Adriana Macháčová: Mám rada potvory a tvrdých chlapov

, 17.07.2017 12:00
Spisovateľka Adriana Macháčová.
Spisovateľka Adriana Macháčová. Autor:

Meno Adriany Macháčovej slovenským čitateľom nie je neznáme. Ani tým v susednom Česku či Rakúsku. Hoci s písaním začala ešte ako tínedžerka, k prvej vlastnej knihe sa autorka úspešných titulov ako Žena vplyvného muža či Cudzie vzťahy dostala pomerne neskoro.

Povinnosti manželky diplomata a materstvo mali prednosť. Adriana Macháčová si našla čas aj na písanie, no robila to potajomky. Keď potom zašla so svojím prvým rukopisom do vydavateľstva Ikar, ani sama neverila, že by z toho niečo mohlo byť. Dnes má na konte jedenásť titulov ako sólový autor a ďalšie knihy v spolupráci s publicistom Róbertom Dydom. Na pulty kníh prichádza v týchto dňoch jej novinka A teraz ma pobozkaj.

Mnoho ľudí má v sebe lásku k slovu, k tvorbe textov, ale ďalej ako k slohovým prácam sa nedostanú. Čo priviedlo k písaniu vás?

Písať som začala ako trinásťročná, keď sa moji rodičia rozviedli a obaja si navyše našli druhých partnerov. Nič nebolo tak, ako by som si želala a v mnohých ohľadoch to nebolo jednoduché. Starosti sa nedali len tak vytesniť z hlavy. Potrebovala som sa s niekým podeliť o smútok, ale aj strach, vypísala som sa z nich. Zistila som, že ide o úžasný spôsob, ako vyrozprávať, čo by ste neprezradili ani najlepšej kamarátke.

Prvá knižka vám však vyšla až v roku 2011. Debutovali ste ako autorka po štyridsiatke. Prečo tak neskoro?

Vyštudovala som, pracovala a mala svoju rodinu. Krátkymi poviedkami, postrehmi z každodenného života som zapĺňala zošity, nikomu som sa so svojou záľubou nezdôverila. Hanbila som sa. Bála, že ma vysmejú. Čas, keď som sa osmelila, prišiel. Čiastočne pomohol blog na webstránke jedného denníka, ktorý bol kedysi inkubátorom mnohých autorov. Človek nemusel vedieť nič technické a jeho texty sa v priebehu chvíľky dostali k stovkám čitateľov, ktorí okamžite reagovali. To mi dodalo odvahu a povzbudenie k napísaniu prvého ženského románu Cudzie vzťahy.

Kladná odpoveď v najväčšom slovenskom vydavateľstve bola určite veľkým prekvapením. Uvedomili ste si v tej chvíli, že by ste sa mohli stať spisovateľkou?

Dodnes mám veľký rešpekt k slovu spisovateľka. Populárna nemecká autorka Charlotte Rocheová, ktorej kniha vyšla aj na Slovensku, sa raz vyjadrila, že sama dáva prednosť osloveniu autorka, pretože pri nemeckom slove ,Schriftstellerin' si predstavuje, ako ukladá písmená na policu, čo je doslovný preklad. Navyše si myslím, že čas ukáže, či je niekto spisovateľom.

Ste manželka a matka. Vďaka manželovej profesii diplomata máte aj isté povinnosti v rámci tejto sféry. Ako sa to dá skĺbiť s písaním? Máte vyčlenený priestor, ktorý vaši dvaja chlapi akceptujú?

Počas dňa sa k písaniu iba málokedy dostanem. Zapájam sa do organizovania kultúrno-spoločenských podujatí. Napríklad koncerty, literárno-prezentačné podujatia, recepcie, výlety pre manželky diplomatov do Bratislavy, rôzne národné bazáre a podobne. A keďže na písanie potrebujem predovšetkým pokoj, aby som sa mohla prenášať do atmosféry deja a pocitov postáv, vstanem o piatej ráno, a kým ma nikto neruší a všetci spia, napíšem aspoň dve strany textu. Ráno čo ráno píšem, prerábam, špekulujem, až kým nie som ako-tak spokojná. Napísanie knihy mi trvá štyri až päť mesiacov.

