Katarína Hubinská: Keď niečo skutočne chceš, nikto ti nemusí radiť

, 23.04.2015 17:00
Katka Hubinská, majolika, Huba Art
Katka Hubinská. Autor:

Keď pred kamarátov položí papier a farbičky, najúžasnejšie výtvory majú tí, čo tvrdia, že kresliť vôbec nevedia. Výtvarníčka Katarína Hubinská, ktorá nezabudne zakaždým zdôrazniť: Aj ja som samouk.

Maľujete už od detstva, takisto aj vaši súrodenci. Porovnávali ste si navzájom svoje výtvory? Tak, čo hovoríš na môj…?
Každý z nás mal iný štýl. Brat zabŕdal do graffity, boli to také chlapčenské maľby a dnes dokáže vykúzliť úžasné veci z dreva, sestru zas v detstve zaujímala príroda, maľovala nádherne realisticky. Potom sa dala na prácu so sklom, vyrába rôzne svietniky. No a ja maľujem.

Vyštudovali ste organickú chémiu, vôbec sa ňou však neživíte a v budúcnosti chcete iba maľovať. Oľutovali ste niekdy túto voľbu? Bol to omyl?
Nikdy som si nemyslela, že raz budem môcť maľovať na plný úväzok. Preto mi ani nenapadlo maľbu študovať. Chémiu neľutujem, veľmi ma bavila. Možno ju priamo v praxi nevyužívam, ale naučila som sa vďaka nej určitým spôsobom rozmýšľať. Nemenila by som.

K maľovaniu vás viedli rodičia? Keď ste boli všetci takí výtvarne činní…
Skôr brat ma inšpiroval. Jeho priateľka, dnes už moja švagriná, mala narodeniny a on mi pri tej príležitosti kúpil plátno, stojan a farby. Prišiel za mnou, vraj: „Kača, namaľuj Janke obraz.“ Namaľovala som a… odvtedy maľujem.

Detail obrazu "Noc". Akrylové...
Detail obrazu "Noc". Akrylové farby na plátne, rozmer 20 x 50 cm. Autor: archív K. Hubinskej

A čo najradšej? S touto otázkou sa asi stretávate často.
Motívy z prírody. Milujem stromy, dá sa na nich úžasne učiť, zájsť až do detailov, sú to zaujímavé „bytosti“, mám k nim vzťah. Cítim, že sa ešte len formujem, takže o pár rokov to bude asi niečo úplne iné. Kedysi som maľovala najmä akty, páčili sa mi babské kozy (smiech). Ženské telo je pekné.

Máte od svojich obrazov dostatočný odstup? Viete od svojich diel poodstúpiť a zhodnotiť, ktorý a či sa podaril?
U mňa je to dlhší proces. Väčšinou bývam nespokojná a obrazy donekonečna prerábam. Niekedy aj rok. Odstup nemám. Výborným kritikom je môj partner. Toto musíš spraviť svetlejšie, toto mi tam prekáža, toto sprav inak… Na 99 percent má vždy pravdu.

Vravíte, že tvoriť je o pocitoch. Keď máte zlú náladu, nedokážete sa prinútiť a proste maľovať?
Nie, to by bola len nejaká čmáranica. Keď chcem príjemný obrázok, musím sa cítiť príjemne.

Noc.
Noc. Autor: archív K. Hubinskej

Žijete a pracujete v magickom prostredí – Pezinok, Modra. Veľa to pre vás znamená, zrejme by ste odtiaľ ani nechceli odísť. Povedzte nám o tejto krásnej vinárskej oblasti niečo viac.
Je tam krásne, ale určite by som chcela skúsiť , ako sa žije aj niekde inde. Hocikde. Mám dušu dobrodruha. Sestra si našla priateľa v Stockholme a rozprávala mi o remeselných uličkách pre tvorivých ľudí. Platia symbolický nájom a vo výkladoch umelci tvoria v priamom prenose. Vraj je to veľmi čarovné.

Slovenskí umelci sa dosť sťažujú, vraj Slováci nevenujú veľkú pozornosť umeniu. Máte podobnú skúsenosť?
Nemám (smiech). Možno je to záležitosť Pezinka, ale tam o umenie záujem je a narastá rok čo rok. Slovenskí umelci by mali zosadnúť z obláčikov a ísť viac medzi ľudí. Zistili by, že ľudia k umeniu majú vzťah, možno len naň nemajú toľko peňazí.

