Tvorí róby od výmyslu sveta a pracuje aj s modrotlačou – hoci je to pôvodne ľudový materiál, ušila z neho exkluzívne, priam kráľovské modely. Má šikovné ruky a dobré nápady. Jej modely, bohato dekorované kvetmi, pripomínajú záhrady, mikinu so sivou kožušinovou hrivou nazvala zvláštnym slovom Vlka, robí legíny veselých farieb. Pochádza z krajčírskeho rodu, ovláda remeslo, ale má až básnický cit.
Človek by vraj mal poznať sám seba, keď si vyberá pre seba odev. Má poznať svoju odvahu?
Povedala som to v súvislosti s plavkami. Pri výbere plaviek by mal byť každý k sebe kritický, poznať svoje možnosti, ale pokiaľ ide o oblečenie ako také, je dôležité, aby človek vedel, v čom sa dobre cíti. Mali by sme veriť svojím pocitom a uvedomiť si, čo nám robí dobre. Potom sa môžeme obrátiť na ľudí, ktorí vedia poradiť, čo nám svedčí, v čom vyzeráme najlepšie.
Vy sa venujete módnemu návrhárstvu už desať rokov – vidíte hneď na človeku, či má vkus a do čoho by ste ho obliekli?
Vidím jeho postavu a na základe toho mu dokážem poradiť, v čom by najlepšie vynikla, ako by sa dali zakryť nedostatky a vyzdvihnúť pozitíva.
Ľudia sa obyčajne pozrú na seba do zrkadla a uspokoja sa pohľadom spredu, ostatné ich nezaujíma. Sú všetky pohľady na odev pre návrhára vždy rovnako dôležité? Na javisku ich obyčajne vidno iba spredu.
Môj otec vyrábal keramiku, točil vázy, a váza musela vyzerať z každej strany dobre. Odev je niečo podobné. Je to obal na človeka. Oblečený človek je pre mňa niečo ako socha – mal by vyzerať z každej strany krásne.
Spomínate keramiku – ste z umeleckej rodiny?
Moji starí rodičia – z otcovej aj maminej strany – žili v Bratislave a venovali sa všetci krajčírskemu remeslu. Môj otec robil pre Slovenskú ľudovú majoliku v Modre.
Vďaka tomu ste sa dostali aj k šitiu z modrotlače, ktorá tiež patrí do sféry ľudového umenia? Povýšili ste ju na moderný materiál – čo bolo podnetom?
Prišla ponuka, aby som vytvorila národný kostým pre súťaž krásy Miss Universe SR 2012. Pri tejto príležitosti som si predstavila, aké by bolo krásne, keby sa dievčatá ukázali v niečom naozaj národnom, vychádzajúcom z našich ľudových tradícií, ale v modernom poňatí. Urobila som z nich teda modrotlačové kráľovné a princezné. Z toho vznikla myšlienka vytvoriť kolekciu, ktorá sa bude dať – či už bežne, alebo na slávnostné príležitosti – nosiť v reálnom živote. Teda, nielen na krojoch, ale aj ako civilný odev.
Kedysi sa bežne nosili aj v meste jednoduché modrotlačové sukne, ale vy ste dali modrotlači nový rozmer – ušili ste z nej šaty s fantáziou. Boli ľudia prekvapení? Poznajú ešte modrotlač, alebo je to už zabudnutý materiál?
Niekto si ju pamätá, niekto nie, ale myslím, že sa vedomie o histórii práve obnovuje. Tvorcovia sa k minulosti v ľudovej umeleckej tvorbe vracajú, snažia sa niečo z nej obnoviť a priniesť do súčasnej umeleckej tvorby.
Modrotlač obsahuje aj ručnú prácu – máte rada ručné práce?
Mám veľmi rada ručnú prácu – korálkovú výšivku alebo rôzne aplikácie a zásahy do materiálu. Modrotlač sa mi zdala krásna a výnimočná práve tým, ako sa vyrába – odtlačkami na látku. Je to prácne a treba pri tom vytrvalosť a trpezlivosť. To sa mi na nej páčilo.
Čím ste vy kedysi začínali, ako ste sa dostali k dizajnérstvu? Aj vy ste šili pre bábiky a potom pre seba a kamarátky?
Začala som šiť kamarátkam a postupne narástol okruh ľudí, ktorí mali záujem o moje výrobky. Tak prirodzene som prešla k návrhárstvu. Môj dedo bol pánsky krajčír, babka dámska krajčírka, takže som odmalička bola v prostredí, kde sa šilo. Starí rodičia sa venovali šitiu na vysokej profesionálnej úrovni aj ma veľa naučili. Zišlo sa mi to.