Diplomatická sféra je pre mnohých obostretá akousi pozlátkou, rúškom výnimočnosti – ako ste ju vnímali vy, keď ste prvýkrát cestovali žiť do sveta s manželom a jeho povinnosťami? Stresovalo vás niekedy jeho povolanie a aktivity, ktoré z neho vyplývajú pre vás ako partnerku?

Diplomacia má v sebe istú výnimočnosť. Obávala som sa, či to zvládnem, či dokážem reprezentovať Slovensko tak, ako sa odo mňa očakáva. Predsa len sa stretávate so známymi osobnosťami z oblasti politiky alebo kultúry či skutočnými celebritami. Neskôr som pochopila, že sú to takí istí ľudia z mäsa a kostí a navyše väčšina z nich sa na nič nehrá. Keby som bola manželkou lekára, predavača alebo rušňovodiča, tiež by to predstavovalo isté obmedzenia a stres, takže tomu nepodlieham.

Spisovateľka Adriana Macháčová.
Spisovateľka Adriana Macháčová. Autor: IKAR

Vďaka manželovi sa roky váš život odohráva vo dvoch krajinách, na Slovensku a v susednom Rakúsku. Dokáže vás inšpirovať prostredie a ľudia, ku ktorým sa dostávate ako manželka diplomata? Pýtam sa aj preto, že jedna z vašich prvých kníh má názov Žena vplyvného muža. Je čiastočne autobiografická?

Rakúsko je krajina, ktorú nielen poznám po Slovensku najlepšie, ale po tých rokoch ju mám aj najviac zažitú. Nedám naň dopustiť, rovnako ako na Slovensko. Vo Viedni sa rozbiehala manželova kariéra, narodil sa nám syn, urobil prvé kroky a povedal prvé slovo. Samozrejme, tata. Preto moje postavy do Rakúska často cestujú na výlety či nákupy. Čo sa týka románu Žena vplyvného muža, rada to nechám na fantáziu čitateľov. Iba podotýkam, že v každej mojej knihe sú isté autobiografické črty alebo zážitky.

Takže je pre vás jednoduchšie pomôcť si v deji skutočným životom?

Moje knihy majú z každého rožka trošku. Príbehy, ktoré píšem, nie sú len rozprávaním o niečom, čo sa nestalo, ale mnoho momentov má skutočné pozadie. Aj keď sa to zdá ako klišé, život si sám určuje formu zápletky a prináša rôzne okamihy. Veselé aj smutné. Stačí sa len poobzerať. Pozorujem ľudí, aby som ich správanie opísala čo najdôveryhodnejšie a pochopila, čo objavujú vo vnútornom svete, aké majú psychické limity. Potom fabulujem, vymýšľam, snívam, pretože opisovať len reálne udalosti by nebolo príliš férové voči ich aktérom. Našťastie rada fantazírujem a chcem mať nad dejom vlastnú kontrolu, takže žiaden z mojich príbehov nie je skutočný. Ale stať sa môže.

Existuje nejaký zaručený recept na to, aby kniha čitateľov bavila?

Aby kniha bavila iných, mala by baviť predovšetkým vás. Čitateľ chce byť účastníkom deja a nielen preletieť nejakým rýchlym príbehom bez hĺbky. Emocionálne prežívanie je nevyhnutné, pretože pekní, šťastní ľudia už dnes nikoho nezaujmú. Dokonca ani rozprávky sa po víťazstve dobra nad zlom nezaujímajú o ďalší osud hrdinov, a len konštatujú, že princ a princezná žili šťastne až kým nepomreli.

