpekt, pri práci s Martinom Hubom. Bol mojím profesorom na vysokej škole a je takou silnou osobnosťou, že rešpekt voči nemu vo mne zrejme zostane navždy. A inak… Nejaké kulty osobnosti v sebe neživím. Ani počas nakrúcania so slávnymi menami moja tréma nevychádzala z toho, ako sa volajú.

Už ako dvadsiatničke sa vám toho podarilo naozaj dosť… O pár dní sa prehupnete medzi tridsiatnikov. Je niečo, čo by vás ako narodeninový darček potešilo?

Neviem si predstaviť vec, ktorá by ma potešila viac ako to, čo teraz mám. Aktuálne nepotrebujem ani dary, ani zážitky, dokonca mám aj pár dní voľna, čo je skvelé. Po ničom extra v tejto chvíli netúžim.

Ste aprílová, máte v povahe čosi bláznivé?

Ja som skôr pokojná a racionálna osoba. Len občas príde obdobie, keď mám potrebu urobiť nejakú šialenosť, poriadne si vybiť energiu. V tom je pre mňa skvelý šport. Zároveň mi dostatok príležitostí ponúka aj moja práca. Tým, že pred kamerou či na javisku občas predvádzame vyslovené bláznovstvá, domov sa opäť vraciam ako pokojný a premýšľavý človek.

S manželom, spevákom kapely Heľenine oči... Foto: SITA
S manželom, spevákom kapely Heľenine oči Martinom Mihalčínom S manželom, spevákom kapely Heľenine oči Martinom Mihalčínom.

Okrem televízie ste veľmi aktívna aj na divadelných doskách. Nielen bratislavských, ale aj košických či prešovských. Máte medzi nimi svoju srdcovku?

Je to Prešovské národné divadlo, ktoré roku 2013 založili moje dve kamarátky z VŠMU, režisérka Júlia Rázusová a dramatička Michaela Zakuťanská. Hrala som vo všetkých štyroch hrách, ktoré realizovali. Tým, že naším domovom s manželom je Bratislava a účinkovanie na východe si žiada časté cestovanie, ak by nešlo o srdcovú záležitosť, nerobila by som to. Prešovské divadlo je veľmi inšpirujúcim miestom. Obe dievčatá stále hľadajú a nachádzajú nové, nesmierne originálne výrazové divadelné prostriedky, čo je pre mňa ako herečku obohacujúce. Mojou druhou srdcovkou je roky Radošinské naivné divadlo, v čom zohráva značnú rolu aj kolektív ľudí, ktorých som tu našla.

Máte za sebou aktuálne nejakú zaujímavú premiéru?

Pred pár týždňami sme mali v Štátnom divadle Košice premiéru hry Znovuzjednotenie Kóreí, v ktorej hosťujem, a pod ktorú sa podpísala práve režisérka z Prešovského národného divadla Júlia Rázusová. Ona je pre mňa žena s nesmierne originálnym pohľadom na svet, ktorý vnáša aj do svojich hier. Robiť predstavenie s ňou je dobrodružstvom a radosťou zároveň. Znovuzjednotenie Kóreí je zaujímavá hra aj tým, že v nej účinkuje šestica hercov, ktorá na javisku predvedie päťdesiatku postáv.

Gabriela Marcinková Mihalčínová

Narodila sa 2. apríla 1988 v Košicach, vyštudovala VŠMU v Bratislave. Už počas školy si zahrala vo filme uznávaného českého režiséra Jiřího Krejčíka – Osudové peníze (2010). O rok na to mladú herečku obsadil Fernando Meirelles do snímky 360, v ktorej si zahrali hviezdy ako Jude Law, Anthony Hopkins či Rachel Weisz. Nasledovala ďalšia zahraničná snímka Move On, v ktorej sa pred kamerami stretla s dánskym hercom Madsom Mikkelsenom. Po účinkovaní v spomínaných snímkach sa objavila v rebríčku stránky TC Candler, ktorá od roku 1990 zverejňuje zoznam najkrajších herečiek sveta.

Patrí aj medzi obsadzované seriálové tváre na Slovensku aj v Čechách. Zahrala si v Kolonáde, Horúcej krvi, Doktorovi Martinovi či Tajných životoch. Aktuálne je na obrazovke Markízy súčasťou Mileniek a Kuchyne. Na divadelných doskách ju možno vidieť v hrách: Deň, keď zomrel Gott (Prešovské národné divadlo), Znovuzjednotenie Kóreí (Štátne divadlo Košice), Zmiešaná štvorhra (Radošinské naivné divadlo).

Od roku 2015 je vydatá za speváka kapely Heľenine oči Martina Mihalčína. Spoločne žijú v Bratislave.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Gabriela Marcinková #ženský magazín MiA

+ Nepodliehajte panike, všetko sa čoskoro vráti do normálnych koľají.
Prehodnoťte svoj postoj a začnite na sebe...

+ Nezabúdajte na hydratáciu, pre vaše telo je veľmi dôležitá.
Čím neskôr začnete, tým neskôr skončíte, pamätajte....