Zuzana Kanócz: Juraja som začala mať rada inak, keď sme sa stali rodičmi

Herečka Zuzana Kanócz je síce obľúbenou tvárou z televízie, ale byť na obrazovkách za každú cenu nechce. Odkedy je matkou, spolieha sa na intuíciu a váži si svoj čas.

14.12.2017 09:00
debata (3)
Zuzana Kanócz. Foto: RTVS
Zuzana Kanócz Zuzana Kanócz.

Vzduchom sa nesie vôňa kávy aj pečených koláčov, je skoré sobotňajšie ráno. Rozhovory som už robil na všelijakých miestach a v rôznych časoch, raz dávno dokonca s jednou topmodelkou o polnoci na streche vychýreného diskoklubu v Prahe. S herečkou Zuzanou Kanócz sme sa však dohodli jasne. Ranné interview bolo spojenie príjemného s užitočným, po ňom zamierila za veľkými rodinnými nákupmi. Vidieť, že odkedy sa stala matkou, výrazne sa to premietlo do jej života aj bežného fungovania. Ani na minútu nepochybujete, že sa v tejto úlohe naozaj našla. Svoju rodinu nadovšetko miluje a dbá o ňu. O fotografie detí sa s médiami deliť nechce, ale hovoriť by azda o nich a partnerovi Jurajovi Lojovi dokázala aj celé hodiny. „Tak prepáčte,“ odvetila so smiechom, keď som ju podpichol, že to jej kvetnaté rozprávanie bude celkom náročné na prepisovanie. Ale vlastne nebolo. Herečka, ktorá kariéru odštartovala úspechom v celovečernom filme Román pre ženy a potom kroky celkom prirodzene nasmerovala pred kamery televízne, sa pre decembrové vydanie magazínu MiA rozhovorila naozaj o všeličom. Začať sme však museli prácou.

Pôvodne sme tento rozhovor dohadovali aj kvôli seriálu Za sklom, v ktorom ste dostali hlavnú ženskú úlohu. Pokračovanie druhej série však TV JOJ zastavila po prvej časti a presunula na január. Prekvapilo vás to?

Hneď, keď vysielali prvú epizódu, sa mi zdalo, že ju televízia nasadila na pomerne neskorý čas. Myslím si, že na to, aký je seriál Za sklom – či už produkčne, tematicky – skrátka celkovo kvalitatívne iný v porovnaní s inými projektmi – to nebolo šťastné rozhodnutie. Presunúť ho na január sa mi však zdá rozumné. Bola by škoda, keby si takýto seriál nenašiel diváka len preto, lebo ho vysielajú neskoro večer v strede týždňa, keď väčšina ľudí na druhý deň mieri do práce. Každá súkromná televízia prihliada v prvom rade na to, aby jej projekty oslovili čo najviac divákov a aby aj tým spôsobom zarobili. Najlepší spôsob, ako to docieliť, je odvysielať veci v správnom čase. Za sklom sa v správnom čase neocitlo. Ktohovie, možno stopkou po prvej časti aspoň navnadili na jarné vysielanie.

Mrzí vás, keď sa s prácou celého televízneho štábu, keď sa s hereckou prácou takto nakladá?

Za roky v brandži som si už zvykla, že televízie postupujú aj týmto spôsobom. Snažím sa to neriešiť. Ale ako herec sa neubránite istému sklamaniu. Pocitu zbytočnosti. Aj pri predošlých seriáloch sa mi už stalo, že sme niečo nakrútili, hovorilo sa, aký potenciál projekt má a potom ho nasadili na čas, pri ktorom bolo jasné, že diváka si nemá šancu získať. Buď ešte pri obrazovke nesedel, alebo pri nej už nesedel. Herectvu sa venujem pre moje potešenie. Mám z neho radosť. Ale nezáleží mi len na mojom vlastnom dobrom pocite – samozrejme, že si želám, aby sa práca, ktorú robím, posunula aj k verejnosti. Ak sa to nestane, chýba pocit satisfakcie, zadosťučinenia. Občas mi potom napadne, či si tí, ktorí rozhodujú o týchto veciach, vôbec vážia našu prácu. Zamrzí tiež, ak prednosť dostanú projekty, ktoré kvalitatívne alebo v rámci výpovednej hodnoty sú o level, dva nižšie.

To je však súčasť fungovania súkromných komerčných médií. Nie často prihliadajú na kvalitu, ale motiváciou je sledovanosť a záujem.

