Čo sa vo vašom živote zmenilo, keď ste začali liečiť ľudské “dušičky”?
Už popri manažérskej práci som vykladala karty u priateľky v čajovni, kde som stretla jednu Ukrajinku. Poprosila ma, aby som sa jej pozrela na osud, na oplátku mi vraj ona povie, čo čaká mňa. Jej anjelské karty naznačovali, že môj život sa po štyridsiatke obráti naruby a neostane kameň na kameni. Dnes mám 47 rokov a môžem potvrdiť, že mala pravdu.
Sedem rokov teda žijete “nový život”.
A úplne naplno. Ten starý som opúšťala postupne, ešte dobiehali staré túžby.
Keď vám po potrate čistili maternicu, prežili ste klinickú smrť, a tá spôsobila vo vašom živote obrovský zlom. Skúste ju popísať. Veľa o nej čítame…
Je to presne tak, ako o tom čítate. Všetci to popisujeme rovnako. Človek prejde svetelným tunelom a ak má ostať na zemi, vráti ho to späť, v opačnom prípade odchádza z tela. Ja som sa musela vrátiť. Bytosť, ktorú som na tej ceste stretla, mi povedala, že mám na zemi poslanie. Vraj budem “otvárať dúhové mosty od srdca k srdcu”, čiže stretávať sa s ľuďmi a viesť ich naspäť do ich sŕdc.
Dalo by sa dovtedy o vás hovoriť ako o kariéristke?
Asi áno. Nebola to však moja, ale mamina cesta. Cez nás sestry si plnila svoje ambície. Fungovala som takto pätnásť rokov, potom ma život nasmeroval na moje pravé predurčenie. Všetko má svoj čas.
Kto bol prvý človek, ktorému ste pomohli?
Pamätám si naňho veľmi presne. Bol to môj spolužiak z gymnázia, stretla som ho po dvadsiatich rokoch na stretávke. Prišiel za mnou s tým, že má rakovinu semenníkov. Povedala som mu, že o rok a pol bude mať dcéru. Pozrel sa na mňa ako na blázna, no ja som s ním začala pracovať – prešiel si regresnou terapiou a o rok a pol, keď pochopil, kde boli korene príčiny, rakovina úplne zmizla. Dnes má šesťročnú dcéru.
Mám chuť sa vás spýtať, či ste sa niekedy aj pomýlili. Skrátka, či vám nejaká predpoveď nevyšla.
Nie. Od sprievodcu dostanem informáciu, ktorá je pre daného človeka dôležitá. Tú mu musím odovzdať. Omyl z tohto pohľadu neexistuje.
Jednoznačne nie ste veštica, numerologička ani astrologička. S akým označením sa stotožňujete najväčšmi?
Som boží posol medzi nebom a zemou. Odovzdávam informácie, lebo duchovné bytosti nemajú ústa. Nič viac, nič menej.
Ľudia si potrebujú sadnúť, zrejme aj vy so svojimi klientami. Alebo netreba?
Človek, ktorého mi duchovné bytosti pošlú, je už určitým veciam otvorený. Buď má veci naštudované, precítené alebo sa mu už niečo “záhadné” prihodilo. Ľudí by som prirovnala k cibuli. V strede je žiariace jadro, ale vrstiev, ktorých je okolo, majú niektorí viac, iní menej. V každom jednom človeku však vnímam srdce, žiariacu podstatu. Nepozerám sa, koľko má kto vrstiev a či si s ním sedím. Na všetkých pozerám rovnako.
S čím najčastejšie za vami chodia. Je to strach?
Strach. To je to, čo nám bráni vidieť žiaru a byť pokornými. Strach nás neuveriteľne blokuje.
Máte recept na to, ako ho najúčinnejšie a najrýchlejšie roztopiť?
Treba o to požiadať. Každý sám za seba by mal poprosiť vyššiu moc, aby všetky jeho strachy boli z jeho poľa uvoľnené.
Je to ľahké?
Je to také, ako si človek pripustí. Strach môže odísť ako lusknutím prsta, ale kto nad ním dlho dumá, pre toho to bude ťažké. Uvedomte si, že všetko tvoríme myšlienkou. Ak si povieme “bude to ľahké”, môže to odísť naraz a keď sa nejaký malý strach v blízkej budúcnosti objaví, treba si ho len uvedomiť a povedať si: Prepúšťam ho. A ďalej tomu nevenovať pozornosť.
Vy ste už nad vecou?
Aj u mňa sa poznanie otváralo v súlade s plánom mojej duše. Tiež som stretávala pomocníkov, ktorých som stretnúť potrebovala. A ešte stále sa mám čo učiť. Znamená to, že ani ja si ešte nemôžem povedať, že som úplne nad vecou.
Máte tri deti. Tretie sa vám narodilo v “novom živote”. Vychovávali ste ho inak?
Ja deti nevychovávam, ony prišli vychovávať nás. Duša presne vie, čo má robiť, učí celé okolie.
Čo si myslíte o fráze, že “čo má prísť, to zákonite príde”?
Je to tak. Všetko máme naplánované, lebo každá duša si prinesie svoj karmický plán do každej inkarnácie.
Môžeme napriek tomu uľahčiť cestu snom, aby sme sa k nim rýchlejšie priblížili? Okrem toho, že sa, ako sme spomínali, prestaneme báť.
Odporúčam nič neurýchľovať. Všetko treba nechať plynúť. Lebo to, čo k nám má priplávať v rieke života, to k nám pripláva. Bez toho, aby sme sa akokoľvek snažili. Všetko k nám prichádza, ako má.
Lenže do života prichádzajú aj zlé veci, napríklad smrť blízkeho. Dokážete ju prijať ľahšie ako predtým?
Určite. Smrť som prežila na vlastnej koži a ako taká pre mňa už neexistuje. Je to len prechod akousi bránou. Tak, ako si vyberáme dátum a formu vstupu do sveta (niekto sa narodí cisárskym rezom, iný s omotanou pupočnou šnúrou, alebo predčasne), vyberáme si aj dátum a formu odchodu. Niekto umrie v spánku, ďalší pri autonehode, iný dlho trpí v chorobe. To všetko sú skúsenosti duše.
Máte ešte nejaké plány? Niečo, po čom vám “piští duša” a potešilo by vás, ak by vám to vyšlo?
Už dávno neplánujem (úsmev). Napísala som dve knihy, ktoré som ale nevydala. Tú prvú o zážitku s klinickou smrťou (Stretnutie so svetlom), som poslala v pdf formáte známym a ľuďom, u ktorých som vycítila, že sú tejto téme otvorení. Druhou bola kniha rozprávok pre deti, ktoré sa mali narodiť. V tom čase mi prišla informácia, že až moja tretia kniha bude úspešná. Najskôr som rozmýšľala, o čom budem písať, veď kníh sú plné kníhkupectvá, ale potom som to prestala riešiť. Ak mám napísať knihu, tak ju napíšem.
Takže plávate životom ako v loďke. A to je to najlepšie, čo môžeme urobiť, veď to aj odporúčate.
Presne tak. Zahoďte veslá, prestaňte nimi trepať a usmerňovať loďku. Nechajte ju plávať po prúde vody. Ona nás zanesie tam, kam má.
Ivona Kozár (47)
Pochádza z Bratislavy, kde vyštudovala Ekonomickú univerzitu. V minulosti pracovala ako manažérka, etablovala na slovenský trh značku Suzuki, robila poradenstvo ukrajinskej banke, pôsobila aj ako account manažérka v spoločnosti Telekom. Kontaktovať ju možno prostredníctvom Facebooku pod odkazom Kvetinka duchovná pomoc.