Pracujete aj s prvkami krimi žánru. Napísať dobrú detektívku je istý druh umenia. Ako ho zdokonaľujete?

Mám rada potvory a tvrdých chlapov. Potvory totiž nenudia a zlí chlapci častokrát bodujú u žien viac ako dobráci. Zrejme preto obľubujem krimi žáner. Pri písaní môžem emóciu dostať na úplnú hranu, či dokonca až za ňu, a pozorovať, čo sa s aktérmi zločinu stane. Vo voľnom čase sledujem televízne programy, ktoré sa venujú kriminalistickým záhadám a tiež čítam domácu a zahraničnú špičku žánru. Je to tá najlepšia škola detektívky.

Máte radšej ženské autorky alebo spisovateľov chlapov?

Podstatný je príbeh. Som zamilovaná do dobrých kníh, nie do pohlavia autorov. Ani neviem, či sa dá hovoriť o nejakom rozdiele medzi píšucimi ženami a mužmi. Existuje niekoľko úspešných pokusov, keď knihu, o ktorej boli všetci presvedčení, že ju napísal muž, mala na svedomí žena. Naposledy napríklad J. K. Rowlingová, píšuca ako Robert Galbraith. Osobne mám rada romány, ktoré ma udržiavajú v napätí. Napríklad od Jussi Adler Olsena, Gillian Flynnovej, Jo Nesboa, Joy Fieldingovej, Jozefa Kariku. Na druhej strane si rada oddýchnem pri romantických knihách s akýmsi vnútorným kúzlom, o láske a nečakaných zvratoch, životnom postavení a potrebách žien. Vyberám si najmä slovenské autorky. Je ich naozaj veľa a zoznam by bol poriadne dlhý.

Vedia v zahraničí, kde ste vlastne „ženou vplyvného muža“, že na Slovensku ste populárna a predávaná knižná autorka?

V zahraničí som predovšetkým manželka diplomata. Moja polovička sa ale rada pochváli, že je manželom spisovateľky, a tak mnohí vedia, že píšem. Rakúski čitatelia si navyše môžu časť mojej tvorby prečítať v rodnej reči, pretože romány Hubertove ženy a Šokujúca aféra vyšli aj v nemeckom preklade.

Živiť sa písaním nemusíte. Také niečo môže byť asi dosť stresujúce…

Písanie je moja záľuba, a neviem si predstaviť, keby som bola pod existenčným tlakom, či by som mala takú slobodu ukladať písmená. Na druhej strane, povedzme si úprimne, koľko ľudí sa na Slovensku tým živí. Asi by sme sa k veľkému číslu nedostali. Pre mnohých je to koníček popri klasickom zamestnaní.

Najnovšia kniha A teraz ma pobozkaj od Adriany...

Vizitka:

Adriana Macháčová sa narodila 24. januára 1966. Detstvo prežila v Žiline a od trinástich rokov žije v Bratislave. Pracovala ako učiteľka základnej školy, už dávno však v sebe objavila lásku k písaniu. Debutom bola v roku 2011 kniha Cudzie vzťahy, ktorú vydalo vydavateľstvo Ikar. V spolupráci s Róbertom Dydom vznikli tituly ako Šokujúca aféra či Škandál v lepšej spoločnosti. Veľký úspech zaznamenala jej kniha Žena vplyvného muža. Iba pred pár dňami jej vyšla vo vydavateľstve Ikar najnovšia knižka A teraz ma pobozkaj.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ženský magazín MiA #Viedeň #spisovateľka #rodina #kniha #kariéra #diplomacia #Adriana Macháčová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku

+ Vhodný šport pre vás je najmä turistika, aj v chladnom počasí.
Život sústredíte hlavne okolo...

+ Konečne sa poriadne vyspíte a vaše telo sa vám za to poďakuje.
Vyhýbajte sa výmene názorov, hlavne ak...

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk