Foto: archív Noriky Majidi
Čo vás nadchlo ako prvé? Videli ste salsu v Latinskej Amerike, alebo poznali zapáleného človeka, ktorý sa jej venoval? Skrátka, kde ste mali tú česť spoznať salsu?
Predtým som tancovala v Lúčnici a salsu som prvýkrát videla na Kube. Zaujala ma. No v tom čase som ešte netušila, že s ňou budem mať niečo do činenia aj na Slovensku. Neskôr som sa zoznámila s Miguelom Mendézom, ktorý u nás latino scénu jednoznačne odštartoval – dá sa povedať, že vďaka nemu ju robím. V tomto smere mi zmenil život.
V čom je salsa taká dobrá?
Vnímala som to tak, že som objavila tanec, ktorý sa dá tancovať v páre a dokáže sa to naučiť ktokoľvek v akomkoľvek veku. Stačí mať dobrý pocit zo seba. Nie je to bezduché stepovanie z jednej nohy na druhú ako na diskotéke. No aby ste si ju mohli zatancovať, musíte sa ju aspoň trochu naučiť.
Vy ste sa ju naučili sama…
Mala som výhodu – tanečnú minulosť. Ale proces preúčania z folklóru na latinskoamerický štýl ma bavil. A je pravda, že som sa salsu učila inak, ako majú možnosť učiť sa ju dnešní ľudia. Od Miguela na jeho tréningoch v tanečnej skupine, na latinskoamerických párty a podobne. Následne som začala intenzívne a pravidelne chodiť do Prahy a do Budapešti, kde kurzy salsy fungovali vo veľkom štýle. Potom ma oslovil Miguel, či preňho nechcem robiť kurzy. Mala som záujem.
Pripomeňme, že v tom čase ste boli zubná technička…
Štrnásť rokov. Žila som dva životy. Jeden v labáku a druhý pri tanci. Keď sa mi kurzy začali napĺňať a postupne som si kurzy pridávala, šéf sa ma opýtal, či sa nechcem rozhodnúť. Už aj on videl, že v práci nie som veľmi duchom prítomná. A ja som začala vážne premýšľať nad tým, že by sa mi konečne splnil sen a venovala sa tomu, čo ma naozaj baví.
Takže to bol váš sen?
Stále som rozmýšľala nad tým, čím iným by som sa mohla živiť. Ja som nechcela byť zubná technička! Túto prácu uznávam, je pekná, bavila ma, ale nechcela som jej obetovať život. To chce celého človeka. V labáku som bývala až do rána, keď bolo veľa práce. Stále som dumala nad tým, čo kreatívne by som mohla robiť, aby som bola sama sebe paňou. Lákala ma voľnosť, nechodiť do práce na ôsmu. Na druhej strane som mala dobrý príjem, takže sa ma viacerí pýtali, či som v poriadku, keď opúšťam lukratívnu prácu kvôli nejakým „tanečkom“. Odpovedala som: „Istá si nie som ničím, no kým to nevyskúšam, tak to nezistím!“ Dala som sa na to a bodka, povedala som si, že to budem robiť a obetujem tomu všetko. A tak sa aj stalo.
Na čo myslíš, to priťahuješ, hovorí sa.
Treba veľmi chcieť a riskovať. Nestačí o tom len rozprávať a snívať. A človek musí mať navyše trochu dobrodružnú povahu.
Foto: archív Noriky Majidi
Je medzi nadšením, kedy ste salsu len objavovali a tým, keď ste ju už učili, veľká priepasť?
Do 36 rokov hádam nebolo víkendu, kedy by som si ju neodtancovala. Učenie je celkom iná záležitosť. Obohacuje ma, dáva mi celkom inú energiu. Dodnes ma baví viesť kurzy pre nadšených ľudí. Postupne som zistila, že nechcem a ani nemôžem byť na rozrastajúce sa kurzy sama. Začala som s dvomi kamarátmi, ktorých som poznala zo „salsovej“ komunity. Jeden so mnou robil tzv. nižšie úrovne, druhý vyššie. Zlom prišiel po štyroch rokoch – vychovala som si mladých salserov, ktorí salsou žijú. Zapojila som ich do kurzov. Samozrejme, sú medzi nimi aj takí, ktorí majú za sebou dlhú tanečnú minulosť.
Kurzy salsy. Amatér si automaticky predstaví tanečnú sálu so zrkadlami. No vy tancujete v baroch. Taká bola vaša predstava?
Začínala som postupne. Nevrhla som sa do toho s tým, že si idem otvoriť školu, kúpiť či prenajať si priestor. Kurzy som chcela robiť v baroch a tejto myšlienky sa držím stále. Salsa sa vo svete učí buď v tanečnej sále alebo v bare. Sú latinobary, ktoré sú na to prispôsobené. Spočiatku nebolo jednoduché majiteľom vysvetliť, že tam v pre nich neatraktívnom čase, medzi 18–22 hodinou môžu mať skupinu ľudí, ktorí si tam zatancujú a možno si potom ešte niečo dajú pri bare.
Nováčikov upúta informácia, že nepotrebujú špeciálny úbor, sprchu po tancovaní ani špeciálne topánky.