<A>Áno, súkromné televízie hľadia viac na zisk, ako na nejaký cieľ vychovať diváka. Je to istým spôsobom pochopiteľné a tiež sme si už na to zvykli. Napriek tomu si myslím, že aspoň u nás hercov by to mal byť nejaký pocit vnútornej zodpovednosti. Remeslo, ktoré robíme, by sme nemali premárniť len tak. Určite treba ponúknuť aj zábavu, ale mala by mať istú úroveň, hodnotu. Nezjednodušovať veci. Nebrať diváka za hlupáka, ktorému stačí len toto a viac mu netreba.

Zuzana Kanócz na snímke s Jánom Koleníkom v... Foto: TV JOJ
Zuzana Kanócz, Ján Koleník Zuzana Kanócz na snímke s Jánom Koleníkom v seriáli Za sklom.

Vy ste sa na obrazovky po materskej pauze vrátili projektom Tajné životy na RTVS. V druhej sérii ste stvárnili postavu, ktorá sa v závere ukáže ako nie práve najpozitívnejší charakter. Vyberáte si úlohy aj preto, aby ste si v nich mohli vyskúšať niečo, čo so Zuzanou Kanócz nemá vôbec nič spoločné?

V poslednom čase veľmi premýšľam nad tým, prečo ma stretajú konkrétne postavy a prečo vlastne práve role, ktoré som prijala. Každá jedna mi chce o mne niečo ukázať. Jasné, neznamená to, že ak stvárnim násilníčku, aj sama v súkromí mám agresívnu povahu. Verím tomu, že každá z postáv ma chce niečomu naučiť, nastavuje mi v istom zmysle zrkadlo, odhaľuje moje nedostatky alebo ma učí niečomu, čo mi chýba. Vyberám si ich, aby som si zahrala, odskúšala niečo nové – zároveň je to aj veľmi intuitívne. Mnohokrát sa mi stalo, že som dostala ponuku na zaujímavý projekt, zdalo sa, že bude super. Ale pri srdci som nezacítila pocit, že mám kývnuť. Človek vníma pri rozhodnutiach, ktoré v živote robí, či je v danom momente spokojný, šťastný, alebo či ho vnútri niečo zviera, či cíti isté napätie. Posledné roky prihliadam práve na taký pocit.

„Moja generácia bola vychovávaná k tomu, aby bola skromná. Povedať o sebe, že som v niečom dobrá, bol znak najväčšej namyslenosti. Neučili nás mať rád samého seba. Postupne na to ľudia prichádzajú, aj naša generácia – je nutné mať sa rád na to, aby človek bol so sebou šťastný.“

Nemotivuje vás aj potreba zostať na očiach? To je v hereckom povolaní asi dôležité?

Ego mi možno hovorí, choď do toho, pridá ti to na sláve. Ale takéto pohnútky sa veľakrát odvíjajú aj z nášho strachu. Mala by som sa objaviť tam a tam, čo keď o mňa diváci, televízie stratia záujem, ak ponuku neprijmem a podobne. Samozrejme, že v hlavách väčšiny hercov sa asi objavujú aj takéto myšlienky. Nepotláčam ich úplne, ale dnes sa už snažím ich vybalansovať tým, čo mi hovorí srdce a intuícia. Je veľakrát správnejšia ako ego. Pochopila som to až materstvom. Človek ide v jednom kole, berie prácu za prácou, má pocit, že všetci robia, musím aj ja. Materstvo ma zastavilo. Mala som možnosť nastúpiť na pľac hneď po troch mesiacoch, ale nechcela som ísť touto cestou. Odkedy som mama, viac si vážim čas. Už ho nechcem premrhať na hocičo len preto, lebo mi ego hovorí, choď sa zviditeľniť. Môj čas chcem naplniť hodnotne – s ľuďmi, s ktorými je mi pri práci dobre. Pri ktorých viem, že sa niečo naučím, ľudsky aj profesijne sa posuniem.

Na podobný model fungovania je potrebná veľká podpora partnera. Ako to zvládol váš snúbenec – tiež herec Juraj Loj?

Tú podporu som od neho dostala. Juraj mal možno nevďačnejšiu pozíciu – robil na dennom seriáli, ktorý nám síce zabezpečil peniaze na život, ale každý herec, ktorý niečo podobné absolvoval, vie, aké náročné to je. Je to šialený beh, pri ktorom máte pocit, že sa nikdy nekončí. Veľakrát môže byť zdrojom vyhorenia. Keďže ja som matka, mohla som poľaviť a prijať len prácu, pri ktorej sme si povedali obaja, že stojí za to, aby sme si čas podelili.

