A ešte aj keď sa vrátila Zuzana Pokovičová s diplomom z Ameriky, dúfali, že bude robiť niečo „seriózne“ a s modelingom skončí. Až keď sa jej modelingovej agentúre Mix Model Management začalo dariť, uznali, že to asi predsa len bude tá správna cesta…
Najprv ste hrávali volejbal. Potom ste odrazu v šestnástich chceli byť modelkou. Čo vás na tom lákalo?
Možno pre vážnejšie zranenie kolena, po ktorom som už hrať nemohla. Hľadala som niečo, čomu by som sa mohla popri škole venovať a zhodou okolností ma oslovili z jednej agentúry. Tak som pre nich začala pracovať.
Vaše predstavy to však nespĺňalo – nehýbalo sa to, pracovali ste málo. Tak ste odišli do USA študovať na vysokú školu…
A keď som sa vrátila, podpísala som zmluvu s viedenskou agentúrou – vtedy sa to trochu rozbehlo. Ale už som mala 24 rokov, takže o žiadnej veľkej kariére sa nedá hovoriť. Cestovala som a zbierala skúsenosti ešte asi dva roky.
Medzierka medzi zubami vám viac prinášala úspech, či trampoty?
Ako kedy. Niektorým fotografom prekážala, iným vyhovovala. Do reklamy sa napríklad nehodila (smiech).
Modeling v tom čase a teraz. Akými prešiel zmenami?
Je oveľa viac modeliek ako vtedy. A aj agentúr. Keď som začínala, boli tu asi 3–4. To isté platí o zahraničí.
Modelingová agentúra, ktorá chce zaujať, asi musí prísť s niečím osobitým. Čo také má tá vaša, prečo by sa pre ňu mali modelky rozhodnúť?
Napríklad individuálny prístup k modelkám. Poznáme sa aj s rodičmi, prispôsobujeme modeling škole. V žiadnom prípade neočakávame od modeliek, aby odišli zo školy a len cestovali. Rozprávame sa s rodičmi, ako si to predstavujú a snažíme sa im nesľubovať nereálne veci, ktoré sa nikdy nestanú, len preto, aby ich dcéra podpísala zmluvu. Modelky mi okrem toho môžu kedykoľvek zavolať, keď majú problém. V noci, aj cez víkendy, vyriešim ho.
Prečo si myslíte, že práca modelky je pre mladé dievčatá taká atraktívna? Láka ich stáť pred objektívom? Čo ešte?
Cestovať. A možno to bude znieť ako klišé, ale zoznámia sa s kopou ľudí. Ja mám kamarátov v Dubaji, v Nemecku, v Miláne. Človek získa nové skúsenosti, naučí sa jazyk. Žiaľ, dievčatá si to predstavujú trochu inak. Realita býva iná.
Čo je teda to najťažšie?
Nesamostatné modelky to majú ťažké. Nemôžu si predstavovať, že 24 hodín denne s nimi niekto bude, hoci majú agentúru, ktorá ich vyzdvihne na letisku a všetko im zabezpečí.
To cestovanie modelky by sa nedalo prirovnať k presúvaniu tenistu, ktorý z pobytu vidí v podstate len tenisový kurt?
Viacmenej áno. Len keď modelky začínajú, cestujú na dlhšie obdobia, na 2–3 mesiace. Vtedy majú možno čas ísť sa niekam cez víkend pozrieť, no v bežný deň kastingov fotia aj 18 hodín denne. Takže nie je to žiadna dovolenka.
Ktorá krajina ich najviac láka a prečo?
Momentálne chcú ísť všetky modelky silou-mocou do Dubaja, asi to znie lákavo. Treba však povedať, že sú dievčatá, ktoré veľmi dobre zarobia v európskych mestách, ako je Miláno či Paríž, iné tam nezarobia vôbec a skôr sa im darí v Šanghaji alebo v Tokiu. Závisí to od typu modelky.
Ako sú na tom naše modelky s angličtinou? Vraví sa, že s tým jazykom to tu trochu pokrivkáva.
Dievčatá sa síce učia v škole po anglicky, no keď idú von, zistia, že skoro nič nerozumejú. Na začiatku to samozrejme býva problém, ale potom sa oťukajú. Hanbia sa rozprávať, aspoň tie moje. Každopádne, my sa ich snažíme nepripravené nikam nepustiť. Bežnú komunikáciu musia zvládnuť.
Máte obľúbený typ dievčat, ktorý preferujete?
Radšej mám komerčnejšie dievčatá ako extrémne editoriálové. Nie žeby som tie druhé nemala rada, ale vychádza to tak, že tých komerčnejších mám viac. Pracujem viac s komerčnými trhmi, a preto ich viem lepšie predať.
Štíhle modelky boli stále v móde. Aj to tak bude?
Hovorí sa, že trend bude smerovať k normálnym veľkostiam, ale návrhári to nedopustia. Je veľa komerčných modeliek, od ktorých sa prísne miery nevyžadujú do takej miery, ako je to v prípade prehliadkových dievčat. Preto si myslím, že každá jedna si vie nájsť svoj smer.
