Monika Bagárová: Za nálepku Superstar sa nehanbím

Má nezameniteľný hlas, ktorý do česko-slovenských končín prináša priam autentickú energiu r'n'b a soulu. Speváčka Monika Bagárová zažiarila najprv v speváckej súťaži, ale jej sláva rozhodne nebola rýchlo kvasená. Dnes je rešpektovanou umelkyňou, ktorá má čím zaujať.

15.06.2017 09:00
debata
Česká speváčka Monika Bagárová. Foto: SITA, Robert Tappert
BAGÁROVÁ: Rozhovor pre agentúru SITA Česká speváčka Monika Bagárová.

Pamätám si na ňu ešte ako na tínedžerku v speváckej súťaži. Robili sme rozhovor po prvom finálovom večere v Česko Slovenskej Superstar a predo mnou stálo usmiate drobné žieňa – pätnástka! Bez náznakov strachu či trémy, no zároveň príjemné a skromné. Schopné odpovedať na každú otázku. Za roky v hudobnej brandži sa z Moniky Bagárovej stala nádherná mladá dáma a úspešná speváčka. Práve s ňou som robil vôbec prvý rozhovor do magazínu MiA, ktorý musel prebehnúť telefonicky – rodáčka z Brna mala pracovný rozvrh poriadne natrieskaný. Aj bez osobného kontaktu som si uvedomil jedno. Polhodinka, počas ktorej sme sa zhovárali, ukázala, že podstata talentovanej speváčky sa nezmenila ani rokmi – úprimne a so srdcom hovorí o hudbe, ktorú miluje, a nebojí sa otázok zo súkromného a rodinného života, ktorý ju sformoval najviac.

Vyzerá to, že pracovný rozvrh máte poriadne natrieskaný. Nepoviete si občas, že v takom mladom veku by ste si mohli užívať aj iné ako len množstvo pracovných povinností?

Zhodou okolností sme začali riešiť rozhovor v čase, keď som mala rozvrh naozaj naplnený. Ale neplatí to vždy. Zvyčajne mám pracovný týždeň, keď nasleduje jedna vec za druhou, povinnosti mám rozdelené doslova na hodiny, ale potom si užijem napríklad niekoľko dní voľna bez práce.

Monika Bagárová pre Maybelline. Foto: Maybelline
Maybelline Bagarova Monika Bagárová pre Maybelline.

Ste mladá speváčka, ale rokov, ktoré ste strávili v hudobnej brandži, je dosť.Do hudobného prostredia ste sa narodili. Zmenil sa nejako váš život, keď ste sa prihlásili do Superstar?

Úplne kompletne a vo všetkom. Vďaka Superstar sa vlastne dnes spolu zhovárame. Dostala som sa do povedomia ľudí, odrazu mám okolo seba fanúšikov, ktorí sledujú moju tvorbu, čakajú a sú zvedaví, čo je nové v mojom profesijnom a občas aj súkromnom živote. Ak by som šla inou cestou, množstvo ľudí, ktorí ma sledujú, ktorí ma vnímajú a počúvajú moju hudbu, by bolo určite menšie.

Zaznamenali ste tlak na to dávať si väčší pozor, čo poviete alebo urobíte?

V istom zmysle určite. Ak sa pýtate na bulvár, nie som jeho obeťou. No byť súčasťou hudobnej brandže prináša so sebou isté povinnosti – dávať si pozor na spôsob prezentácie, na to, ako sa oblečiete, ako budete vystupovať. Samozrejme, väčšina žien má k tomu prirodzený vzťah, ale až ako speváčka som si uvedomila, že sa musím o módu zaujímať, že musím sledovať trendy, spojiť sa s profesionálmi a odborníkmi, ktorí mi poradia a budú ma viesť.

Oblieka vás napríklad slovenský dizajnér Michael Kováčik, ale aj francúzska značka Dior.

Hudba s módou súvisí a pekný, štýlový vzhľad je istým druhom podpisu umeleckej osobnosti. Ako žena mám módu rada, páči sa mi pekne sa nalíčiť, upraviť a mala som šťastie na skvelých ľudí, ktorí ma podporili a veľa naučili. Áno, patrí medzi nich aj Miško Kováčik, ale tiež dizajnér Lukáš Macháček a mnohí ďalší. V prípade značky Dior som zažila zaujímavý proces príprav. Keď som si obliekala ich šaty na plesovú akciu v Prahe, v Paríži schvaľovali môj look, dbali na každý detail. To bola ďalšia netradičná skúsenosť, ktorú si ako speváčka môžem užiť.

Speváčka Monika Bagárová počas výroby... Foto: SITA, Diana Černáková
RTVS: Legendy popu, Bagárová Speváčka Monika Bagárová počas výroby vianočného a silvestrovského hudobno-zábavného špeciálneho programu RTVS Legendy popu. Bratislava, 21. december 2011.

Roky v hudobnej brandži dokážu zmeniť vizáž, spôsob prezentácie, ale nepochybne sa podpisujú aj na hudobnom vývoji. Do akého momentu sa dokáže umelec rozvíjať? Máte sa ako speváčka ešte čo naučiť?

(smiech) Mám pred sebou ešte strašne veľa práce, aby som raz mohla byť dobrá. Jasné, že sa človek posúva ďalej hlasovo, mení sa jeho prejav, jeho sebaistota na pódiu, za roky hrania zažije všeličo, naučí sa, ako reagovať na dané situácie, niekedy možno aj problémové. V prípade hudby je to však jednoznačne o vlastnej ambícii posúvať sa. Neustále počúvam nové piesne, nasávam skladby mojich obľúbených interpretov. Hľadám si hudbu, ktorá mi dosiaľ nebola známa. Snažím sa zachytávať aj trendy, ale vo vlastnej tvorbe zostávam verná tomu, čo mi je prirodzené už odmalička – r'n'b, soul, pop. Nemenila by som, pretože v hudbe robím veci, ktoré mám rada. Od toho sa odvíja aj priazeň fanúšikov. Spoznajú, ak sa im snažíte posunúť niečo, čo vám nie je prirodzené.

Česká speváčka Monika Bagárová.
Speváčka Monika Bagárová počas výroby...
+25Speváčka Monika Bagárová pre Maybelline.

Vývoj posledných rokov nie je veľmi naklonený hudobnému priemyslu. Ľudia chodia menej na koncerty, kupujú menej nosičov – nie je to pre autorov hudby, pre tvorcu a interpreta deprimujúce?

Svetu vládne internet a z hudobníkov sa stali internetoví umelci. Má to svoje pozitíva aj horšie stránky. Vďaka službám ako Facebook, Instagram dnes dokážete promovať svoju tvorbu výrazným spôsobom. Je len na vás, ako sa rozhodnete. Koľko času a energie investujete do podobných aktivít, nakoľko sa odvážite zdieľať svoje súkromie, oslovovať fanúšikov on-line kanálmi. Samozrejme, situácia spred rokov, keď ľudia chodili na koncerty, ak chceli vidieť obľúbeného speváka, sa zmenila. Dnes sú viac v kurze rôzne kanály na Youtube alebo videoklipy. Ale vždy je to individuálne. Pozrite sa na takého Rytmusa – vypredá koncert do poslednej vstupenky. Chodia na neho davy, pretože si tak fanúšikov naučil. Ak si to umelec nastaví v úvode svojej kariéry, fanúšikovia dokážu byť verní. Samozrejme, treba ísť do každého koncertu na sto percent, čo on nepochybne robí. U mňa je to stále v plienkach. Vystupujem oveľa častejšie na menších akciách, rôznych firemných podujatiach. Na budúci rok plánujem turné, tak som sama zvedavá, aký záujem fanúšikov vyvolá. Držte mi palce…

Speváčka Monika Bagárová pre Maybelline. Foto: Maybelline
Maybelline Bagarova Speváčka Monika Bagárová pre Maybelline.

Už v Superstar vás chválili ako speváčku, ktorej hlas znie skvelo v duetách. Na konte ich máte hneď niekoľko – dokonca aj so Slovákmi Robom Opatovským či s Igorom Kmeťom. Ste tímová hráčka či skôr sólistka?