Herečka Zuzana Kanócz so svojím životným... Foto: Profimedia
Zuzana Kanócz, Juraj Loj Herečka Zuzana Kanócz so svojím životným partnerom Jurajom Lojom.

Dnes nie je nič výnimočné, že sa matky vracajú do práce pomerne skoro, vypomáhajú si opatrovateľkami, deti chodia do jasieľ či škôlok. Prečo ste neskúsili takýto model?

Viete, chcela som si materstvo užiť. Nie v zmysle, ruka hore, ideme sa zabávať. Ten čas som chcela prežiť so všetkým dobrým aj ťažkým. Lebo, ak je matka s dieťaťom 24 hodín denne, niekedy je to veľmi náročné. Myslím si, že ak od neho pravidelne odchádza, je to jednoduchšia cesta. Dieťa je do šiestich rokov súčasťou matky – pretavujú sa doň všetky jej emócie, strach, radosť. Veľmi intenzívne vníma svoje okolie a ja som sa nechcela spoliehať na človeka, ktorý je možno vyškolený, možno má mnoho skúseností, ale neviem, akým spôsobom by riešil isté situácie bežné v detskom veku. Mala som jasnú predstavu o výchove mojich detí a nechcela som to nechať na cudzieho človeka. Chcela som byť pánom toho, aké moje deti v prvých rokoch dostanú informácie.

Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že máte veľmi silno vybudovaný zmysel pre rodinu a materské inštinkty. Viete si predstaviť, že by ste sa úplne vzdali kariéry a stali sa mamou na plný úväzok?

Nie, to určite nie. Ani by som nechcela. Mám našťastie prácu, ktorá ma baví. Prináša mi radosť. Stala som sa tým, po čom som túžila. Priznávam, niekedy je to náročnejšie na psychiku. Nepracujeme síce od deviatej do štvrtej v dennom kolobehu, ale s herectvom je to raz tak, raz onak. Niekedy je práce nad hlavu, človek sa musí sám nútiť, aby si vedel aj oddýchnuť, vedel vypnúť. Potom môžu prísť obdobia, keď je ponúk menej – vtedy vás zase často stresuje, prečo sa tak deje, zvažujete, či ste vo svojej práci vlastne dobrá. Ale napriek tomu, že pri herectve si užijete všemožné emócie, je to robota, ktorú mám rada a chcem pri nej zostať.

Ako sa premieta do rodinného fungovania to, že ste s partnerom obaja herci?

Sú náročné chvíle a sú momenty, keď to vnímam ako prednosť. Ak jeden musí chodiť na skúšky, hrať predstavenia, sú dni, keď ho partner ledva vidí. Na deti som často sama. Možno človek v inom povolaní by to nevedel pochopiť. Na druhej strane je dobré, že sme na jednej vlne. Chápeme, že takto to je. Akurát si napríklad neviem predstaviť, ako bude prebiehať, ak budeme skúšať v divadle predstavenie obaja. Kým sú naše deti malé, asi to možné nebude. Pred rokom sme dostali možnosť naskúšať hru, v ktorej by sme si zahrali manželský pár. Bolo by to super, ale nedalo sa – nemohli sme prijať. Deliť si čas, riešiť, kde budú naše deti – či zapojíme aj starých rodičov, ktorí momentálne ešte pracujú. Je to časovo náročnejšie. Ak človek nastúpi do divadla a začnú sa mu kopiť predstavenia, prídu aj dni, keď má večer predstavenia, popri tom cez deň skúša a má tak možno tri hodiny voľna. Čo sa divadla týka, asi bude musieť vždy jeden ustúpiť. V hereckej dvojici musí rodina fungovať na dohode a na ústupkoch. Nájsť strednú cestu, aby sme mohli byť s deťmi. Aj ja, aj Juraj sme nastavení tak, že chceme tráviť s nimi čo najviac času.

Zuzana Kanócz so seriálovou dcérou na zábere z... Foto: RTVS
Zuzana Kanócz, Tajné životy Zuzana Kanócz so seriálovou dcérou na zábere z projektu Tajné životy II.

V takmer každom rozhovore znejú z vašich úst chvály, aký je Juraj Loj skvelý otec. Čo si pod tým predstaviť?

