Francúzka Christine Lagardeová riadi Medzinárodný menový fond. Tento týždeň nominoval Barack Obama na post šéfky americkej Federálnej banky (Fed) Janet Yellenovú. Dá sa už azda tvrdiť, že ženy preberajú opraty z mužských rúk? V každom prípade tieto tri zvučné mená zaujímavých žien symbolizujú možnosť zmeny doterajšieho usporiadania sveta riadeného mužmi.
Keď bývalého šéfa Medzinárodného menového fondu Dominiqua Straussa-Kahna obvinili z pokusu o znásilnenie a pod tlakom médií bol nútený vzdať sa funkcie, spoza jeho statnej postavy vykukla opálená tvár a svetlé vlasy Christine Lagardeovej. O niekoľko dní nato ako prvá žena v histórii sedela v prezidentskom kresle globálnej ekonomickej inštitúcie, ktorá okrem iného zachraňuje takmer zbankrotované krajiny ako Grécko, Írsko, Portugalsko či Cyprus. K tomuto záchrannému kolesu vo forme stoviek miliárd eur však krehká Lagardeová nezabudla pribaliť balíček tvrdých úsporných opatrení, ktorým sa hovorí aj „ozdravné.“
Angela Merkelová je dcérou poľských prisťahovalcov a vyrastala vo východnom Nemecku. V Lipsku vyštudovala fyziku, no vír udalostí v období demontáže Berlínskeho múru ju vtiahol do politiky. Začínala ako hovorkyňa podpredsedu prvej federálnej vlády zjednoteného Nemecka. Vtedajší kancelár Helmut Kohl jej svojho času dal trochu ošemetné verejné uznanie, keď ju nazval „mein Mädchen“ (moje dievča), no zrejme vedel, čo hovorí. Merkelová sa o niekoľko rokov stala prvou ženou kancelárkou Nemecka a zároveň prvým politikom z východného bloku, ktorý na tento post dosiahol. Cesta to nemohla byť ľahká, lebo Merkelová je protestantka a vzišla z Kresťansko-demokratickej strany, ktorej dominujú muži katolíci. Merkelová teraz už tretie volebné obdobie stojí na čele ekonomicky najsilnejšej krajiny v Európe a je verejným tajomstvom, že proti vôli Nemecka sa v Európskej únii nedá presadiť prakticky nič.
Tretia tvár supertrojice, usmievavá Janet Yellenová, je pre ľudí mimo vysokej ekonomiky prakticky neznáma. V hierarchii funkcií svetovej ekonomiky je post šéfa Fedu jednoznačne najvýznamnejší a najmocnejší. Nomináciu Yellenovej síce musí ešte schváliť Kongres, no vzhľadom na podporu, akú má, pôjde už len o formálny krok. Sila Fedu spočíva v tom, že prakticky všetky krajiny sveta používajú doláre ako rezervnú menu a v každej krajine vám doláre zamenia za menu lokálnu. Preto každé významné Yellenovej rozhodnutie obletí celý svet. Ak sa napríklad na budúci rok rozhodne zastaviť rotačky na tlač dolárových bankoviek, tak slovenské banky zvýšia úroky na hypotéky.
Takže je tu prezidentka globálnej finančnej inštitúcie, kancelárka ekonomickej veľmoci Európskej únie a šéfka najvplyvnejšej centrálnej banky na svete. Kde sú muži? Je to len zhoda náhod či nový trend? Sú muži západného sveta unavení z vládnutia alebo len spohodlneli a príliš dlho sa spoliehali na to, že na dosiahnutie vrcholovej funkcie stačí mať na svojej strane dostatok iných mužov? Možno existuje prozaickejšie vysvetlenie. Všetky tri spomínané dámy zdobí nejaká cnosť a v poslednom čase sa zdá, že muži vo vrcholovej politike vymenili cnosť za spupnosť a aroganciu. Veď stačí sledovať správy.
Priebojnosť a nadhľad
Christine Lagardeová od mlada poznala, ako chutí úspech a čo preň treba spraviť. Ešte ako tíndežerka reprezentovala Francúzsko v synchronizovanom plávaní. Keď mala nádejná akvabela 17 rokov, zomrel jej otec a zrejme aj to prispelo k rozhodnutiu z Francúzska odísť a ísť študovať do USA. Vrátila sa už po roku, no vyzbrojená plynulou angličtinou, čo v tom čase (a možno aj dnes), nepatrilo medzi Francúzmi k štandardnej výbave. Po dokončení právnickej vysokej školy v Paríži získala titul z politických vied v Aix en Provence.
