"Bola som očarená od prvého momentu. Taliani dokážu byť neuveriteľní džentlmeni. Žena sa cíti byť skutočne ženou, samozrejmosťou je otváranie dverí, jej ochrana, ale aj udržiavanie konverzácie v istých medziach – teda žiadne vulgárnosti. Prejavy lásky nie sú pre nich hanbou, naopak. Ak sa skutočne zamilujú, stojí to zato,“ opisuje Andrea svoje skúsenosti. Pozdával sa jej tiež postoj mladých mužov k domácim prácam. Podľa jej skúseností sa nedelili na ženské a mužské a Nicolo často varil či upratoval.
"Samozrejme, existovali aj negatíva. Keď som doštudovala, mala som na Sicílii veľké ťažkosti nájsť si zamestnanie. Môjmu expriateľovi to zrejme až tak neprekážalo, pretože som z jeho správania v tomto smere vycítila postoj muža ako živiteľa rodiny. Okrem toho, keďže ide o samotný juh Talianska, pretrvávajú tam stále isté tradície, ktoré sa úplne nezlučujú s mojimi hodnotami a s tým, ako som vyrastala a bola vychovávaná.“ Jednou z týchto vecí bol Nicolov vzťah s matkou. Podľa Andreinho vkusu ovplyvňovala priveľa vecí v ich spoločnom živote. "Presvedčila som sa, že žena alebo v tomto prípade matka, je skutočne tým krkom, ktorý hýbe hlavou. Časom mi bola Nicolova prílišná nadviazanosť na rodinu, ako aj na vlastnú krajinu na ťarchu. Po materiálnej stránke som mala všetko, pretože šlo o zámožnú rodinu, ale mala som pocit, že mi chýba istá sloboda. A chýbala mi predovšetkým práca a čiastočne aj môj vlastný život, vlastný okruh známych, kolegov,“ spomína dnes Andrea.
Keď sa situácia nezlepšovala, Andrea sa rozhodla pre rázny krok – odišla od Nicola a skúsila šťastie v Bruseli. Dlhšie nemala vážnejšie vzťahy, ale stále narážala na Francúzov a Talianov. Muži týchto národností podľa nej vedia vo svojej polovičke vyvolať pocit jedinečnosti a sú majstri lichôtok. Keďže Andrea prežila pomerne dlhý a trochu komplikovaný vzťah práve s Francúzom, môže tieto dve národnosti porovnávať.
"Mám pocit, že Francúzi, hoci majú tiež svoje tradície, sú predsa len otvorenejší a takpovediac zvedavší. S Thomasom som diskutovala o mnohých veciach oveľa otvorenejšie ako predtým s Nicolom – aj čo sa týka intímnej sféry. S Thomasom nechýbala taktiež francúzska romantika, náš prvý spoločný večer v Paríži bol očarujúci. Zaujímavé je, že tak Nicolo, ako aj Thomas zostávali džentlmenmi za každých okolností. Nikdy – ani pri hádkach – neprekročili určitú hranicu. Sama som trochu prchkej povahy a niekedy som bola až prekvapená, ako ďaleko dokážem zájsť – oni mi to však nikdy neoplácali rovnakou mincou.“
Andreiným súčasným priateľom je Damiano, opäť Talian, ale tentoraz z okolia Milána. V ňom našla, čo hľadala. "Už z neho necítiť silnú tradicionálnosť juhu. Veľmi sme si sadli, máme rovnaký zmysel pre humor, sarkazmus, názor na život a vždy je s ním o čom diskutovať. Nemám pocit, že by som sa pre vzťah s ním musela v niečom obmedzovať alebo sa čohosi vzdávať, práve naopak. Zdá sa mi, že Taliani aj Francúzi ženy rešpektujú a rozmaznávajú viac ako slovenskí muži, ale či je to tak určite, neviem, keďže na Slovensku trávim pomerne málo času,“ uzatvára Andrea.