Zachoval si v sebe dieťa. Ak sa také niečo človeku podarí na celý život, je to skvelé. On sa dokáže s deťmi prehrať celé hodiny. Vymýšľa stále niečo nové, podnetné. U nás doma to niekedy vyzerá tak, že Juraj sa s deťmi celý deň hrá a ja varím, periem a upratujem, lietam po byte (smiech). Ale deti sa tiež zapájajú, najmä do varenia. A umývanie dlážky si priam užívajú.

Celkom zaujímavé rozdelenie úloh…

Viete, že je to fajn! Ak tam nie je, tak všetky tieto činnosti musím robiť popri venovaní sa deťom, a to je celkom náročné. Keď je doma, viem, že mám od detí voľno a môžem si všetko porobiť. Netvrdím, že som nejaký puntičkár. Áno, bola som. Kým sme boli len dvaja, tak muselo byť všetko tip-top. Riešila som stále upratovanie a či je všetko na svojom mieste. Našťastie, odkedy máme deti, zistila som, že to je úplná hlúposť. Umiernila som sa. Ale keď už treba upratať, tak treba… (smiech)

Myslím si, že žena sa do toho istého muža môže zamilovať dvakrát – prvý raz, keď sa do neho zahľadí ako do svojho partnera, a potom, keď ho uvidí v úlohe otca svojich detí. Dostane partnerská emócia nový náboj?

Začala som si ho ešte viac vážiť. Za to, aký je. V mnohých smeroch má oveľa viac a ukazuje mi, ako by som ja niektoré veci mohla nájsť v sebe. Tá láska sa nedá porovnávať. Zaľúbenie je ošiaľ, ale toto je život, ktorý má svoje hodnoty. Jeho súčasťou sú deti a budú navždy. Presne to v prvých dňoch po pôrode matka spracúva. Celých deväť mesiacov nosí v sebe bábätko, ale nevidí ho, všetko je stále také fiktívne. Keď sa dieťa narodí, odrazu je skutočné, potrebuje našu starostlivosť a nedokáže bez nás žiť. Už je to tak. Navždy. A v tomto svete „Navždy“ musí vedieť partner obstáť. Na povrch vyjdú isté vlastnosti a hodnoty, ktoré ste dovtedy nevideli. Myslím, že to sa udialo aj u nás. Začala som Juraja mať rada za niečo nové a iné – za hodnoty, ktoré sú nové a dôležité.

Nezdá sa vám, že v dnešnej dobe toho “Navždy“ ubúda? Mnoho dvojíc si rodinu založí, ale zároveň akoby ľahšie ju niektorí vedeli opustiť.

Áno, všimla som si to. Myslím si, že dôvodom je potreba ľudí žiť viac pre seba. Moja generácia bola vychovávaná k tomu, aby bola skromná. Povedať o sebe, že som v niečom dobrá, bol znak najväčšej namyslenosti. Neučili nás mať rád samého seba. Postupne na to ľudia prichádzajú, aj naša generácia – je nutné mať sa rád na to, aby človek bol so sebou šťastný. Keď to dokážem ja, potom bude šťastný každý v mojom okolí, či rodina, či dieťa. Moment, keď dvaja ľudia začnú byť rodičmi, je však zároveň najkritickejší a najkrehkejší. Lebo je to veľmi ťažké. Je náročné zosúladiť sa a vydržať, pretože prídu prekážky a problémy – niekedy je rodičovstvo ťažšie ako ľahšie. Až pri ňom sa ukáže, či dvaja ľudia chcú a vedia životné situácie ustáť spolu. Alebo sa jeden z toho nejakým spôsobom vyvlečie, všetko nechá na partnera, väčšinou muž na ženu, a tá následne začne pochybovať. Zaujímavé je, že dnes sú už ženy odvážne a neboja sa rozhodnúť pre odchod zo vzťahu. Kedysi bol rozvod hotová hanba sveta, ženy sa tiež obávali, či sú schopné vydržať s dvoma deťmi, troma deťmi samy. Určite tento strach cítia stále, ale zároveň je tam väčšia potreba byť šťastná. To nemožno mať žiadnemu človeku za zlé. Nehovorím, že príde prvý problém, nedá sa vyriešiť, rozíďme sa. Samozrejme, že nie. Ale ak príde rozhodnutie rozísť sa po spoločnom hľadaní cesty, má to svoj zmysel. Je lepšie odísť a vytvoriť si šťastné životy každý sám, ako zostať spolu a tváriť sa, že síce sme veľká rodina, máme všetko, čo mať máme, ale nie sme šťastní a zďaleka nie sme ten harmonický pár, na ktorý sa hráme.