Počas štúdií sa rozhodne nešetrila. Zamerala sa azda na najkomplikovanejšie disciplíny, ako je pracovné právo, protimonopolná legislatíva, akvizície a zlúčenia firiem. Prosto, všetko oblasti s nadnárodným presahom, a tak neprekvapilo, že v roku 1981 sa vrátila do USA, kde dostala miesto v právnickej firme Baker&McKanzie. O osemnásť rokov neskôr sa stala jej šéfkou. Tu by sa väčšina ľudí zastavila. Kariérne ambície naplnené. Nie však Lagardeová. Získané skúsenosti a konexie spojené s vrodenou priebojnosťou ju potlačili do kresla ministerky obchodu Francúzska. Do Paríža sa vrátila v roku 2005 a opäť sa ocitla na výslní. V tých rokoch, pred pádom banky Lehmann Brothers a začiatkom hospodárskej krízy, ktorej efekty pociťujeme dodnes, dosahoval francúzsky export rekordné hodnoty.
Rok 2008. Kríza sa začala. Kým iní nevedeli, ako bude zajtra, Lagardeová využila príležitosť. Elegantne, no priamočiaro zo vzniku depresívnej ekonomickej situácie obvinila mužov. Finančný systém podľa nej skolaboval preto, že globálne banky riadia testosterónom nadopovaní manažéri, ktorí sú vo svojom opojení mocou úplne odtrhnutí od reality a neochotní objektívne vyhodnocovať riziká. Z jej vtedajších vyjadrení cítiť závan populizmu, no za Lagardeovou stáli výsledky. V extrémne ťažkom roku 2009 ju renomovaný denník Financial Times vyhlásil za najlepšieho ministra, teda ministerku financií v Európe.
Stačilo teda už len to, aby sa jej do cesty postavil ďalší „testosterónom nadopovaný muž“ menom Dominique Strauss-Kahn a Christine Lagardeová sa dostala na čelo finančnej superinštitúcie Medzinárodný menový fond (MMF). Nikto už nemohol pochybovať, že táto žena vidí celý svet z nadhľadu, vie, čo chce, a aj to dosiahne. „Na rokovaniach po celom svete ju všetci obskakujú ako rockovú hviezdu,“ povedal už bývalý ekonóm MMF Kenneth Rogoff. „Je proste pôsobivá, politicky presvedčivá a silná osobnosť.“
Lagardeová drží vedenie MMF stále pevne a s nadhľadom v rukách. Jej stoličku neroztriaslo ani vyšetrovanie údajného ovplyvňovania súdov, rôzne arbitráže a iné súdne konania. V marci tohto roku polícia urobila raziu v jej parížskom byte. Stále nič. Lagardeová kade chodí, tade stále rozdáva svoje „prísne“ úsmevy.
Rozvážnosť a odhodlanie
Angela Merkelová si v jednom rozhovore pre BBC zaspomínala, že ako dieťa mala na plaveckom výcviku obrovský problém skočiť z mostíka. Hodinu si ho premeriavala. Už všetci spolužiaci cupitali pod sprchy, keď konečne nabrala odvahu a skočila. „Taká proste som. Nie veľmi odvážna. Potrebujem trochu času na zváženie všetkých rizík,“ povedala Merkelová, ktorá bola v septembri zvolená na tretie volebné obdobie do kresla kancelárky ekonomickej superveľmoci Európy. V Nemecku túto jej plaveckú epizódu pochopili ako prejav rozvahy, pragmatického myslenia a odhodlania prekonať sama seba. V Grécku jej pre jej neústupčivosť a razenie tvrdej línie maľujú na portrétové fotografie „hitlerovské“ fúziky.
Angela Kasnerová sa narodila v Hamburgu rodičom, ktorých pôvodné meno bolo Kamierczak. Otec bol farár a rodina sa neskôr presťahovala do východného Nemecka. Na vysokej škole získala doktorát z fyziky a vydala sa za svojho študenta Ulricha Merkela. Manželstvo sa skončilo rozvodom. Opäť sa vydala v roku 1998, tentoraz za profesora kvantovej chémie Joachima Sauera. Nemecké média mu dali prezývku „Fantóm opery.“ Nielen preto, že sa drží v úzadí, ale aj preto, že je pravidelným návštevníkom Wagnerovho festivalu v Bayreuthe.
Celú energiu venuje Merkelová riadeniu krajiny. A svoju prácu robí veľmi dobre. Nemecko je jediná z veľkých krajín Európskej únie, o ktorú sa recesia v uplynulých rokoch vlastne len neškodne obtrela. Spolu s tým sa Nemecko zhostilo úlohy lídra v riešení napáchaných škôd a je najväčším čistým veriteľom problémových a bezprecedentne zadlžených krajín, ako je Grécko, Cyprus či Portugalsko. Francúzsko Nemcom závidí nízku nezamestnanosť, produktivitu a exportnú silu. Taliansko, ktoré má na krku dlhy v objeme dvoch biliónov eur, zase politickú stabilitu a finančnú sebestačnosť. Nemecko ide pod vedením Merkelovej iným krajinám príkladom.
Oveľa menšiu radosť z Merkelovej disciplinovanosti majú v Aténach. Obviňujú ju z presadzovania svojich záujmov a novodobej, ekonomickej kolonizácie zvyšku Európy. Keď Merkelovej pravá ruka, minister financií Wolfgang Schäuble navštívil tento rok Atény, museli uzavrieť celé centrum mesta okolo námestia Syntagma – z bezpečnostných dôvodov.