Foto: Pravda, Robert Hüttner, Robert Huttner
Modely ste navrhovali už prvým zákazníkom alebo ste šili podľa ich nákresov?
Väčšinou sa im zapáčilo niečo, čo som si ja ušila a chceli niečo podobné. Iní zasa prišli s obrázkom: toto takto a toto takto… Nakoniec z toho vznikol nový model. Začiatky bývajú všelijaké.
Máte odložené svoje prvotiny?
Niečo z prvej kolekcie, ktorú som mala prezentovanú v Amerike.
Hneď v Amerike?
Pozvali ma na prezentáciu tvorby Slovákov pre Slovákov žijúcich v Amerike. Ja som tam osobne vtedy nebola, ale zobrali moju kolekciu a predviedli ju. Dva modely sa aj predali.
Takže úspech. Už ste na tejto práci zbohatli?
Zatiaľ nie, ale stále na tom pracujem. Teším sa z toho, keď sa mi podarí ušiť niečo lepšie ako minule.
Možno sa stále zlepšovať? Aj niečo niekedy pokazíte?
Všetko sa dá aj skaziť. To vždy hrozí – človek nezačína tým, že vie… Tak ako sa musí spevák rozospievať, tak aj ja sa dostávam do formy a som šťastná, ak niečo urobím kvalitnejšie ako pred rokom.
Používate pri tvorbe modelov aj fantáziu – "vybočíte“ niekedy kvôli nej z pôvodného nákresu?
Keď už mám niečo nakreslené, smer šitia nezmením. Pri zdobení je to voľnejšie, to sa tvorí priamo pri aplikácii na látku – koráliky, perličky, kamienky, všetko voľne prikladám, skúšam, robím to s citom, a keď sa robí s citom, vznikne aj niečo, s čím som predtým nepočítala. Väčšina mojich výšiviek sú originály. Sú to asymetricky vysypané perličky, ale sú tam aj časti súmerné, ktoré sa dajú nakresliť vopred.
Stalo sa vám, že niekto bol s hotovým modelom nespokojný? Nedostávate sa do konfliktu so zákazníčkami?
Ja mám dobrých zákazníkov a ku konfliktom nedochádza. Ľudia totiž neprichádzajú k návrhárom nezorientovaní. Poznajú ich tvorbu a majú špeciálne o ňu záujem. Ak prídu k návrhárovi, už vedia, čo ten človek robí, a chcú kus jeho tvorby. Už tým sa vylučuje, že by to nedopadlo dobre.
Prichádzajú s konkrétnou predstavou modelu a s predstavou, že im budete šiť aj v budúcnosti?
Ako kedy. Keď s niekým dlho robíte, naladíte sa na určitú nôtu, viete, čo na ňom bude vyzerať dobre, čo sa mu bude páčiť. A oni zasa vedia, čo robím a čo im môžem ponúknuť. Cítia sa v ušitom na mieru lepšie, ako keby si šaty kúpili hotové. Chcú šaty robené pre nich a vracajú sa ku mne.
Zo všetkého šijete len jeden kus?
Robím viac kusov, limit je päť kusov. Modrotlač som si zvolila práve preto, že mi jej vedia vyrobiť toľko, koľko potrebujem. Aj tým bola pre mňa kolekcia True Blue prezentovana na Fashion Live! 2014 špeciálna. Originálny materiál ešte znásobuje originalitu modelu.
Máte aj obchod?
Nie, mám tento showroom v Bratislave na Továrenskej ulici, je to dielňa aj ateliér, poslúži na stretnutia aj na prezentácie. Na väčšiu módnu prehliadku sme pozývali 150 hostí, ale to nie sú len klienti, ale aj ich rodiny a priatelia, ktorí chceli vidieť niečo také.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Vašimi zákazníčkami sú niektoré známe speváčky…
Barbora Drahovská z kapely Bloom si oblieka moje modely, Kristína krstila v mojich šatách svoju novú výberovku … Občas príde Zdenka Predná alebo moderátorka Alenka Heribanová…
Šijete aj pre mužov?
Zatiaľ len pre priateľa. Urobila som mu baretku, bundu a nohavice.
Je extravagantnejší, má zmysel pre módu?
On sa dá nahovoriť na všetko – myslím si, že sa z toho teší: baretka je tartanová, nohavice sú široké, v štýle unisex, ale zapínanie na pánsku stranu.
Čo najradšej navrhujete?
Vo všeobecnosti šaty. Vybláznim sa napríklad na dekoratívnych šatách…
Ako sú tie, čo vyzerajú ako kvetová záhrada?