Zuzana Kanócz pri práci na seriáli Za sklom. Foto: TV JOJ
Zuzana Kanócz Zuzana Kanócz pri práci na seriáli Za sklom.

To sú možno tie rozumné a vyspelé rozchody. Ale čo ak pri tom rozchádzaní začnú dospelí zneužívať vlastné deti na boj jeden proti druhému? Vy ste si podobnú postavu zahrali práve v Tajných životoch. V čom sa podľa vás taká negatívna emócia zrodí?

Myslím si, že ak je človek spokojný a šťastný sám so sebou, nie je schopný takýchto činov. Sú to ľudia, ktorí sú nešťastní. Možno stratení. Nemajú sebaistotu, sebadôveru, nemajú radosť zo života. Hľadajú radosť a kotvy, ktoré by mali mať v sebe, vo vonkajšom živote. Ak sa im začne rúcať, nastupuje strach, obavy. Strach, bohužiaľ, väčšinou plodí len zlé emócie a zlé skutky. Ale je smutné, ak na to doplatia deti.

„V hereckej dvojici musí rodina vždy fungovať na dohode a na ústupkoch. Nájsť strednú cestu, aby sme mohli byť s deťmi. Aj ja, aj Juraj sme nastavení tak, že chceme tráviť s nimi čo najviac času.“

Povedzte niečo o tých vašich. Objavili ste v nich už talent po rodičoch. Herecká DNA tam musí byť veľmi silná, nie?

Každé dieťa sa v jednom kuse hrá a stále niečo nové vymýšľa. Aj môj syn Lucas si vymýšľa príbehy. Ale nemyslím si, že hneď zákonite z neho bude herec. Akurát má teraz obdobie Spidermana. Juraj mu priniesol z divadelného zájazdu z New Yorku postavičku pavúčieho muža a tak si v polovici bytu v obývačke spravil siete. Chodíme po byte s motúzom, obmotávame ich po nábytku, vytvárame hojdacie siete. A milé na tom je, že nikdy nevidel komiks alebo rozprávku – Spíďa, ako ho voláme my, pozná len z obrázkov na oblečení. Druhý jeho svet je rytier. Takže má doma meče, štít, brnenie – takto sa premáva po byte, ja sa občas musím hrať, že som jeho princezná a zachraňuje mňa alebo sestru Izabelu pred drakmi. Väčšinou sa s nimi na konci skamarátime. Každé dieťa má v sebe svet fantázie a je to tak super. Teší ma, ak vidím, že sa dokáže zahrať aj sám. Myslím si, že mamičky vedia, o čom hovorím. Niekedy si to dieťa vyžaduje vašu prítomnosť. Nechce sa hrať samo, čaká impulzy od vás, chce, aby ste mu vymýšľali stále nejaké hry, prinášali nové podnety. Aj Lucas má takéto dni, ale potom príde čas, keď je schopný prezabávať sa celé hodiny sám, zapojí do toho sestru, stále niečo vymýšľajú, vedú pri tom dialógy, fantazírujú a mne sa ešte šťastnejšie čistí mrkva k obedu.

Ak si spätne premietnete, s akými hračkami, na akých hrách či filmoch alebo knihách ste vyrastali vy, necítite občas nedôveru k tým moderným módnym fenoménom typu Hello Kitty alebo už spomenutý Spidermanovia a iní podobní komiksoví hrdinovia?

Ak by bola len Hello Kitty, pokojne ju môžeme mať doma všade. Ale viac sa bojím sociálnych sietí a virtuálneho sveta. Desí ma, keď vidím deti hrať sa na telefóne. Keď je jednoduchšie pustiť dieťaťu na tablete rozprávku, aby sa upokojilo, lebo nie je možné zaujať ho iným spôsobom – pretože ho nič iné nezaujíma. A desia ma nástrahy toho celého. Čo príde, keď už budú väčší a rodič stratí nad nimi nejakú kontrolu. Snažím sa vybudovať si s nimi taký vzťah, aby mi dôverovali. Aby sa nebáli povedať mi aj to zlé. Nemali strach z mojej reakcie, že sa nahnevám. Chcela by som dospieť k tomu, aby sme si dokázali povedať všetko, aby sme o veciach diskutovali. Aj týmto spôsobom ich potom môžem čiastočne mať pod kontrolou – nie v zmysle posadnutej kontroly nad ich životmi, ale v zmysle ochrany, aby im nehrozilo nič zlé z virtuálneho sveta. Obaja s Jurajom sa snažíme, aby deti vyrastali kreatívne, aby používali vlastnosti a schopnosti, ktoré im boli prirodzene dané – predstavivosť, pohyb, kreativitu. Veľa chodíme von, čítame, vymýšľame im rôzne aktivity. Hádam sa to časom zúročí.