Za svoju situáciu si Gréci z veľkej časti môžu sami, no treba chápať ich rozhorčenie. Nezamestnanosť v krajine dosahuje 27 percent. U mladých do 25 rokov sa šplhá k 65 percentám. Ekonomická výkonnosť krajiny sa tvrdým šetrením v štátnej správe a štátnych podnikoch scvrkla o štvrtinu (!). Grécko je od roku 2008 stále v recesii a až na budúci rok sa krajine konečne predpovedá ekonomický rast. Potrvá však niekoľko desaťročí, kým sa Grécko dostane ekonomicky tam, kde bolo pred krízou. No a za to všetko môže podľa veľkej časti Grékov práve Merkelová. Je to jednoducho „železná Frau,“ bez ktorej súhlasu sa v Európskej únii nerozhodne prakticky o ničom. Preto Gréci nie sú jediní, ktorých život kancelárka ovplyvňuje. Pečať jej vládnutia formovala Európu počas posledných ôsmich rokov a ďalšie štyri roky Európu formovať bude. Jednou z Merkelovej priorít je vytvorenie európskej bankovej únie. Jej postupné budovanie v budúcom roku zaznamená aj každý Slovák, keď zistí, že sa mu „odrazu“ na nepoznanie zmenilo číslo bankového účtu.
Empatia a intelekt
Na havajskej pláži leží sympatická Američanka v zrelom veku s vľúdnym pohľadom. Jej zrak sa však neupiera na oceán, do vody takmer ani nevojde. Je začítaná do najnovších štúdií venovaných ekonomickým teóriám. Vedľa nej, takisto pri čítaní, relaxuje manžel, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu George Akerlof. Manžel Janet Yellenovej, budúcej šéfky najmocnejšej ekonomickej inštitúcie na svete.
O minulosti budúcej superšéfky sa toho nevie veľa. Je však dobre známa v ekonomických a akademických kruhoch. Zaujímavé na nej je to, že má rešpekt aj u svojich najtvrdších oponentov. „Mýli sa vo svojom ekonomickom presvedčení, ale je to prekliato dobrá, decentná, úžasná osoba,“ povedal na jej adresu Richard Fisher, prezident pobočky Fedu v Dallase.
Väčšina ekonómov aj politikov sa zhodne, že rodáčka z Brooklynu má perfektnú kvalifikáciu stať sa svetovou ekonómkou číslo jeden. Má doktorát z Yale, pôsobila na Harvarde, kde však nedostala plnú profesúru, tak sa rozhodla robiť výskumnú činnosť pre Fed vo Washingtone. Tam sa v jedálni stretla s budúcim manželom. Údajne si okamžite padli do oka. Akerlof pri preberaní Nobelovej ceny v roku 2001 o svojej manželke povedal: „Naše povahy sa perfektne zhodujú a aj náš pohľad na makroekonomiku. Akurát, že ona verí voľnému trhu viac ako ja.“ Ich spoločný priateľ David Rohmer z Berkeley University ich vzťah pre New York Times opísal takto: „George je plný nápadov. Hodí nejaký do pléna a Janet mu povie: ,Dám ti deväť dôvodov, prečo je to hlúposť.' Ak nájde len štyri dôvody, diskusia sa môže začať.“
Yellenová aj Akerlof sú zástancami Keynesovskej školy ekonómie, podľa ktorej voľný trh nie je dokonalý a vyžaduje intervencie zo strany vlády. To sa výrazne prejavuje aj na Yellenovej vnímaní monetárnej politiky, ktorú bude presadzovať. Kým jej slávni predchodcovia, ako napríklad Alan Greenspan, sa zameriavali hlavne na stráženie miery inflácie, Yellenová sleduje hlavne mieru nezamestnanosti. Inými slovami, kým miera nezamestnanosti v USA neklesne pod šesť percent, dovtedy bude pokračovať éra „lacných“ peňazí, čo znamená, že úroky na vkladoch ako aj na úveroch zostanú nízke.
Na robenie týchto rozhodnutí, ktoré ovplyvnia tok peňazí na celom svete, však nebude sama. O Yellenovej sa hovorí ako o veľmi empatickej a trpezlivej žene, ktorá je ochotná počúvať názory druhých. Nič to však nemení na tom, že časopis Forbes bude musieť pri najbližšej príležitosti prerobiť rebríček najmocnejších žien sveta.
Najmocnejšie ženy sveta
1. Angela Merkelová, kancelárka Nemecka
2. Dilma Rousseffová, prezidentka Brazílie
3. Melinda Gatesová, spoluprezidentka Nadácie Billa a Melindy Gatesovcov
4. Michelle Obamová, prvá dáma USA
5. Hillary Clintonová, filantropistka
6. Sheryl Sandbergová, šéfka Facebooku
7. Christine Lagardeová, prezidentka MMF
8. Janet Napolitanová, ministerka vnútornej bezpečnosti USA
9. Sonia Gándhíová, predsedníčka Indického národného kongresu
10. Indra Nooiová, šéfka PepsiCo
Zdroj: Forbes, máj 2013