Okrem toho, že maľujete, ste aj prevádzková riaditeľka a podpredsedníčka predstavenstva v Slovenskej ľudovej majolike. O tej ak čítame, tak prevažne v súvislosti s blížiacim sa krachom. Pravdepodobne sa snažíte o to, aby sa to nestalo?
V majolike boli jednak ľudia vo vedení s nedostatočnými skúsenosťami alebo znalosťami. Aj robotníci, keďže ide o družstvo, ktoré si vedenie volí zo svojich členov. Tým pádom nebolo vynaložené dostatočné úsilie starať sa o obchod, ale gro problému, prečo je majolika na tom dlhodobo finančne tak zle, je fakt, že živiť sa na Slovensku umením je nesmierne ťažké. Myslím si, že by bolo na mieste, keby podnik takéhoto charakteru podporoval aj štát. Náš podnik funguje extrémne nízkonákladovo a aj tak máme problém dostať to do rozumnej hladiny, aby sme prežili. Momentálne nám klinec do rakvy dáva práve sociálna poisťovňa, ktorá nám vyrúbila pokutu za oneskorené platby za desať rokov dozadu v takej neuveriteľnej čiastke, že je to pre nás likvidačné.

Živé maľovanie na podujatí Art Park v Pezinku.
Živé maľovanie na podujatí Art Park v Pezinku. Autor: archív K. Hubinskej

Ale sú v práve, nie?
Sú v práve, áno, na Slovensku je možné všeličo. V majolike máme množstvo exekúcií, práve štát je naším najväčším veriteľom, pretože sme roky nestíhali platiť načas odvody a dane. Ostatné náklady sú skutočne zanedbateľné, lebo materiál nestojí veľa a budovu máme vlastnú. Paradoxne, štát k nám posiela významné návštevy diplomatického charakteru a každý štátnik sa na nás usmeje a podá nám ruku s tým, že „toto treba zachovať“, ale tým to hasne. Ja som síce k majolike nikdy nemala výrazný vzťah, ale už nepochybujem o tom, že je súčasťou našej kultúry a histórie, o ktorú by sme sa mali starať, aby tu ostala aj pre ďalšie generácie. Veľa ľudí sa nás pýta, prečo nepožiadame o dotácie, žiaľ, ako dlžník štátu na ne nemáme nárok. Je to začarovaný kruh.

Skúsme sa ešte predsa len vrátiť k vašej tvorbe. Inšpiráciu máte všade navôkol. Kde ste napríklad videli najkrajší strom?
Pekné stromy sú všade, aj obloha je nádherná, stačí sa pozrieť z okna. Mám toľko inšpirácie, že nestíham maľovať.

Maľovať učíte aj druhých? Alebo plánujete, možno niekedy v budúcnosti?
Som samouk, nie som oprávnená niekoho učiť, ale teší ma maľovať s inými ľuďmi. Prednedávnom ma oslovila spolužiačka zo základnej, či si s ňou v nedeľu nepôjdem maľovať, nevybehneme spolu na výlet a nenamaľujeme čosi v prírode. Rada ľudí privádzam do tvorivého stavu, páči sa mi, keď prekonajú akýsi strach z toho, že maľovať nevedia. Výsledok nie je dôležitý, podstatný je proces. Viete, pred koľkých kamarátov som už na návšteve dala farbičky a papier a donútila ich, aby niečo nakreslili? Najväčšmi sa paradoxne odviažu tí, čo vravia, že nevedia.

Detail obrazu "Deň" Akrylové...
Detail obrazu "Deň" Akrylové farby na plátne, rozmer 20 x 50 cm. Autor: archív K. Hubinskej

Samouk… Nechceli ste sa v maľovaní neskôr aj vzdelávať?
Hoci viem, že sa na škole sa musia učiť úžasné veci, ktoré prácu veľmi uľahčia, nemala som tú potrebu. Som zástanca myšlienky, že keď niečo chcem, všetky schopnosti mám vo svojich rukách. Keď niečo skutočne chceš, nikto ti nemusí radiť.

Očakáva celé široké okolie od vás darček v podobe obrázka?
Ja ich rada obdarujem. Ale až keď si to vypýtajú, pretože je ťažké odhadnúť, čo sa komu páči.

Katka Hubinská.
Katka Hubinská. Autor: Dana Závadová

V byte, v ktorom s priateľom žijete, visia na stenách vaše obrazy?
Áno. Sme tam relatívne krátko, ale plánujem tam pomaľovať aj steny.

Katarína Hubinská (31)

Vyštudovala organickú chémiu v Bratislave na Univerzite Komenského. Je prevádzková riaditeľka a podpredsedníčka predstavenstva v Slovenskej ľudovej majolike a zároveň tvorí, maľuje – pod značkou Huba Art. Žije v Pezinku, pracuje v Modre.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Pezinok #chémia #maľba #majolika #strom #samouk #Katarína Hubinská
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk