Výchova k tomu, aby boli deti schopné pomáhať druhým, podľa známej českej krásky nie je vždy jednoduchá. „Snažím sa. Ale žijeme v Monaku, tam je to horšie,“ uviedla s úsmevom. Vzápätí však dodala, že jej syn Tobiáš je už vnímavejší a od piatich rokov s ňou navštevoval pravidelne kojenecký ústav, ktorému Maxovej nadácia pomáha a to by vraj mohlo trochu formovať jeho názor.
„Ale deti majú vlastnú cestu. Vlastný život, vlastné názory. Budem rada, keď v tom budú pokračovať, ale ak nie, čo sa dá robiť. Musíte to v určitom čase nechať tak a dať deťom možnosť slobodného rozhodovania. Aj ja som ho vždy sama mala,“ vysvetlila Maxová.
Štyridsaťpäťročná modelka sa k filantropickým aktivitám prepracovala postupne. A sama od seba. „Nebolo to plánované. V dobe, keď ja som pracovala, chcela som niekomu pomôcť a našla som si kojenecký ústav. A potom som nemohla len poľutovať tie deti a jednoducho odísť. Bol to postupný vývoj,“ uviedla pre Pravda.sk.
„V tom čase som bola jediná modelka, ktorá mala charitatívnu organizáciu a vždy som sa snažila na to nalákať ďalšie kolegyne. Ale všetko bolo pre mňa vlastne celkom nové. Takže sa považujem tak trochu za priekopníčku,“ pokračovala topmodelka. „Charitu som robila podľa toho, ako som to cítila. Podľa toho, aké som mala skúsenosti z toho kojeneckého ústavu, keďže som tam chvíľu pracovala,“ doplnila.
Pomoc druhým vníma ako svoju morálnu povinnosť. „Myslím si, že to je potrebné. Mala som šťastie, že som si mohla zarobiť peniaze. A pracovať pre charitu prináša akýsi zmysel pre mňa osobne, môj životný postoj, pre moje priority,“ uzavrela.