Vy si šaty nielen sama navrhujete – celý výsledok je z vašej dielne a nemáte žiadnych spolupracovníkov. Prečo? Nie ste tímový hráč, dôverujete najviac sebe, alebo tam zohrávajú rolu financie?
Áno, momentálne si modely aj sama vyrábam. Určite nie preto, že nie som tímový hráč. Práve naopak, pomoc by som uvítala. No je pravda, že momentálne verím najviac sama sebe, nakoľko nedávno som absolvovala zlú skúsenosť s krajčírskou pomocou. Nakopilo sa mi toho veľa, oslovila som krajčírku s dlhoročnou praxou, šaty sa zrealizovali, no zákazníčka model odmietla. Čiže momentálne sa spolieham len na vlastné overené schopnosti a zručnosti. Zákazkové obdobia sú ako prívalové vlny. Občas je ich veľa, občas nie. Čiže niekedy zohráva rolu aj finančné hľadisko.
S akým materiálom sa vám najlepšie pracuje a prečo? Držíte sa módnych trendov (aspoň občas), alebo máte skôr tendenciu proti nim rebelovať?
Nemám špeciálne vyhradený materiál, ktorý by bol len ten jeden jediný, „the best off“. No najviac preferujem príjemné bavlnené materiály a naopak, v zime rada používam aj nosím „látky ako brnenie“ – nepremokavé a neprefúkavé materiály, ktoré nakupujeme s mamou vo Viedni. Čo sa týka trendov, nie som od nich závislá. Väčšinou si idem po svojom, čiže podľa svojho cítenia a naladenia.
Veríte teórii „prenosu energie“, že podobne, ako jedlo, ktoré sa varí s láskou, lepšie chutí, rovnako je to aj so šatami?
Tento sladký „handmade slogan“ mi akosi nesedí a asi s ním nesúhlasím. Všeobecne to asi platí pre všetko. Čo je robené s láskou, je dobré. No myslím si, že ak sa niečomu venujete celé roky a navyše k tomu inklinujete od detstva, nejaký vzťah tam je. Ale práve láska to byť nemusí. Vnímam to skôr ako vnútornú potrebu sebavyjadrenia. A myslím si, že viem výborné „navariť“ aj bez citov a lásky.
Fotografovi sa „zvyšuje kredit“, keď má vo svojom portfóliu aj úspešných ľudí. Kto zo známych osobností sa už obliekol do vašich šiat?
Priznám sa, že nevyhľadávam tento spôsob propagácie. Mojím hlavným cieľom je, aby šaty nosili tí správni ľudia a aby sa v nich cítili príjemne. Z mediálne známych ma neraz oslovila Lucka Lužinská, ktorej vždy rada vyhoviem.
Úspech v móde sa dá možno ľahšie dosiahnuť ako v iných oblastiach, lebo šaty potrebujeme. Ľudia sa predsa chcú pekne obliekať a čoskoro sa nových šiat objedia. Takže neustále potrebujú nové. Vidíte to inak?
Ale nie som si istá, či sa dá úspech v móde získať ľahko. Podľa mňa je to poriadna drina a jedna z najťažších profesií. Bláznivý tok trendov a módy sa čoraz viac zrýchľuje. Áno, ak sa niekto niečím nasýti, ide si za ďalším novým a stále dokola. A to ma na tom možno aj baví. Nebaví ma dlho zotrvávať v tom istom.
Mali ste už počas života tvorivú krízu? Kedy vás prepadlo zúfalstvo, že už „nič nevymyslíte“, prípadne až taká, že ste vážne uvažovali o tom, že dokonca zmeníte profesiu?
Nie, ešte sa mi to nestalo. Inšpiruje ma každodenný život, reagujem na všetko okolité, čiže nemám strach, že ma to raz prepadne. Jedinou nebezpečnou krízou môže byť neúspech môjho súkromného života – choroba a podobne.
Dizajn, šaty, to je niečo, s čím sa dá preraziť vo svete, aspoň z pohľadu komunikačnej bariéry, ktorá v tomto prípade nehrozí. Už ste to skúšali?
Svoju prvú kolekciu Cocoon (zámotky), ktorú som následne prihlásila do súťaží, som vytvorila len minulý rok. A dostala som sa s ňou do finále ArFashion Designer v Prahe. (Pozn. Kolekcia sa dostala do prestížnej celosvetovej súťaže Vogue Talents, kde sa za Martinu dá do 26.8.2013 hlasovať www.muuse.com .) Ak by som sa dostala do prvej päťdesiatky dizajnérov z krajín celého sveta, určite by to bol pre mňa veľmi dobrý štart do sveta módy.
Cestovanie býva pre tvorivých ľudí tou najväčšou inšpiráciou. Čo krajina, to inakosť. Čo vás zatiaľ oslovilo najviac?
Láka ma najmä inakosť kultúr a objavovanie ich špecifík, rýdzosti a pravosti. Chcela by som si v budúcnosti prejsť Afriku, Indiu, Ekvádor. Navštíviť miestny handmade, textilné fabriky, atď. Naposledy sme boli s priateľom odhaliť južné Taliansko, konkrétne Sardíniu. Videli sme tam perfektný folklórny sprievod s plnou parádou miestnych krojov a dobových kostýmov v hlavnom centre kultúry Sassari. Bolo to úžasné. Priniesla som si odtiaľ kopec novej inšpirácie, ktorú predpokladám čoskoro pretavím v ďalšej kolekcii.
Foto: archív Martiny Vrábelovej
Ešte nám na záver prezraďte, či sa do svojich šiat aj obliekate.
Túto obligátnu otázku mám rada. Občas sa do vlastne vyrobených handričiek oblečiem, no na bežné každodenné nosenie radšej zneužívam „lacné“ oblečenie. Bývam roztržitá a nechcene si veci ničím, svoju robotu si vážim, takže sa ich snažím týmto spôsobom uchrániť (smiech).
Martina Vrábelová (28)
Žije a tvorí v Trnave, kde aj vyštudovala Pedagogiku výtvarného umenia na Trnavskej Univerzite pod vedením doc. Blažeja Baláža. Za svoj najväčší úspech považuje úspech kolekcie Cocoon, ale aj spokojnosť svojich zákazníkov. V budúcnosti by chcela rozbehnúť svoje dve značky – RudaKitana (street móda pre mladých a duchom mladých) a SeeChic (elegancia príležitostných dámskych šiat), aby sa dostali viac do povedomia. Viac informácií o Martine Vrábelovej a jej tvorbe možno nájsť na webe: www.rudakitana.com.