Na Slovensku mám už niekoľko spoluprác za sebou, to je pravda. Bude to asi štýlom hudby, slovenským umelcom sú bližšie žánre, v ktorých som doma. Vyhovujú mi obe polohy – spievať vo dvojici aj sama. Nedávno som si však hovorila, že si musím dať od spoločných skladieb trošku pauzu, zamakať na vlastných veciach.

V žilách vám koluje rómska krv. Podpisuje sa na tom, ako vnímate hudbu, aké žánre sú vám blízke?

Myslím si, že áno. O Rómoch sa hovorí, že hudbu cítia, a platí to. V mojom prípade ma na vzťah k hudbe predurčilo aj rodinné zázemie. Otecko je bubeník, starý otec má cimbalovú kapelu, celá rodina žije rytmom, hudba ma sprevádzala odmalička. U nás doma sa žiadne stretnutie, žiaden deň nezačal bez pesničiek. Bez hudby sme si nesadli do auta, priam by som povedala, že sme nešli ani do obchodu. Počúvali sme funky, soul, Stevie Wonder bol na dennom poriadku. Samozrejme, miešali sme do toho aj rómske skladby, ale podstatná bola hudba ako taká. Nedokážeme bez nej doma fungovať ani dnes. Za cit, ktorý mi rodičia vštepili, aj za DNA, v ktorej mám noty a tóny, môžem byť len vďačná.

Nepochybne ste si ako Rómka uvedomili aj rastúci rasizmus na oboch stranách česko-slovenskej hranice. Ako naň dokážete reagovať? Nemrzí vás, že ľudia sú voči Rómom často nenávistní?

Bola som vychovaná tak, že všetci sme si rovní. Rasizmus je o človeku, jeho individuálnom nastavení. Nerobím rozdiely medzi ľuďmi – či je biely, čierny, žltý. Občas sa mi zdá, že k rasizmu pomáhajú aj médiá. Najčastejšie sa píše alebo vysiela o tom, čo je zlé. Reportáže z osád, krádeže, konflikty. Áno, niektoré národnosti si za negatívne reakcie môžu samy. Ale nikdy by sme nemali dávať všetkých do jedného vreca. Sú Rómovia, ktorí nepracujú, nesprávajú sa slušne, ale sú aj takí, ktorí sú profesionálne, ale aj inteligenciou či správaním omnoho ďalej než taký bežný Čech. Neslušnosť sa neobmedzuje na rasu alebo farbu pleti.

S Dávidom Hodekom hrali spolu ako malé deti,... Foto: Archív Moniky Bagárovej
Monika Bagárová S Dávidom Hodekom hrali spolu ako malé deti, dnes sú do seba zamilovaní.

Čelíte občas rasistickým komentárom či urážkam aj na internete?

Áno, je smutné, že podobných vecí v digitálnom priestore pribúda. Rozhodla som sa, že nebudem na ne vôbec reagovať. Stačí sa občas pozrieť na podobné komentáre a pochopíte, že ide o hlúpych ľudí. Snažiť sa niekoho vychovať, vtĺkať mu do hlavy, že veci môžu byť aj inak, v tomto prípade nefunguje. Je to skôr strata energie.

Vy ste však osoba, ktorá dokáže istým spôsobom na ľudí vplývať. Rasizmus začína zasahovať aj mladú generáciu, ktorá nemyslí konštruktívne, nasáva polopravdy a hlúposti z internetu. Nedokázali by ste využiť svoje postavenie na to, aby ste ich trochu nasmerovali?

Raz som to urobila. Paradoxne išlo vtedy o situáciu, keď sa do mňa pustili samotní Rómovia. Moju cestu vidím v inom smere. Snažím sa ísť dobrým príkladom, som hrdá Rómka, ktorá by svoju príslušnosť nikdy nepoprela. Veľa ľudí o mne vie, že som rómskej národnosti, a tak trochu verím, že sa nájde pár takých, čo si povedia: „Jejda, Bagárová je Rómka a odmaturovala. Tak to ja musím tiež.“ Chcela by som sa angažovať v aktivitách, ktoré pomáhajú práve našej menšine – aktivitám na podporu vzdelávania, učenia. Ak moje slová môžu pomôcť a motivovať, určite to rada spravím.