Aké podmienky má spĺňať dievča, ktoré vo vašej agentúre môžete prijať?
Výška by mala byť od 170–180 cm.
A keď má menej?
Mám modelky, ktoré majú 168, ale tie sú extrémne pekné v tvári. Nerobia však prehliadky, ale reklamné kampane. Takže výška je dôležitá. Mali by mať k tomu peknú pleť, súmernú postavu, byť štíhle (konfekčná veľkosť 34–36) a spoľahlivé.
A vek?
Pre mňa je super, keď začnú v čo najmladšom. Vtedy ich môžem pokojne 2–3 roky len učiť. Moja najlepšia modelka Eva Pavlusová ku mne prišla keď mala 19. Teraz má 24 a je fantastická. Bola ochotná vycestovať a naozaj sa veľmi snažila, a preto ani vek nebol problém.
Existuje istá hranica, kedy by sa z modelingu patrilo odísť?
Nie. Ak má dievča 28–29 a stále dobre zarába, asi sa jej neoplatí niekde zamestnať, radšej v tom pokračuje. Je to jej voľba. Mám dievčatá v tomto veku, ale tipli by ste im 23. Tie pracujú bez problémov ďalej. Musia však dbať na to, aby vyzerali mlado.
Vás osobne frustroval pocit, že vám pribúdajú roky?
Ani nie. Počas toho, ako som pracovala pre Viedeň, už som robila bookerku v jednej bratislavskej agentúre. Tá práca ma začala oveľa viac baviť. A napokon, už sa mi nechcelo chodiť po kastingoch. Je niečo iné mať 20 rokov a tešiť sa, že idem do Milána. V tej tridsiatke už radšej sedím doma (smiech).
Čo je vaša častejšia prax. Prichádzajú k vám extrémne chudé alebo obézne modelky?
Ak má modelka väčšiu konfekčnú veľkosť, dohodnem sa s rodičmi, aby ju dali na nejaký šport alebo jej mierne upravili stravu. Aby obmedzila sladkosti. No prax mi ukázala, že keď už má dievča v 14-tich rokoch problém s mierami, aj v budúcnosti to bude ťažšie. Väčšinou však prichádzajú dievčatá extrémne chudé. To je ideálne, pretože keď začnú cvičiť a dávať si trochu pozor, budú štíhle aj do 25-ky bez toho, aby sa v strave špeciálne obmedzovali. Naopak, povedať niekomu v trinástich, že musí schudnúť, nepovažujem za správne. V prípade, že sa mi extrémne páči, počkáme rok-dva. Dievčatá sa zvyknú totiž aj vytiahnúť, veľa z nich za ten čas opeknie. Vyrastú a schudnú.
Faktom je, že žena zvyčajne so svojim telom alebo určitými partiami spokojná nie je. Ako na to reagujete?
Chápem, keď si chce modelka zväčšiť prsia, keď žiadne nemá. Musí to však byť v určitých medziach – aby to pôsobilo prirodzene. Nikdy by som žiadnej modelke nenavrhla, aby si dala povedzme operovať nos. Modelky sú asi najčastejšie nespokojné s mierami, ale na tom sa dá pacovať aj bez operácii.
Vy ste sa počas vašej modelkovskej kariéry chceli zmeniť?
Určite. Človek keď je mladší, veľmi rieši, ako vyzerá. A nesúvisí to len s modelingom. Neskôr mu to potom možno príde smiešne.
A čo rodičia? S akými extrémami ste sa stretli? Otec nedovolí, chce vycestovať s dcérou…
Teoreticky je možné, že rodič vycestuje s modelkou, ktorá ešte nemá osemnásť. Ale väčšinou si musí sám platiť náklady. Vtedy si to mnohí rozmyslia. Hlavne, keď im vysvetlím, že ju neposielam do Tokia, kde sama vystúpi a nikto sa o ňu nebude starať. Naopak, o všetko je postarané, dostáva peniaze, má šoférov.
Súhlasíte s predsudkom, že modelky sú hlúpučké? Prečo vlastne vznikol?
Asi preto, že sú pekné a darí sa im. Máloktorá modelka, keby bola hlúpa, vedela by sa orientovať tri mesiace v Tokiu či Londýne. Na to musí mať človek aj niečo v hlave, aby to zvládol. Nehovoriac o tom, že väčšina z nich študuje na vysokej škole alebo v zahraničí navštevuje jazykový kurz.
Foto: Lukáš Kimlička
Rodinu ešte nemáte, len psíka a priateľa. Čo poviete na to, keď vám jedného dňa dcéra oznámi, že chce kráčať vo vašich šľapajách?
Schvaľovala by som to, ale cestovať by som jej dovolila až od určitého veku. A musela by si nájsť serióznu agentúru. Potom by som jej v tom určite nebránila (smiech).
Zuzana Pokovičová (31)
Pochádza z Bratislavy, vyštudovala business management v Amerike. Vlastní modelingovú agentúru Mix Model Management a k jej najobľúbenejším modelkám patrí Gisele Bündchen a Adriana Lima.