Občianske združenie Effeta – Stredisko sv. Františka Saleského sa o to usiluje už bezmála dvadsať rokov.
Myšlienka združenia z Nitry vychádza z reálneho zážitku s ľuďmi so sluchovým postihnutím. „Pochádzam z rodiny, kde moja mamička mala nepočujúcich rodičov. Pochopila, že život pre ľudí, ktorí nepočujú a majú problém v komunikácii v spájaní sa s inými ľuďmi, potrebuje formu podpory. Aby mohli vzájomne komunikovať, aby si mohli vzájomne rozumieť,“ prezradila pre Pravda.sk Anna Šmehilová, zástupkyňa Effety. „Vo svojich štyridsiatich rokoch teda mamička založila organizáciu, v ktorej pracujem v súčasnosti aj ja a ona ešte stále,“ pokračovala sympatická dáma.
Hoci v prvých rokoch fungovania sa združenie zameriavalo predovšetkým na duchovnú formu podpory, ako uviedla Šmehilová čoskoro pochopili, že to nebude stačiť. „Pochopili sme, že v našom pomáhaní nemôžeme ľuďom hovoriť v úvodzovkách len o bohu a nedať im chlieb do ruky, začali sme rozširovať naše služby na sociálne služby,“ vysvetlila. „Potom sme pochopili, že naše detičky so sluchovým postihnutím musia od troch rokov odchádzať na internáty. A keď rodiny si chceli nechať deti v domácom prirodzenom prostredí, aby ich mohli vychovávať, uvedomili sme si, že potrebujú podporu na školách, v komunikácii, potrebujú podporu, aby sa vzdelávali a mohli vzdelávať a najmä potrebujú podporu aj tí dôležití dospelí okolo nich,“ zaspomínala si Šmehilová.
Práve tam sa začali rysovať kontúry formy pomoci v takej podobe ako Effeta poskytuje dnes. Duchovná stránka pomoci je však stále nesmierne dôležitá, zdôraznila Šmehilová. „Komunita nepočujúcich ľudí je veľmi špecifická. Musíte sa naučiť príjimať ľudí so zdravotným postihnutím takých, akí sú. Aj s ich bolesťami, zatrpknutosťou, ale aj ich radosťami. Ak by sme duchovne do našej práce nedali, tak by ju naozaj vnímali len ako zamestnanie. Tím ľudí, ktorý robí v Effete, berie túto prácu ako cestu, nielen ako zamestnanie.“
Fungovať v slovenskom priestore však jednoduché nie je. Šmehilová má občas pocit akoby štátny sektor nedoceňoval prácu tretieho sektora a v spolupráci chýbala spoločná cesta a vzájomné porozumenie. Priznala, že sa združenie sa ocitlo v akomsi finančnom vákuu a sama sa obávala, ako budú pokračovať ďalej. Možno aj preto ju dojalo, keď si v stredu večer odnášala domov šek v hodnote 8000 eur, ktorý bol odmenou spojenou s cenou Nadácie Orange v oblasti vzdelávania. Effete ju udelila odborná komisia nadácie za dlhodobé a všeobecne prospešné služby, systematické úsilie o pozitívne zmeny v oblasti vzdelávania a sociálnu inklúzie občanov so sluchovým postihnutím a hluchoslepotou. „V prvom rade použijeme peniaze na vzdelávanie. Pomôžu nám pokračovať v naštartovaných procesoch a tiež začať s novými vzdelávacími projektami,“ netajila nadšenie Šmehilová.
Niekto si síce nedokáže predstaviť, v čom vlastne spočíva pomoc, ktorú poskytujú, plejáda činností je však veľmi pestrá a tiež náročná. Nielen organizačne, ale aj finančne. „Nepočujúce deti, s ktorými spolupracujeme, chodia do bežných škôl, kde školy nemajú prostriedky, aby im vytvorili podporné prostredie. A naozaj finančné prostriedky na asistentov učiteľov sú také mizivé, že mnohé deti tých asistentov ani nedostanú. Naša organizácia zabezpečuje týmto deťom mobilných pedagógov, tlmočníkov, asistentov a keď skončia školu, prichádzajú k nám do organizácie, kde sa doučujú, kde im vysvetľujeme pojmy. Súčasne pracujeme s pedagógmi, rodičmi, máme svojpomocnú skupinu, vzdelávanie v komunikačných zručnostiach pre dôležitých dospelých. Snažíme sa vytvoriť také podmienky pre nepočujúce deti, aby mohli byť vzdelávané tak ako chcú a v rodine,“ vysvetlila Šmehilová.
Počas piateho ročníka filantropických cien ocenili prvým miestom a finančnou prémiou 8000 eur aj činnosť občianskeho združenia Sosna v oblasti komunitného rozvoja a Agentúru podporných služieb n. o. Žilina v kategórii Sociálna inklúzia. Okrem trojice ocenených v každej kategórii bola udelená aj Mimoriadna Cena Nadácie Orange, a to Neziskovej organizácii Stopka, ktorej oblasť pôsobenia presiahla do všetkých oceňovaných kategórií. Prvý raz vyhlásili aj Cenu pre osobnosť za jej občiansku angažovanosť. Získal ju Marek Roháček, riaditeľ Občianskeho združenia Návrat.