Jedna vec sú predsudky v súvislosti s národnostnou menšinou. Vy ste však určite zažili aj tie hudobné, profesijné. Čelili ste pohŕdaniu či ponižovaniu kvôli účasti v Superstar?

Zhruba prvé dva roky, potom to našťastie ustalo. Niektorí kolegovia sa možno práve pre podobné reakcie začali za túto súťaž hanbiť, akoby popierať, že v nej boli. Môj prípad to nie je. Vďaka Superstar som tam, kde som, môžem robiť prácu, ktorú milujem. Nerozumiem tým, ktorí sa chcú nálepky speváckej súťaže zbaviť. Pripadá mi to ako padnuté na hlavu. Ak sa raz rozhodnete do podobného formátu prihlásiť, musíte si byť vedomý, že vás bude sprevádzať celý život. A nie je sa za čo hanbiť. Niektorí umelci tvrdia, že sme rýchlo kvasené hviezdy, ktoré sa dostanú na obrazovky, chvíľu sú populárne a potom zhasnú. Nie je to pravidlo, záleží na tom, ako človek celú príležitosť uchopí, akými ľuďmi sa obklopí a začne s nimi aj sám so sebou pracovať.

S jej súčasným partnerom Dávidom Hodekom sa... Foto: Archív Moniky Bagárovej
Monika Bagárová S jej súčasným partnerom Dávidom Hodekom sa stretávali na koncertoch ako malé deti.

Spevácke televízne súťaže so sebou nesú aj početné fanúšikovské základne, veľkú pozornosť, priazeň. To môže nejednému tínedžerovi takpovediac udrieť na mozog. Vám sa to ako pätnásťročnej študentke nestalo? Mali ste niekoho, kto vás držal na zemi?

Súhlasím, že pre niekoho môže byť ťažké vyrovnať sa s mediálnym záujmom a priazňou verejnosti. Udržať si chladnú hlavu a zostať skromným a príjemným človekom však vychádza asi z každého z nás. Ak to v sebe máme ako prirodzenú vlastnosť, ku ktorej nás vychovávali, pôjde to ľahšie. Moji rodičia vždy dbali na to, aby som sa nepovyšovala. Vďaka nim ma neovládol pocit, že som viac ako moje spolužiačky, že som dokázala viac ako iné dievčatá.

O umelcoch sa hovorieva ako o extrovertoch. Stále však existujú aj takí, ktorí priznávajú lásku k hudbe, procesu tvorby, k spojeniu s poslucháčmi na koncerte. Nevedia sa však vyrovnať s tým, že sú mediálne známe a takpovediac verejné osobnosti. Nepáči sa im, ak ich naháňajú médiá, ak ich fanúšikovia na ulici žiadajú o fotku či autogram.

Ale to je predsa súčasť našej práce. Aj záujem verejnosti nás posúva a v konečnom dôsledku umožňuje robiť kontinuálne ďalej. V momente, ako ma niekto osloví na ulici a vypýta si podpis, vnímam to veľmi pozitívne. Ľuďom sa páči, čo robím, pociťujú istý druh emócie, majú väzbu voči mne a mojej tvorbe – čo by som si viac mohla želať? Nie každý má predsa šťastie, že robí veci, ktoré ho bavia. Súčasťou muzikantskej kariéry sú aj rozhovory, aj kontakt s fanúšikmi, aj fotenie pre časopisy – je to celý balík a ja si ho užívam naplno a kompletne.

Žijete v Brne na Morave, časť aktivít máte v Prahe a cestúvate aj na Slovensko. V ktorom regióne sú fanúšikovia najvrúcnejší?

Vnímam to veľmi podobne tam aj tam. Nebehajú za mnou davy, ale dostávam množstvo pozitívnych reakcií od ľudí – aj osobných. Niekde sú nesmelší. Uvedomím si, že ma registrujú, možno aj chcú osloviť, ale chýba im odvaha. Ale keď sa na nich usmejem, väčšinou sa odvážia.

