Jej manžel Zdeněk tento rok v lete zomrel a ona si chce spomienky na 37-ročné krásne manželstvo uchovať. Ako povedala na prezentácii svojej novej knihy v Bratislave, nechcela by, aby sa zopakovala situácia, ktorá nastala po smrti jej otca. „Keď mi zomrel otec, niečo sa mi stalo, asi zo smútku. Dva-tri roky som si ho nedokázala vybaviť, mala som dokonca pocit, že som naňho úplne zabudla. Vôbec som nevedela, ako vyzeral a nepočula som v duši ani jeho hlas, keď som si chcela v mysli vydolovať nejakú spomienku. Podľahla som panike,“ opísala. Keď zomrel jej muž, povedala si, že niečo podobné nesmie dopustiť.
Hoci cítila smútok, písala veselo. Tridsaťsedem spoločných rokov bolo predsa spokojných. Kniha Pravda o mojom mužovi je román – žiaden denník, chorobopis či kronika. Pawlowská oživila hrdinku z knihy Díky za každé nové ráno, Olgu, príbeh posunula do inej roviny, no „pocity sú autentické“. Otázku, či je román pravdivý, dostáva spisovateľka viac ako často. Odpovedá, že ide o príbeh, ktorý vychádza z určitých reálnych skutočností a faktov. „Ale je to samozrejme literárne spracované. Znamená to, že môj život neprebehol len na 250 stránkach,“ povedala pre Žena.Pravda.sk.
Kým Pawlowskej manžel žil, čitatelia jej kníh a diváci sa pozastavovali nad tým, ako dokonale ho dokázala pred verejnosťou tajiť. „Pýtali sa ma, či môjmu mužovi neprekáža, že nie je v šoubiznise. Odpovedala som: Naopak, je nadšený. Nemala som dôvod ukazovať ho ako psa alebo kabelku.“ Názov knihy sa samozrejme odvíja od otázok, ktoré jej kládli nielen novinári, ale aj diváčky z jej divadelného predstavenia Strašná nádhera. Ako vyzerá váš muž, čo robí a podobne. „Odpovedám, čo chcem odpovedať a ničím sa netajím,“ hovorí ďalej Pawlowská a dodáva: „Ale nevravím všetko. Ani v tejto najnovšej knižke. Píšem o láske, o dlhom manželstve, v ktorom je veľa radosti a vášne, ale samozrejme sú tam aj starosti a smútok.“
Foto: Branislav Móric
O manželovi Halina vraví, že bol jej pravým opozitom. Viac vecí ich oddeľovalo, no k tým, čo ich spájali, patril napríklad zmysel pre humor. „Nikdy sa mi nestalo, že by mi bol niekto sympatický a jemu podozrivý alebo naopak. Zoznámili sme sa mladí, a navzájom sme sa formovali. Možno sme sa natoľko ovplyvnili.“
Od smrti manžela ubehli len necelé štyri mesiace. Ako tento čas spisovateľka zvládla? „To sa zvládnuť nedá. S niekým príliš dlho ste a odrazu s ním nie ste. Ale zdôrazňujem, ja nie som sama, žijem vo veľkej rodine. Mám dve deti, vnuka, dve babičky. Všetci žijeme v jednom dome. Kedysi som bývala so svojimi rodičmi a teraz bývam so svojimi deťmi. Som rada, keď je rodina pohromade. Myslím si, že je to tak správne.“ K spoločným už rituálom patria raňajky, počas víkendu aj obedy.
Dalo by sa povedať, že autorka Banánových rybičiek si uťahuje zo svojej obezity. „Takto by som to ale nikdy nenazvala. Ja si robím srandu zo svojich kriviek, z bacuľatosti.“ S diétami však má svoje skúsenosti. „Držala som diétu a držím ju prakticky stále. Najčastejšie tú rannú – ráno diétu držím a večer sa na ňu vykašlem (smiech).“
Hoci ľudia najradšej čítajú romány, najťažšie sa podľa Pawlowskej píšu predsa len poviedky. Všetci veľkí spisovatelia nimi začínali a končili, vrátane Čechova, Hemingwaya či Fitzgeralda. „V krátkom útvare musíte vytvoriť príbeh, zakončiť ho a nestratiť dynamiku. Vždy je vyjadrovať sa krátko ťažšie ako vyjadrovať sa siahodlho,“ myslí si Halina.
Publikum má české aj slovenské. Rozdiely medzi nimi nielenže nevidí, ale ani nerobí. Možno len na Slovensku je tým, že tu nie je tak často, o trochu vzácnejšia. Zaujímavosťou je, že Slováci chceli iniciatívne preložiť Halinine knižky do slovenčiny, no nepochodili. Čitatelia ich uprednostňovali v jej rodnej češtine.
Keď práve nepíše, hrá v seriáli. To je nová kategória, o ktorú sa nesnažila. „Nie som herečka, nikdy som po úspechu herečky netúžila a túto rolu som neplánovala. Dostala som ponuku, prijala som ju a baví ma.“ Ďalšou záľubou, ktorá k Pawlowskej neodmysliteľne patrí, je aj varenie. Možno bude mať v blízkej budúcnosti v televízii svoju kuchársku šou. „Dostala som ponuku, neplánovala som to, no ešte zvažujem.“ Avšak čo robí najčastejšie a najradšej, je predsa len čítanie. Keďže vždy číta niekoľko kníh naraz, momentálne má rozčítané „dve nevinné príjemné detektívky“ a poviedky od Nabokova.