To by mnohých mužov odrádzalo. Chlap ľahšie strávi, že ide do baru, kde sa nemusí prezliekať. A nie je to podobné žiadnemu cvičeniu. My ich nedrezúrujeme bičíkom, aby sa vystreli či stiahli brucho (smiech). Na kurzoch si uťahujeme, keď im radíme, aby im to „štvornožky“ fungovalo, aby oproti sebe šliapali dve a dve nohy. Navyše, pozoznamujú sa navzájom, ostanú ešte nejaký čas v bare, čo by v tanečnej sále možné nebolo, tá je určená čisto na tancovanie či cvičenie.
Odhadujem, že väčší záujem o salsu majú predsa len ženy. A nie každá príde aj s partnerom. Nie je to problém? Nie sú muži ako „nedostatkový tovar“?
Spočiatku nám chýbajú páni, ale možno traja, nie desiati! Ich záujem je z roka na rok vyšší. Neviem, čím to je. Možno aj vďaka tanečným reality šou, ktoré pozerajú aj muži, do istej miery zohrávajú rolu aj ústne referencie. Lebo nikdy som nestála kdesi na námestí a nerozdávala som letáčiky.
Odkedy organizujete kurzy, zrejme ste boli svedkom mnohých rozchodov, lások, ale tiež šťastných príbehov.
To teda áno. Za ten čas som sa naučila do nich nemiešať, hoci spočiatku, keď nás bolo málo, nedalo sa tomu vyhnúť. Momentálne je to tak, že sa všetko dozviem posledná.
Netajíte sa tým, že salse ste prepadli natoľko, že na nič iné vám už neostával čas. Otehotneli ste až v 36 rokoch. Plán? Náhoda? Túžba?
Vedela som, že to príde, že to prísť musí! Ľudia sa ma už vypytovali, kedy už konečne budem mať bábätko. No ja som to nemala naplánované v zmysle: do konca roka sa budem venovať salse, potom si začnem hľadať partnera…
Foto: archív Noriky Majidi
… veď to sa tak ani nedá…
Tak sa to nedá. Vždy je to o tom, že vás to niekde zaskočí. Keď som otehotnela, boli sme už v tíme šiesti, tri dvojice. Myslela som si, že k salse sa už nedokážem vrátiť, nebudem to vedieť skĺbiť. Ale manžel ma podporil. Jemu nerobilo problém nášho malého syna okúpať ani uspať. Keď mal dva mesiace a ja som bola v dobrej kondícii, (nehovorím o váhe, ale o psychickej kondícii (smiech), navrhol mi, aby som išla učiť. Rovnaký scenár sa zopakoval aj pri dcére.
Podľa vás sa naučí tancovať každý?
Áno. Len to musí chcieť, musí ho to baviť a vydať viac energie ako ten, kto to má dané. Chodili k nám ľudia, ktorí sa spočiatku ani nevedeli pohnúť, o tom, že nemali rytmus ani nehovorím. Stačilo, že ich to bavilo a tešili sa. Ale znova opakujem, reč nie je o tých, čo prídu raz za týždeň. To sú ľudia, ktorí tým začnú žiť, alebo si na to nájdu čas minimálne dva až trikrát v týždni.
So salsou ste toho veľa precestovali. Kde všade ste si ju zatancovali?
Až tak veľa zas nie, s Lúčnicou som toho precestovala oveľa viac. So salsou som vyhľadávala destinácie, ktoré boli po ruke a autom sa tam dalo kedykoľvek vycestovať – Praha, Budapešť, Viedeň, Rím a Miláno. Taliani sú pre mňa dodnes vzorom, veľa mi toho ukázali. Tam salsa fičí, majú salsa párty, kurzy, v zime, v lete, pri mori, oni sú salsou posadnutí. Majú dokonca svoje televízne a rozhlasové stanice, čo už je ale trochu extrém.
Zo zdravotného hľadiska čomu pomáha? Psychická vyrovnanosť hrozí určite v prvom rade.
Áno, psychický relax, stres a jednoznačne je dobrá aj pre ľudí so sedavou prácou – chrbát a ramená sa krásne uvoľnia. Nenápadne sa tiež buduje kondícia. Nikto by si nevedel predstaviť, že o dva-tri roky pretancuje celú noc.
Nikdy vám za tých pätnásť rokov, čo sa tomu venujete, nenapadlo zavrieť za tým biznisom dvere?
Napadlo! Zakaždým, keď mi zrušili priestor. Povedala som si, že už nevládzem znova to presadzovať inde. Myšlienka však trvala maximálne jeden deň. Už nie som sama, je to ľahšie.
Foto: archív Noriky Majidi
Vaše deti už tancujú?
Dva a polročná Shirin bude tancovať. Hýbe sa pri každej reklame. Sedemročný Darius je športovo založený. Tanec ho zatiaľ neberie a nasilu ho k tomu nevediem.
Klasické leto mávate? Kam sa chystáte na dovolenku? Nie som ten typ, čo si musí každý rok v lete odfajknúť v kalendári, že absolvoval dovolenku. Tento rok nám s rodinou postačia malé výlety, možno bude aj dovolenka.
Norika Majidi
Pod hlavičkou “Salsa by Norika” ponúka kurzy salsy v bratislavských baroch La Fiesta a Bar Lounge od roku 2002. Spolupracovala s viacerými profesionálnymi inštruktormi. Organizuje tiež príležitostné workshopy a latino víkendy. Viac info o nej, salse a kurzoch možno nájsť na webovskej stránke www.norika.sk