Zuzana Kanócz. Foto: TV JOJ
Zuzana Kanócz Zuzana Kanócz.

V rodine je zvyčajne syn mamičkin miláčik a otec sa zasa podvedome spája mentálne s dcérou.

Kým bola Izabela ešte maličká, trávila viac času so mnou, dojčila som ju. Syn Lucas už bol vo veku, že sa potreboval hrať, potreboval pohybovú aktivitu, pozornosť. Takže toto s ním častejšie absolvoval Juraj. Ale postupne sa toto rozdelenie stiera. Izabela bude mať v decembri dva roky, už je to parťáčka a vieme tak všetci štyria spoločne absolvovať veľa aktivít. Nechcela by som si deti s Jurajom deliť. Verím, že sa to nestane.

Už o necelý mesiac sú tu Vianoce. Tento rozhovor vychádza v decembrovom vydaní nášho magazínu MiA, takže sa nedá neopýtať: Ako budú vyzerať vaše sviatky? Zmenili sa, odkedy máte deti?

Všetci štyria budeme doma 24. decembra a potom už prichádza vianočná klasika – návštevy po rodinách. Odkedy sme s Jurajom rodičia, prežívame ich úplne novým spôsobom. Sme za to, že kým sú deti ešte v takomto veku, majú rady rozprávky, nie je zlé vytvárať im vianočné čaro, pocit niečoho výnimočného, priam zázračného. Aj ja som ako dieťa verila na zázraky a tieto spomienky ma vždy hrejú pri srdci. Doteraz chodil vyberať stromček Lucas s tatom. Tento rok už pôjdeme všetci štyria aj s Izabelou. Stromček sa postaví a potom príde Ježiško, ktorý ho vyzdobí – lebo u nás doma ho skrátka zdobí on. Takže to znamená, že deti uložíme spať a na druhý deň ráno sa zobudia už do sveta, v ktorom je krásne vyzdobený a nasvietený stromček. Prvú noc Ježiško stromček zdobí a druhú zase donesie darčeky. Chceme tomu dať iný rozmer, aby naozaj boli čarovné Vianoce. Aby tie dni boli iné, ako hociktoré iné v roku. V tom celom je veľa radosti, ale myslím si, že dieťa z Vianoc čerpá aj emóciu lásky. Nie v tom materiálnom zmysle, že si našlo darčeky pod stromčekom – ale celý akt toho čara, tej výnimočnosti, keď si môže hovoriť, že sa mu dejú takéto pekné veci. Je to milá spomienka do budúcna, ku ktorej sa môžeme stále vracať. Lebo ani ako dospelí by sme nemali zanevrieť na zázraky. Dejú sa, len treba tomu veriť.

Zuzana Kanócz. Foto: TV JOJ
Zuzana Kanócz Zuzana Kanócz.

Zuzana Kanócz

Narodila sa 21. novembra 1979 v Košiciach. Vyštudovala VŠMU v Bratislave pod vedením Emílie Vášáryovej a Martina Hubu, zlom v jej kariére znamenal film Román pro ženy od Filipa Renča. Odvtedy sa začala objavovať prevažne v televízii. Na konte má obľúbené postavy v projektoch ako Ordinácia v ružovej záhrade, Horúca krv, Medzi nami či naposledy v Tajných životoch. V januári ju diváci uvidia v úlohe vyšetrovateľky v krimiseriáli Za sklom. Jej životný partner je herec Juraj Loj, s ktorým vychováva syna Lucasa a dcéru Izabelu.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Zuzana Kanócz #Juraj Loj #materstvo #herečka #Tajné životy #ženský magazín MiA #Za sklom

+ Začnite si dávať na tvár menej, začne dýchať a bude vyzerať krajšie.
Nemeškajte na stretnutia, kolegovia sú o...

+ Neklamte sami seba, priznajte, že máte problém a riešte ho.
Nepoľavujte, vydržte v tempe a dostanete sa k...