„Rakúšania a Slováci sa zabávajú podobne. Ale myslím si, že menej jedia a viac tancujú,“ hovorí s úsmevom. Keďže má bohaté skúsenosti aj so slovenskými plesmi a bola vôbec prvou moderátorkou aj na bratislavskom Plese v opere, vie, že Slováci majú mlsný jazýček. Rakúšanom stačí menej. „Čo sa týka kateringu, je veľmi jednoduchý. A to platí aj pre najväčší ples vo viedenskej opere – sú tam párky, guláš, veľmi jednoduchý katering, jednoduchá ponuka gurmánska,“ vysvetľuje.
Keď vyrazí na podujatie vo Viedni, teší ju, koľko úspešných Slovákov reprezentuje krajinu za hranicami. „Napríklad na viedenskom bále tancuje naša sólistka Nina Poláková, ktorá je primabalerínou Viedenskej štátnej opery. Roman Lazík je tam, medzi viedenskými filharmonikmi vidím slovenských hudobníkov. Prvé husle hrá náš výnimočný hudobník Tibor Kováč,“ vymenúva Heribanová.
Hrdá však môže byť aj na svoje dcéry. „Ďakujem pánu bohu, že to takto všetko je. S plnou pokorou a tichou radosťou. Teším sa, že sa mojim deťom darí – Tamarke aj Babsi,“ hovorí moderátorka. „Hoci študovali vonku a mali veľmi tvrdý život, vrátili sa domov. Vedia, že na Slovensku je to pre nich najkrajšie. Že sú tu doma, cítia slovenské korene, našli si priateľov napriek tomu, že boli dlhé roky mimo.“
Kým mladšia Barbara pracuje v PR agentúre a tiež píše do časopisu a sprevádza módnou rubrikou v televízii, staršia Tamara sa už dlhší čas profiluje ako talentovaná knižná autorka. S poslednou knihou Malá doba ľadová zaznamenala komerčný úspech, ale našla aj odozvu u kritikov.
„Ja sa vo všeobecnosti teším, že ľudia si kupujú a čítajú knihy, že deti čítajú knihy. Lebo kniha je zvláštny fenomén, pri knihe človek medituje, premýšľa. Dokáže sa vrátiť k myšlienke, čo ťažšie zvládne s počítačom, televíznou obrazovkou. Kniha je taký artefakt malý intelektuálny,“ uvažuje Heribanová. „Čím viac bude ľudí, ktorí dokážu zaujať svojou tvorbou, tým to bude lepšie. A teším sa z Tamarky, že píše. A páči sa mi, čo píše,“ dodáva.