Foto: Jakub Gulyás
Na krste tejto knihy, v bratislavskom hoteli Kempinski vo štvrtok večer povedala, že to považovala za svoju výhodu. „Lebo tú esenciu jeho ako človeka som mohla nasať cez vás, ktorí ste ho poznali. A v knihe nie je žiaden môj osobný pocit,“ spresnila. Pripomeňme, že materiálom pre vznik tejto unikátnej knihy bolo 76 rozhovorov, ktorých Coddington spravila s Bednárikovými kamarátmi, rodinou a známymi. Okrem toho bola všade, kam sa ísť v rámci možností dalo, ikskrát napríklad v Prahe, kde mal režisér bohatú kariéru, v Londýne a stretávala sa s ľuďmi, ktorí akokoľvek s Bednárikom súviseli.
Coddington do knihy naozaj vložila všetko. „Myslím si, že veci by sa mali robiť dobre a poctivo. Vždy sa o to snažím, aby nikto nemohol povedať, že som niečo odflákla. Netvrdím, že je to hneď perfektné, ale robím to tak, aby to bolo dobré,“ povedala na margo svojho perfekcionizmu, o ktorom sa na krste knihy tiež rozprávalo.
Foto: Ikar
Jej prvé tri knihy sú na základe skutočnej udalosti. Ďalšie dve sú vymyslené. „Skutočné príbehy, ktoré píše život, mi sedia viac,“ myslí si však Coddington. Kniha o Bednárikovi je jej šiestou v poradí, ktorú nazýva samostatnou kapitolou. „Určite by som povedala áno, ak by tá možnosť prišla ešte raz a dúfam, že ešte napíšem veľa dobrých, poctivých kníh,“ skonštatovala.
Tým, že kniha o Jozefovi Bednárikovi uzrela svetlo sveta 21. augusta, strávila s ňou spisovateľka okrem iného aj celé leto. Podklady k nej s ňou cestovali po všetkych troch krátkych dovolenkách. Bola s deťmi na Malte, v Taliansku aj vo Švajčiarsku. „Každá jedna fotka prešla mojimi rukami, rozhodovala som, kde bude umiestnená. Aj keď za tým stojí perfektná grafička a práca redakcie, pri všetkom som bola.“ Keď bola vo Švajčiarsku, pani Šedivá z Prahy dokončila prvý zlom, ktorý si musela pozrieť, aby urobila korektúry pre grafiku. „Takže vo Švajčiarsku na hoteli, namiesto toho, aby som si pozerala tú krásnu upratanú krajinu, vytlačila som si za ťažké peniaze rukopis Bednárika a v saune na lehátku som červenou robila korektúry,“ usmieva sa pri spomienke na tohtoročné leto Coddington.
Päťdňovú dovolenku s deťmi si užila aj na Malte. „Mala som v tom čase narodeniny a moje deti mi objednali koláčik s prskavkou. Bola som na ne hrdá.“ Ľúto, keď bola kniha pripravená do tlače, Coddingtonovej nebolo. Do hry už stihli prísť nové veci. „Všetko má svoj čas. Už je to hotová knižka, ktorá si bude žiť svoj vlastný život,“ vraví autorka, ktorá zatiaľ nechce prezradiť konkrétne o kom, ale plánuje napísať knihu o človeku, ktorého na rozdiel od Bednárika, osobne dobre pozná.
Na otázku, či rada počúva príbehy, Coddington odpovedá: „Áno, určite som lepší poslúchač ako rozprávač. A možno som dobrý "písač“, ale veľmi rada ľudí počúvam. Predstavujem si ich príbehy už ako natočený film." Nepríjemný zážitok s človekom, ktorý sa v jej knihe spoznal, zatiaľ nemala. „Ja viem, že nie sme všetci pekní a aj v mojich knihách musia byť negatívne postavy, ale všetko sa dá tak, aby sme sa nikoho nedotkli.“