To je projekt, ktorý robím s kvetinárom Ivanom Bednárikom, mojím dlhoročným kamarátom. Sú vyrobené z umelých kvetov, ktoré rôzne rozoberieme a ešte dotvárame – napríklad aj farbením.
Robíte aj praktické legíny.
Áno, sú z najrôznejších strečových materiálov aj z bavlny. Vyrobili sme ich už veľmi veľa farieb a vzorov – asi tristo. Zákazníčky hovoria, že sa veľmi dobre nosia.
Začína sa plesová sezóna – máte plesové šaty z vlastných rúk?
Na plesy nechodím, ale keby som išla, šaty by som si ušila. Pre mňa je najhoršie, keď mám šiť niečo pre seba. Hovorí sa, že obuvník chodí bosý, tak aj dizajnér robí radšej pre druhých.
Majú klienti špeciálne požiadavky pri plesových šatách?
Ak je to nová klientka, je potrebné, aby vysvetlila, čo si predstavuje. S tými, čo chodia pravidelne, už vieme, čo to asi bude. Každá žena chce byť na plese najkrajšia, ide o to, aby všetko sedelo.
Majú ľudia cenový limit, keď k vám prídu? Alebo povedia – nech to stojí, čo to stojí, musím mať najkrajšie šaty?
Myslím, že dnes veľa ľudí má limit, ale – aj návrhári majú svoje ceny.
Foto: Orange
Koľko stoja spoločenské šaty od vás?
Asi 1 500 eur – a viac.
A aké najdrahšie ste vyrobili?
Za 3 400 eur.
Povedia vám ľudia, na akú príležitosť si šaty berú? Vždy je dôležité to vedieť?
Preberá sa to ako prvé.
Radíte aj s doplnkami? Robíte napríklad taštičky z rovnakej látky, ako sú šaty?
Som konzervatívna a páči sa mi, keď je to rovnaké. Ak chce byť niekto extravagantnejší, odporúčam stylistu. Na plese kabelku aj tak odložíte, zladíte ju skôr s kožuchom a kabátom, pri tancovaní ju nedržíte, takže – nemusí byť rovnaká.
Poznáte na móde, odkiaľ je? Je slovenská móda niečím špecifická?
Dnes sa odlišuje skôr štýl jednotlivcov ako móda z rôznych krajín. Teda, keď hovoríme o móde na ulici.
Nehrozí, že vás niekto napodobní?
Návrhárov na Slovensku je veľa, poznáme sa, poznáme si svoj rukopis a nikto nemá záujem odkukávať. Symbióza dizajnérov funguje.
Niektorý model na verejnosti na seba upozorní napríklad tým, že je priesvitný alebo náhle niečo "vykukne“ – je to zámerné?
S tým sa nepočíta, ale stáva sa. Je to však skôr problém spodnej bielizne. Mohla by dizajnérovi narušiť model.
Ako ste prišli na nápad, urobiť na bundu s kapucňou niečo ako hrivu?
S priateľom radi diskutujeme, preberáme nápady a pri tvorbe kolekcie True Blue vznikol takýto extravagantnejší návrh na bundu. Model sme nazvali – Vlka.
Hodí sa do Bratislavy aj takáto výstrednejšia móda?
Prečo nie?
Jana Gavalcová
Narodila sa 19. decembra 1983 v Bratislave. Odmalička sa venovala maľbe, grafike a kresbe pod vedením akad. mal. Marty Horníkovej. Na Združenej strednej škole odevnej v Bratislave si vybrala odbor modelárstvo a návrhárstvo odevov. Po maturite štyri roky študovala na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského výtvarnú výchovu pod vedením akad. soch. Alojza Drahoša, akad. mal. Vlasty Hloškovej, akad. mal. Zdena Brázdila, umel. fotografa Mgr. Františka Tomíka a akad. mal. Stanislava Harangózoa. Má za sebou niekoľko autorských kolekcii a módnych prehliadok. Najnovšia kolekcia nesie názov True BLUE a je inšpirovaná modrotlačou. Bola súčasťou projektu Slovak Fashion Tour 2009, ktorá sa konala v Košiciach, Žiline a Bratislave. V roku 2010 sa stala ambasádorkou slovenskej módnej tvorby pre módny projekt Russian Slovak Fashion revolution {ELESKO, Modra}, kde predstavil svoju tvorbu aj kráľ ruskej haute couture Slava Zajcev. Gavalcová už štyri roky spolupracuje s Miss Universe SR, pre ktorú pravidelne vytvára kolekciu plaviek a pomáha s výberom garderóby na finále. Je autorkou slovenského národného kostýmu, v ktorom Slovensko reprezentujú Miss Universe na svetových súťažiach krásy. Svojou tvorbou Jana podporila aj dva ročníky MISS SLOVENSKO.