Poďme ešte na Slovensko. Momentálne ste v našich končinách pomerne často – začali ste randiť s bubeníkom Dávidom Hodekom, ktorý bol považovaný za zázračné dieťa – už v útlom veku hrával na bicích a očaril renomované kapely. Ako ste sa dali dokopy?

Verím, že veci sa dejú tak, ako majú. Všetko je dané zhora. S Dávidom sa poznáme už roky. Ako malé deti sme spolu hrali v jazzovom kvartete, kde bubnoval. Nevideli sme sa dlhý čas a potom sa odrazu zjavil – po desiatich rokoch. Dali sme to dohromady a je nám spolu fakt dobre. Spojila nás hudba, čo považujem za krásne.

V minulosti ste randili s Američanom a mali vzťah na diaľku. Teraz často jazdíte na Slovensko. Nebojíte sa, že práve vzdialenosť môže väčšinu vzťahov stáť krk?

Pokiaľ sa dvaja ľudia milujú, prežívajú skutočnú lásku, diaľka nehrá žiadnu úlohu. Aj keby ste boli na jednom konci sveta a váš milovaný na tom druhom, vždy sa dá nájsť miesto, na ktorom budete spolu. Samozrejme, každý musí niečo obetovať. V našom prípade nás delí zhruba dvesto kilometrov. Áno, občas je zložité, že sme stále na ceste, stále za volantom. Často nás rozdeľujú pracovné povinnosti. Riešenie je už v pláne, zaoberáme sa myšlienkou na spoločné bývanie.

Môže to medzi dvoma hudobníkmi fungovať? Niekto povie, že partner z rovnakej profesionálnej brandže je výhodou, lebo vám lepšie rozumie. Ale čo ak nastane situácia, že jeden z dvojice je populárnejší a darí sa mu viac? Robí to medzi umelcami dobrotu?

Medzi nami dvoma podobná situácia nastať nemôže, každý máme svoje miesto. Ja som popová speváčka, Dávid jazzový bubeník. Vie veľmi dobre, že počas koncertov, pri cestách po krajine za prácou sa nedá všetko naplánovať. Možno nebudete doma presne o desiatej večer, lebo vás po vystúpení ešte čaká autogramiáda alebo stretnutie s fanúšikmi. Je výhodou, ak partner rozumie, čo povolanie prináša. Dôležitý je vzájomný rešpekt, a medzi nami nechýba. Skvelé je tiež, že si môžeme navzájom poradiť, inšpirovať sa novými skladbami. Hudba je súčasťou nášho bytia, sprevádza nás všade, a som rada, že mám pri sebe chlapa, od ktorého sa môžem veľa naučiť. Emocionálne, ale aj profesionálne. Ale spoločnú kapelu neplánujeme. Aj v hudobnom partnerstve by mali existovať isté hranice. Pre vzťah je určite dobré oddeľovať prácu a súkromie.

Monika Bagárová

Narodila sa 5. júla 1994 v Brne. S hudbou bola v spojení už od útleho veku, ale zlom znamenalo účinkovanie v speváckej súťaži Česko Slovenská Superstar v roku 2009.

O dva roky neskôr vydala debutový album Shining, na ktorom sa objavilo niekoľko úspešných skladieb. Medzi nimi tiež dueto s vtedajším priateľom Benom Cristovaom. Duet má Bagárová na konte viacero – aj s Robom Opatovským či Igorom Kmeťom.

Momentálne pracuje na nových skladbách, stále vystupuje a je populárna aj vďaka silnej internetovej základni na Instagrame a Facebooku. Nedávno sa stala tiež lokálnou tvárou kozmetickej značky Maybelline.

Speváčka Monika Bagárová na Česko slovenskom plese.
Speváčka Monika Bagárová na Česko slovenskom plese. V kreácii Dior. Autor: Profimedia

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #speváčka #Monika Bagárová #ženský magazín MiA #r´n´b

+ Ak potrebujete vyšetriť zrak nemali by ste dlho čakať.
Nesnažte sa potopiť svojich kolegov, práve naopak,...

+ Problémy s popraskanými rukami vyriešite tuhým krémom.
O zamestnanie neprídete, tak prestaňte strašiť svoje...