Rada žartom hovorí, že si ju Rudi „kúpil“ za 50-centovú kávu z automatu. Rudi je totiž majiteľom autobusovej spoločnosti a Marcela v roku 2002 spolupracovala s Goetheho inštitútom v Mníchove. Okrem iného mala vítať účastníkov kurzov nemčiny na letisku. A Rudiho firma mala na starosti prepravu kurzistov z letiska.
Marcela síce ovládala nemčinu, no tá podľa nej v Bavorsku zďaleka nestačila. S Rudim sa síce rozprávali po nemecky, ale: „Len čo som sa ocitla v kruhu jeho rodiny alebo priateľov, mala som hlavu ako hučiaci balón.“ Marcela mala v Bratislave vynikajúcu prácu, prenajatý byt, kopu známych a priateľov, celú rodinu. S Rudim sa videli asi raz za tri týždne, obaja boli veľmi vyťažení, ale hneď od začiatku medzi nimi „štimovala“ chémia.
Slovensko už vtedy bolo v Európskej únii, ale na dlhší pobyt Marcela potrebovala víza. „Tak sme sa o rok kvôli pracovnému povoleniu jednoducho romanticky tajne zosobášili, vedeli o tom iba naši rodičia. Asi o pol roka prišlo skutočné požiadanie o ruku a veľká pekná svadba v kostole, ale pre pracovné povolenie sme museli byť svoji pred úradmi už skôr. Takže pri prvej svadbe sme nemali ani prstienky, ani svedkov. Na úrade si iste o nás mysleli, že sme nejaké papierové manželstvo. Museli sme vyplniť vtipný dotazník s bizarnými otázkami – napríklad akú zubnú pastu partner používa.“
Šoférkou s doktorským titulom
Šikovná Slovenka čoskoro vyhrala konkurz na miesto asistentky generálneho riaditeľa v súkromnej PC Academii, práca ju bavila, ale keď manžel prevzal rodinnú firmu, po roku dala výpoveď a začala sa venovať marketingu v Rudiho autobusovej spoločnosti. Marcela priznáva, že pre ňu s akademickým vzdelaním bola autobusová spoločnosť španielska dedina, vrhla sa však do práce s nadšením. Dokonca si urobila aj vodičský na autobusy a hrdo hovorí, že je asi jediná šoférka autobusu v Nemecku s titulom PhD.!
Ako sa mladej Slovenke v Nemecku žije? „Samozrejme, človek sa stretne aj so závisťou. Na začiatku som sa často stretávala s tvrdením, že sa mám dobre, keď som sa vydala za bohatého Nemca. Môžem to iba potvrdiť: som najbohatšia na svete, lebo mám fajn rodinu, vynikajúceho manžela, dve zdravé deti a roboty vyše hlavy – čo je len dobre. Náš pracovný týždeň trvá sedem dní v týždni a často pracujem aj po večeroch, popri firme manažujem vlastnú rodinu – a to bez opatrovateľky. A ešte aj bývam v raji na zemi – na vidieku v prekrásnej alpskej dedinke. Pamätám si, ako ma pred pár rokmi navštívil môj bývalý šéf zo Slovenska a sťažoval sa: čo je to tu za diera, veď tu nemáte ani jedno poriadne fitko! Ale načo by nám bolo? Tu v Alpách máme "fitko“ všade dookola."
Kroj namiesto obleku
Marcele je na Bavorčanoch sympatické, ako dbajú na dodržiavanie tradícií. Sama má bavorské kroje a občas ich aj nosí. „Poznám veľa mladých chlapov, ktorí vôbec nemajú oblek, ale iba sviatočný tracht, teda kroj. Ani môj svokor oblek v šatníku nemá.“ A čo kuchyňa? Nemusela sa prispôsobovať nemeckým chutiam? „V kuchyni som paňou ja – varím skoro denne a veľmi rada, striedam bavorskú a slovenskú kuchyňu. Manžel miluje rovnako kysnuté, ako aj bavorské žemľové knedle.“
Spoločným koníčkom oboch je cestovanie, ktoré baví aj ich deti. Syn a dcéra ovládajú reči oboch rodičov, no Marcela priznáva, že prioritná je pre deti nemčina a ovládajú ju lepšie. Narodili sa totiž v Nemecku, sú tam doma, ale rodičia v nich vedome pestujú vzťah k Slovensku: „Máme slovenskú televíziu – pozeráme večerníčky a pravidelne chodíme na Slovensko a niekoľkokrát ročne máme návštevy zo Slovenska. Dcéra dokonca paralelne diaľkovo študuje aj na slovenskej základnej škole.“
Ako je na tom so slovenčinou manžel? „Po slovensky vie len sprostosti, ktoré ho naučil môj brat. Ten síce nehovorí dobre po nemecky, ale s manželom si super rozumie.“
Ak by si niekto myslel, že Marcela mala s nemeckou mentalitou problém, Slovenka ho rýchlo vyvedie z omylu: „Manželova rodina je veľmi fajn a o žiadnom nemeckom chlade nemôže byť reč. Bavorčania majú temperamentnú, srdečnú a veselú náturu. Ale nemecká pedantnosť a precíznosť sa ani u nich nezaprie. Ale to mi len vyhovuje, keďže som tiež perfekcionistka.“