Foto: Zuzana Černáková
Vyhral dokonca titul majstra Československa. Neskôr uvažoval nad väčšou loďou, začal teda jazdiť na FINNe. K námornému jachtingu sa už manželia Mosní dostali spoločne, vďaka priateľom z východu, ktorí Petra zavolali na regatu do Chorvátska. Keď sa im začalo dariť, zakúpili loď QUEBRAMAR a založili tím. Mirka v ňom bola jediná žena. Do posádky F.Y.C. klub Slovakia sa pridala v roku 2003. Vraví, že sú už zohratý tím, hoci aj ona ako žena si občas zanadáva. „Dobre sa už poznáme, jazdíme spolu desať rokov a vieme, čo od seba môžeme očakávať,“ doplnila. Základom je vraj nebrať si nič osobne. Jej funkciou na lodi je vypúšťanie kosatky, pomáha tiež pri trímovaní balóna spinakrom.
Založiť čisto ženskú posádku bola pre ňu výzva. Mali ju napríklad Chorváti, aj Taliani. „Bola to pre nás výzva porovnávať sa s mužmi,“ vysvetlila M. Mosná, ktorá sa s posádkou zúčastňuje ročne jednej alebo dvoch regát. Ženy na posádke sa striedajú, pretože tie, čo majú deti, stále jazdiť nemôžu. Vo všeobecnosti však môže do posádky pristúpiť hocijaká žena, podmienky nie sú príliš prísne. „Je dobré, aby bola športovo zdatná, vedela sa pohybovať na lodi, dôležitá je aj strava,“ vymenovala jachtárka. Vek nehrá žiadnu rolu. Sama Miroslava Mosná sa plánuje námornému jachtingu venovať, „kým budem vládať a bude ma to ešte baviť“.
V námornom jachtingu vedú Taliani s dobrými posádkami. Oproti Slovákom sú vo výhode nielen v tom, že majú more, majú aj dobré lode. Výborné posádky majú aj Chorváti, no tiež Fíni. Ani Slováci našej krajine však v žiadnom prípade nerobia hanbu…
Foto: René Miko
Zaujímavosťou je, že certifikát lode je postavený aj na váhe posádky. Tá slovenská má v certifikáte povolených 780 kilogramov. Toto číslo nesmie prekročiť, inak sa pridávajú trestné sekundy, certifikát by sa musel nanovo prerátať a loď by dostala nové číslo. Osem členov posádky musí byť rozdelených na túto váhu. Lode môžu byť rovnakého typu, čiže majú rovnaký hendikep. Rovnaká však nemusí byť rovnaká. Miroslava Mosná vysvetlila, že loď zakúpená v roku 2011 je iná, v niečom horšia od tej, ktorú zakúpili o dva roky neskôr. „Môže sa na nej lepšie jazdiť, lebo má v sebe menej napitej vody tým, že v nej stále stojí. Takže nikdy nie sú rovnaké.“ Občas je preto možno podľa jej slov spravodlivejší tzv. hendikepový systém. Reálna jazda sa preráta na hendikep lode a výsledok je na svete. Do hendikepového systému sa prihliada aj na výbavu lode – aké má plachty a balóny, v ktorom roku sa kúpili… Niekto má vo výbave len jeden balón a používa ho na všetky vetry, bez ohľadu na to, či je silnejší alebo slabší. Tým pádom už má ale iné číslo hendikepu.
Veľa jachtárov trápi morská nemoc, ktorá sa údajne nedá liečiť. Patrí k nim aj Mirka Mosná. Postretne ju vraj zakaždým, našťastie nie počas pretekov. „Keď sa preplavujeme napríklad do Talianska cez otvorené more a nie je vidieť pobrežie, príde vietor, búrka a spôsobí dvojmetrové vlny, cez ktoré sa prevaľuje a kymáca loď – v takých prípadoch mi je stále zle.“ Mosná radí, aby človek, ktorého trápi morská nemoc, ostal na palube. „Neostávajte v kajute a keď, rovno si do nej ľahnite a hneď zavrite oči.“ Zaberajú tabletky, treba ich však kúpiť na mieste.
Ako vyzeral jej život predtým, ako stretla svojho životného partnera? Mirka vraví, že aj predtým sa vždy venovala športu, ale skôr pasívne. Jachting sa jej našťastie okamžite zapáčil. „Nikdy ma nelákal malý jachting – malé loďky, ktoré sa kedykoľvek prevrátia a deti sa tam čvachcú vo vode,“ objasnila žena, ktorá aj dovolenku najradšej trávi na lodi. „Dovolenka bez lode nehrozí. Nebaví nás totiž byť len na jednom mieste. S loďou môžeme prísť na rôzne ostrovy, okúpať sa, zakotviť… Uvaríme si jedlo alebo zakotvíme v mestečku a ideme sa pozrieť do mesta,“ opísala takú bežnú letnú dovolenku. Tá tohtoročná bola napríklad v Chorvátsku. Ak by vraj nebolo jachtingu, manželia Mosní by sa určite „nestratili“. Bavia ich rovnako aj bežky či kolieskové korčule.